Pavol sa nijak raz nevie upokojiť! Čaká na svojich dvoch spolupracovníkov a čaká na nich v  Aténach. Mnohí iní ľudia by sa na jeho mieste potešili, Atény boli známe už vtedy, grécky mestský štát, kolíska demokracie…. ale Pavol? Nie tak veľmi. A ako sa píše, v duchu sa rozčuľoval, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu. Tak ide do synagógy a rozpráva sa so Židmi, na námestí sa púšťa do reči s okoidúcimi, a do rozhovoru s ním sa pustili aj niektorí filozofi, epikurejci a stoici. A nakoniec – kedže boli zvedaví o čom vlastne hovorí, keď hovorí o Ježišovi – vzali ho na Aeropág. Nech to všetko prednesie tam. 

Aeropág bolo  veľké bralo trčiace nad mestom. Najprv sa tam dlho schádzali starší mesta Atény. Mali  súdnu moc  a dohliadali na dodržiavanie zákonov – no so zmenami pomerov už neskôr mali len symbolické úlohy. No na Aeropágu to stále žilo. 

rozprávať pre poslucháčov

Keď si predtým Pavol všímal, ako sa mesto oddáva modlárstvu, asi ho to poriadne vytáčalo. No napriek tomu – alebo práve preto – keď Aténčanom začne kázať, na začiatku ich pochváli. Nie, nie je to pokrytectvo, aj keď chápem, že tomu nerozumieme úplne. Teraz sa zdá byť populárne zo strany kresťanov buď tolerovať úplne všetko alebo hlasno, dôrazne odsudzovať akýkoľvek hriech a bytostne sa na všetkom pohoršovať. Príkladov ako Pavol máme málo, tak rozumiem, že to znie divne. Ale Pavol nejde hovoriť, aby všetkých natrel kolomažou a vyváľal v perí ani nič podobné. On nechce vymenovať hriechy mesta a poslať na ich hlavy síru. Jemu ide o to, aby tí ľudia počuli o Ježišovi. 

Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní. Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ‚Neznámemu bohu.‘ Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte.

Takto Pavol začína, potom im hovorí o Bohu, v ktorého verí, a do toho votká citát od ich obľúbených básnikov. A reakcie na jeho slová sú trojaké. Jedni, keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, si z neho začali uťahovať. Ďalší vyhlásili, že Pavla budú radi znova počúvať… no radšej inokedy, dnes toho bolo možno dosť. Niektorí muži mu však uverili a pripojili sa k nemu. Medzi nimi bol Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní.

oslovovať mužov a osloviť ženu

Aeropág bolo miesto takmer výhradne určené mužom, no pravidlo potvrdzujú práve výnimky. Medzi mužmi, ktorí uverili Pavlovým slovám, bola aj žena menom Damaris. A ja – aby som ju predstavila – začnem tým, kým by sme chceli, aby bola. (teda ja nie, mňa do toho nerátajte.) 

Objavili sa návrhy, že možno pochádzala z bohatej dôležitej židovskej rodiny, ale k tomu nie sú žiadne doklady. Ďalší ľudia by ju najradšej priradili k Dionýziovi, ktorý bol spomínaný pred ňou, veď ako pekne by znel príbeh, že boli pokrstení spolu s celou ich domácnosťou a ich dvoma synmi. Ale máme dôkaz? No kdeže….

Damaris musela byť dobre známa, a nielen to – na to, aby ako žena bola prítomná na Aeropágu, musela mať vysoké postavenie a vplyv v spoločnosti. No nie, nezdá sa, žeby bola vydatá, skôr je tu iná možnosť, vysoko pravdepodobná. Z toho, že bola prítomná na tomto mieste (teraz rozmýšľam, ako k tomu dôjsť diplomaticky, no nejde to), je vysoko pravdepodobné, že Damaris bola hétera. Teda vysoko postavená prostitútka. 

život, o ktorom vieme málo

Prostitúcia bola v Aténach legálna, všetko bolo v poriadku, kým nebola poskytovaná aténskymi občanmi. Prostitúcia zahrňovala ženy rôznych vekových kategórií aj mladých mužov, no klientela bola takmer výhradne mužská. Pre ženy (myslí sa tie slušné, z dobrých rodín) platili iné pravidlá, ako pre mužov – napríklad tie ženy, ktoré podviedli manžela, sa nemohli zúčastňovať akýchkoľvek verejných ceremónií. No to, že muži si z prostitútok vyberali ako z bonboniéry, k tomu nikto nemal výhrady. (to je poznámka pre všetkých, ktorí si náhodou mysleli,  ako ďaleko bola gréckorímska kultúra pred kresťanstvom.)

Prostitútky sa vtedy rozlišovali na heterai a pornai. Pornai poskytovali sex mnohým klientom v bordeloch, na uliciach, heterai (alebo teda hétery)  mali len pár klientov naraz. Mnohé hétery pochádzali z vysokch vrstiev spoločnosti. Mávali dlhodobé vzťahy, lebo poskytovali nielen sex, ale aj spoločnosť a intelektuálnu stimuláciu. Nielenže sa venovali hudbe a umeniu, ale po všetkých stránkach boli vysoko vzdelané. Na rozdiel od pornai, zvyčajne otrokýň, boli heterai (hétery) slobodné ženy. Boli spoločensky uznávané, vedeli diskutovať o politike, poézii alebo filozofii. Mohli sa stať veľmi bohatými, vlastniť majetok  a kontrolovať svoje vlastné financie. Platili dane ako ďalší slobodní občania a mali po všetkých stránkach slobodnejší život ako väčšina ostatných žien. 

sčítaná žena je nebezpečné stvorenie

A takáto žena počúvala kázať apoštola Pavla.  Podľa toho, ako je spomínaná v texte, musela byť dobre známa. Áno, poskytovala sex za peniaze, ale teraz chcem, aby ste sa nesústredili len na to. Áno, na podobné ženy máme veľa nie príliš pekných výrazov, ale nemyslím si, že základný problém je v ženách. Ak by nebolo mužov, ktorí by služby prostitútok vyhľadávali, nebolo by ani ich. A ak chcete namietať, že každá žena sa môže slobodne rozhodnúť…. no, hmm, nie tak celkom.  

A ešte je tu jedna vec, ktorú je dobré vziať do úvahy. Vzdelanie. Pamätám si jeden film, z Benátok, o tisícročie a pol neskôr, ako tento príbeh. Zbožné vydaté ženy zostávali doma a ich manželia sa zabávali v spoločnosti kurtizán. A príbeh je o výchove jednej z nich. Zvlášť si pamätám moment, keď matka s dcérou vchádzajú do knižnice, a dcéra vraví, tu ženy predsa nesmú! A jej matka, ktorá sa predtým živila rovnakým remeslom, jej hovorí, ale kurtizány áno! 

A ja rozmýšľam, aké nebezpečné je vzdelanie. A ako veľmi sa boja tí, čo ho odopierajú všetkým ženám. Som rada, že do knižníc môže teraz, v tejto krajine, vstúpiť ktokoľvek. Že si nepotrebujeme vybrať. (som rada, že aj Bibliu môžeme čítať všetci!) Aj keď verím tomu, že niektorí sa boja. Lebo áno, sčítaná žena je nebezpečné stvorenie. 

koľko šancí na rozhodovanie chcete?

Keď nájdeme riešenie našich dilém, keď sa k nám dostane odpoveď na naše modlitby, keď je nám poskynuté riešenie našich starostí, čo potrebujeme urobiť? Využiť to! Nevieme, ako sa Damaris a spolu s ňou aj ďalší rozhodli, že Pavlovi uveria. Viera, a ten moment, keď príde, nejde popísať rovnakými slovami pre všetkých. Ale toto museli byť hľadajúci ľudia, počúvajúci rôznych filozofov celkom pravidelne. A nezdá sa, žeby im nejaký z nich doteraz dal uspokojujúcu odpoveď na všetko. A ak by som sa predsa len odvážila odhadnúť, ako to bolo tu, možno by som povedala, že to kliklo. Že do seba zapadli otázky a odpovede a svet zrazu začal dávať zmysel. 

Viete, koho ďalšieho to potešilo? Apoštola Pavla! Nevyzeral, žeby bol v Aténach dobrovoľne, a aha, čo z toho vzišlo. Nevieme síce o žiadnom pokrstení v Aténach, ani Pavol nepísal, žeby tam založil cirkevný zbor. Ale myslím, že on sa o novonarodených kresťanov postaral. A viete, kto ďalší má radosť z toho celého? Ja! Pavol mi pripomenul, ako treba hovoriť o Bohu a keď nabudúce budem počúvať nejakých verejne činných kresťanov, ako čosi hovoria ateistom, porovnám to práve s touto kázňou, s týmto Pavlovým prístupom. 

takéto meno som nečakala 

Po tom všetkom, čo som o Damaris napísala, som také meno nečakala. Je odvodené zo slova dámar – manželka – alebo je ešte možná verzia damalis – jalovica. Ak ste nad jalovicou ohŕňali nos, asi máte pravdu, tá manželkovská verzia je pravdepodobnejšia… No…. Netešte sa. Podstatné meno je δαμαρ manželka, sloveso δαμαζο ovládnuť, zmocniť sa. (trochu znekľudňujúce, keď si uvedomíte, že slovo manželka pochádza z ovládnutia….) Toto sloveso je spojené s tromi rôznymi činnosťami: a) rozbitie, zatĺkanie alebo skrotenie zvierat; b) poraziť alebo dobyť všetko, čo je tam, kam sa dobíjame a c) podrobiť manželky manželom. 

Damaris jednoducho znamená Manželka alebo Podmanená, Utlmená alebo Skrotená. Áno, ak by som hľadala meno, čo urobí manželstvu tú najhoršiu reklamu, vybrala by som práve to… Iróniou však je, že žena, čo to meno nosila, pravdepodobne nebola vydatá, nikomu podmanená, nikým utlmená ani skrotená. Krásne je, že neutekala, ale dala sa chytiť dobrovoľne, Tomu, ktorý nás zbavuje našich klietok a ukazuje nám, čo sloboda naozaj znamená. 

Samozrejme, že neverím, že Damaris pri svojom spôsobe obživy zostala. No vzdelanie jej zostalo; rozhľad, sloboda sa rozhodovať a reagovať rýchlo – to si určite chcela nechať. Lebo to všetko ju priviedlo k tomu najlepšiemu rozhodnutiu jej života. 

V pravoslávnej cirkvi je považovaná za svätú, jej pamiatka sa pripomína 3.októbra spolu s ďalším menovaným človekom z jej príbehu, Dionýzom a jeho dvoma menovcami. V Aténach je po nej pomenovaná ulica Odos Damareos – úzka ulica s pomarančovníkmi…. neviem prečo mi napadlo, ale dúfam, že tie pomaranče osvietia každého, komu padnú na hlavu. 

A ešte na úplný záver. Rozmýšľam, ako z niektorých prostitútok chceme urobiť svätice (Damaris) a zo svätíc prostitútky (Mária Magdaléna). Čo keby sme si prestali domýšľať neexistujúce veci, prevracať fakty ako nám to vyhovuje a to proste nechali tak, ako to je v Biblii? Kto je za… vlastne, mne je to jedno. Nedvíhajte ruky. Ja to tak či tak chcem nechať tak, ako je to Napísané.