Pri príležitosti môjho obľúbeného sviatku, medzinárodného dňa introvertov, vám chcem v evanjeliách ukázať miesta, ktoré extroverti možno prehliadnu. No užitočné to bude pre všetkých. 

(extroverti sú ľudia, ktorí získavajú energiu z kontaktu s ľuďmi, introverti na to, aby svoje baterky znova nabili, potrebujú byť sami. to je veľmi zjednodušená definícia, ale pre dnešok postačí. ak chcete vedieť viac, stačí googliť. hlavne, milí extroverti, nemusíte nás učiť, ako byť menej hanbliví, viac spoločenskí alebo tvrdiť, že ak nechceme tráviť s bratmi a sestrami vo viere všetok svoj voľný čas, nie je s nami niečo v poriadku. lebo introverti sú síce iní, ale sú v poriadku…a dokonca ani hanbliví nie sme všetci.) 

Väčšinou Ježiša v evanjeliách vidíme obklopeného ľuďmi. Lebo  často to tak bolo. A tiež, ak ste sami, tak ste sami, to je tá pointa – nikto vás nevidí a nikto o tom nemôže veľa písať. A ak by aj písal, niečo v duchu, Ježiš sa celé tri hodiny pozeral na more, kto by to čítal? Preto o tom, ako bol Ježiš sám, máme len útržky a krátke zmienky. No verím, že o to viac dôležité je ich neprehliadnuť. Takže ak ozaj chcete byť ako Ježiš, naučte sa oceniť samotu. 

choďte na púšť, skôr ako čokoľvek začnete

Je pred vami niečo nové? Prišla nejaká zmena do vášho života? Veľká príležitosť, sťahovanie, nová práca, život s novými ľuďmi… čokoľvek to je, nechajte si čas na to, aby ste boli pred tým, ako sa všetko naozaj udeje, boli na chvíľu sami. Alebo slovami evanjelií, choďte niekam na púšť. 

Ježiš, ešte skôr, ako začal verejne pôsobiť, odišiel na púšť na štyridsať dní. A ja rozmýšľam, prečo – podľa Jeho príkladu – to nie je častejšia prax? (kiežby tak bolo aspoň v cirkvi, od kaplánov na začiatku služby až po biskupov pred tým, ako začnú nosiť svoje kríže. zlaté a všeliaké iné.) 

Asi sa tá púšť nepodarí úplne doslova. Ale urobte si ju sami! Nie, nenašepkávam vám, aby ste pridali kúrenie a prestali polievať všetky kvety… Púšť môže mať rôzne podoby. Prestaňte na čas jesť obľúbené jedlo. Odstrihnite sa od sociálnych sietí, bulváru alebo televízie. Prestaňte nakupovať. Odstrihnite sa od čohokoľvek, na čo sa spoliehate a čo vám robí radosť. Alebo každý deň seďte hodinu v tichu. (ouu) 

Áno, možno vaše nadšenie pominie. Púšť spôsobuje, že začneme rozmýšľať o nepríjemných veciach. Mať pochybnosti a klásť si nepohodlné otázky. Všetky svoje rozhodnutia znova a znova zvažovať. Toto nie je tá najpríjemnejšia rada na svete, to mi je jasné. Ale je užitočná? Čo myslíte? Pozrite sa na Ježiša….

potrebujete počuť Boha? dajte si odstup od hlasov ľudí

Keď Ježiš začal verejne pôsobiť, má celkom pôsobivý štart. Začína kázať, povoláva prvých učeníkov, vykladá proroctvá, vyháňa démonov  a uzdravuje. A ľudia sú Ním fascinovaní. Aké ľahké by bolo nechať sa tým všetkým stiahnuť, ako prúdom… povedať si, už vidím výsledok svojej práce, som spokojný, ako sa to rozbieha, veď presne toto som chcel! Ale Ježiš namiesto toho, aby sa tešil, ako sa Mu darí, robí niečo iné. Vstáva zavčas ráno, ešte za tmy a odchádza modliť sa sám na osamelé miesto. 

Ak chcete byť ako Ježiš, nech vám ani nenapadne, že prežijete bez toho, aby ste sa modlili sami. Spoločenstvo je jedna vec, Boh dobre vie, že bez sestier a bratov by to s nami bolo celkom biedne. Ale nezabúdajme, ľudia sú len ľudia. Čím dlhšie trávime čas s niekým, tým viac preberáme jeho alebo jej pohľad na Boha. A samozrejme naopak. No nemusí to byť stále dobre, lebo ľudia sú len ľudia. A niekedy nám Boh potrebuje povedať niečo osobne. Bez toho, aby to niekto iný vykladal jeho optikou. 

Ak si dáte odstup od ľudí, možno nájdete práve ten nadhľad, čo vás posunie ďalej. Keď v to ráno prišiel Šimon Peter za Ježišom a povedal Mu, všetci ťa hľadajú! Ježiš už vedel, čo ďalej. Namiesto toho, aby si to celé užíval ešte chvíľu, hovorí, poďme ďalej. Veď na to som prišiel. 

chcete ľudí naozaj vidieť? tak od nich najprv poodstúpte

Ľudia veľa vecí nahovoria. Ale ak ich chcete skutočne spoznať, dívajte sa na to, čo robia! Bez toho, aby ste hovorili, počúvali, robili čokoľvek iné. Rozmýšľajte a uvidíte, čo sa objaví pred vašimi očami! 

Samota v dave je na to veľmi  užitočná. Ježiš sedel pred chrámom a díval sa na ľudí. Nikoho nepočúval, nikomu nič nehovoril. Len sedel a díval sa. A vďaka tejto Jeho chvíľke máme v Biblii hlboký a jedinečný postreh o milodaroch. Bola to vdova, čo do pokladne hodila málo, no Ježiš mal čas vnímať aj to, čo je za tým. Keď si potom k sebe zavolal svojich učeníkov, povedal, všetci dávajú z nadbytku, ona dáva z nedostatku. 

Keď chcete byť ako Ježiš, dajte si čas a možnosť dívať sa, na to, čo sa deje, aj pod povrch. Myslím, že budete dosť prekvapení, čo všetko sa objaví pred vašimi očami! 

chcete chodiť po mori? počkajte, kým odídu všetci ľudia   a všetky ich lode

Cirkev je spoločenstvo ľudí, no nemusíme byť stále zakaždým za každú cenu súčasťou skupiny. Občas sa život proste vyvinie inak a vy zostanete sami. Na jeden večer, na týždeň, alebo na dlhšie. A občas je to takto dobre. 

Keď Ježiš nasýti päťtisíc ľudí (mužov), rozhodne sa, že svojich učeníkov pošle napred. Je tu ešte nejaká práca, no On to zvládne sám. Rozpustí davy a potom sa ide modliť. Sám. Možno niekto iný by učeníkov zdržal (veď ako pôjdem ďalej sám!), vytasil by s motivačnými vetami (keď sa do toho pustíme všetci, pôjde nám to jedna radosť!) alebo by tak zbožne vydieral (poznáš ten veršík z Prísloví o lenivcovi?). Ale Ježiš nič nerobil nasilu. 

My sa občas spoliehame na ľudí až príliš. Zvykli sme si, že keď sa niečo deje, napíšeme mail, zdvihneme telefón alebo požiadame osobne. Ale občas je lepšie byť sám a konečne si vyskúšať, aké to je, spoľahnúť sa na Boha. Možno si aj vy potom vyskúšate, aké to je – namiesto plavenia sa v loďke – chodiť po mori. 

chcete sa rozprávať? najprv majte odvahu byť sami 

Najlepšie, najhlbšie, najosobnejšie rozhovory života sa nedejú, keď ste pri stole dvadsiati a hlučne sa prekrikujete. Na najlepšie rozhovory potrebujete priestor. Keď hľadáte samotu, nájdu si vás nové príležitosti. 

Neviem prečo Ježiš nešiel s nimi, ale kým učeníci šli nakúpiť jedlo, On zostal pri studni. Bolo to v Samárii, kde po vodu prišla jedna miestna žena, a vďaka tomu, že bol Ježiš sám a nemal zábrany zhovárať sa s ňou (lebo to v tých časoch nebolo len tak…) máme v Biblii jeden z najzaujímavejších rozhovorov. A ten rozhovor mal veľký dosah, Biblia spomína, že mnohí Samaritáni z tohto mesta uverili v Ježiša vďaka tejto žene. A nič z toho by sa myslím nestalo, ak by Ježiš nebol na chvíľu sám. 

Chcete ovplyvniť davy? Skúste ísť na to ako Ježiš, teda presne z opačného konca. 

nemôžete byť sami, lebo práve teraz potrebujete ľudí okolo seba? pripravte sa, že sami zostanete aj tak

Zostaňte sami, aspoň občas, zvyknite si, lebo či chcete alebo nie, sú chvíle, keď sami aj tak zostanete… hlavne vtedy, keď budete ľudí potrebovať zvlášť. Keď sa vám bude spánok vyhýbať a budete prahnúť po ich spoločnosti… vtedy všetci dookola budú chcieť spať.  Možno nie doslova, ako Ježišovým učeníkom v Getsemane, ale… pripravte sa na tú možnosť. Keď budete potrebovať pomoc, vaši priatelia budú odcestovaní, vaša rodina pohltená niečim iným a všetci, ktorí vás kedy podporovali, budú potrebovať podporu sami. Pripusťte to, pripravte sa. To, že vám nikto nepomôže, keď to bytostne potrebujete, nie je v poriadku, aj Ježiš to vtedy v Getsemane svojim učeníkom vyčítal. No nakoniec sa pri Ježišovi objavil anjel, ktorý Mu dával silu a ani vás Boh bez podpory nenechá.