Mať deti, to je veľká téma v Biblii. Potomkovia sú dôkazom, že sa na nás Boh ešte stále usmieva. 

Horšie je, keď deti neprichádzajú. Preto ďalšia veľká téma v Biblii je neplodnosť a čakanie na potomka. 

Ale život nie je čiernobiely a nejde len o to, dočkať sa alebo sa nedočkať dieťaťa. Máločo v živote sa deje v dopredu naliňajkovaných riadkoch. Síce poznám pár takých ľudí, a dokonca aj majú to, čo chceli, ale aj tak by som s nimi nemenila.

 Jákob a jeho dvaja vnuci 

Prvá adopcia v Biblii nie je adopcia z nedostatku. Je to adopcia zo štedrosti. 

Jákob mal štyri manželky a s nimi dosť detí na to, aby bol spokojný. Od svojej milovanej manželky mal len jedného syna, Jozefa (zatiaľ). Samozrejme, ak niekoho zo súrodencov otec uprednostňuje, viete si predstaviť, ako to vidia ostatní. Úprimne, asi aj ja by som ho mala v zuboch. Veci sa zomleli tak, že Jozef skončil v Egypte, najprv v otroctve a potom vo väzení, kým si jeho otec myslel, že je mŕtvy. Možno aj preto, keď sa znova uvideli, sa Jákob rozhodol adoptovať jeho dvoch synov a prehlásiť ich za svojich. Hovorí mu, preto tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, totiž Efrajim a Menašše, budú moji. Ale potomci, ktorých si splodil po nich, budú patriť tebe.

Potom, ako Jákob požehná Jozefa, požehná aj dvoch jeho synov, v tejto chvíli už jeho synov, Menaššeho a Efrajima. Urobí ale zaujímavú vec, svoju pravú ruku položí na mladšieho a ľavú na staršieho, teda presne naopak, ako by mal. Jozef si myslí, že otec nevidí, čo je aj pravda, ale s požehnaním to nemá nič spoločné. Jákob je ten, ktorý ukradol požehnanie prvorodeného svojmu staršiemu bratovi a pri synoch jeho milovaného Jozefa… čo robí? Znova rozhoduje, že nie stále prvorodený požehnanie prvorodeného aj dostane. 

V tejto adopcii nechýbajú rodičia, nikam neodchádajú, stále sú tu. Ale ich dvaja prví synovia vďaka láske Jákoba k Jozefovi postupujú vyššie. A nie je to len formálna vec, veď len rozmýšľajme! Začnem s tým, že proznávam – netuším, ako sa volala väčšina potomkov ostatných synov. A potom, dvanásť izraelských kmeňov nesie mená po Jákobových synoch. Dva z tých kmeňov sa volajú po jeho vnukoch, ktorým dal synovské práva. A ja som len prednedávnom bola neďaleko miesta, ktoré sa po mladšom z nich.

Mojžiš a faraónova dcéra 

Ďalší prípad, ktorý mal rodičov. Ale bolo nemožné, aby sa o neho starali. Niežeby sa nechceli, ale ak by malý Mojžiš zostal u nich, mohli by sa tak maximálne postarať o jeho pohreb. 

Bolo to v čase, keď sa faraón cíti byť ohrozený cudzím národom, bývajúcim v jeho krajine (Jákobovi potomkovia, sú tam vďaka Jozefovi) a prijme bezpečnostné opatrenie. Konkrétne, prikáže zabíjať všetkých novonarodených chlapcov. A Mojžisova mama riskuje, syna položí do košíka a potom do rieky. 

Ten sa potom doplaví (nie doslova, nepredstavujte si malého Mojžiša, ako vesluje) tam, kde ho nájde jeho budúca mama. Aj v tejto adopcii sa mieša rodičovstvo, síce malé hebrejské chlapča adoptuje princezná, ale vďaka Mojžišovej sestre ho tri roky kojí…. predstavte si… jeho biologická mama. A Mojžiš je presne tam, kde ho treba, bez toho, aby to vedel. Lebo toto chlapča vytiahnuté z vody, vďaka Božiemu vedeniu a skrze výdatnú pomoc žien v jeho živote, jeho mamy a jeho adoptívnej mamy, raz zmení svet. 

Nakoniec, kto povedal, že mamu môžete mať len jednu?

Samuel a (ne)dokonalý otec

Tretí príklad, chlapec, ktorý má oboch rodičov, no jeho mama sa ho vzdáva dobrovoľne. Nnenútia ju žiadne okolnosti, nemá príliš veľa detí, nič. To tu ešte nebolo! 

Samuel je vymodlené dieťa a z jeho mamy Anny som celkom úprimne nadšená. (vedeli ste, že jej emotívny výlev v chráme – keď plakala nad svojou neplodnosťou – chápu Izraelci ako úplne prvú modlitbu?) Anna si syna vymodlila, a Anna ho potom, ešte ako malého chlapca, prináša do chrámu. Netrhalo jej srdce? Alebo nastúpilo uvažovanie – toto nie je len o mne, ale aj o mojom synovi a o Tom, ktorý mi toho syna dal. 

Kňaz v chráme, ktorý sa bude o Samuela starať, sa volá Éli a on už otcom je, no jeho dvaja synovia sú veľká bieda. Bieda a seriózny problém. Dali by ste takému mužovi svoje dieťa? A aj napriek tomu je Éli pre malého Samuela ten správny človek, druhý otec, múdry (aj keď kúsok spomalený) učiteľ. A zo Samuela vyrastie prorok, ktorý vidí veci také, aké skutočne sú a hovorí bez ohľadu na to, či je to pohodlné alebo príjemné. Nemá problém vyčistiť žalúdok kráľovi! Jednoducho niekto, kto je právom rešpektovaný. (práve som si uvedomila, že o Smuelovi musím písať viac. ten človek sa mi páči.)

Samuelova mama sa svojho syna vzdala, a možno jej nerozumieme. Niežeby ho nemilovala, práve naopak! Niekedy nás láska núti robiť záhadné veci. Posúvame svoje vlastné hranice a pravidlá staviame na hlavu. A ako vidíme, môže to stáť za to… 

Ester a jej ďalší otec

Esterini rodičia síce zomreli skôr, ako ona dospela, no dali jej výchovu a boli s ňou. To dievča malo hodnoty. Potom si ju adoptoval jej strýko Mordochai. Žili v cudzej krajine, plnej neznámeho myslenia a ešte neznámejších pravidiel. Viete, čo sa stalo, nie? Dievča zatají svoj pôvod a vydá sa za kráľa. A potom sa veci začnú rozuzľovať….

O vzťahu medzi Ester a Mordochajom nevieme veľa,  jedna vec je však veľmi dobre viditeľná. Ester mu dôverovala, a to tak veľmi, že bola ochotná riskovať vlastný žvot. Ester nežila len sama pre seba, nemyslela si, že vesmír sa točí okolo nej, a myslím, že to bola práca aj jej rodičov, aj jej adoptívneho otca. Niežeby nemala muchy. Áno, malé dievčatká ju obdivujú, lebo bola krásna a vydala sa za kráľa, ale tiež mala chyby, o ktorých malým dievčatkám zatiaľ nepovieme. (nariadiť masaker niekoho nie je to, čo by som chcela mať v životopise. aj keď nechcem posudzovať Ester, lebo ja som v živote pre svojich ľudí nemusela riskovať život. ale asi aj tak radšej nie.) 

Všetci riešia to, aká bola Ester pekná, ale ak už malé dievčatá chcete niečo naučiť, povedzte im o kráse zvnútra. A povedzte im aj o odvahe. A ocukrite to tým, akí dôležití sú ľudia, ktorí sú nám najbližšie, a ich hodnoty. 

Ježiš a otec ochranca

A prichádzam k môjmu obľúbenúmu adoptovanému dieťaťu. Lebo myslím, že všetkým hneď nedôjde, že Jozef dobrovoľne prehlásil Máriinho syna za svojho. A to nie je len tak, zvlášť v tejto spoločnosti. Už ste počuli to, že kým chlap nemá syna, tak nie je otec?  Nechcem to komentovať, lebo ak by SHMÚ radar robil snímku práve teraz priamo nado mnou, nad mojou hlavou by sa ukázala poriadna búrka. 

Späť k Ježišovi. Veríme tomu, čo je napísané v Biblii, že Ježiš bol počatý z Ducha Svätého. Lebo nakoniec, ak veríme tomu, že Boh stvoril svet, čo je proti tomu stvorenie jedného dieťaťa? A pri Ježišovi sa žiaden otec ani starý otec nemohol búchať do hrude, aha, aký je úžasný, celý po mne, nútiť mu svoje meno a tlačiť ho do vlastných nenaplnených snov. Takže ďalší dôvod, prečo si myslím, že to s Ježišovou adopciou bolo vymyslené veľmi dobre. A Jozef, ach márnosť, kde začať, to je proste niečo úžasné! 

Jozef je príklad toho, že nemusíte splodiť dieťa biologicky, aby ste boli jeho otcom. Lebo pozrite, rozhliadnite sa okolo seba! Koľkí mužovia splodili synov, a aj tak sa nevedia správať ako ich otcovia, nevedia niesť zodpovednosť, a odchádzajú od rodín. Alebo koľkí mužovia síce stále žijú so svojou rodinou, ale ich synovia každé ráno vstávajú s myšlienkou, nechcem byť ako môj otec! 

Jozef je…. asi nemám slov. Prajem tomuto svetu, aby viac otcov bolo ako on. 

Pavlova ďalšia mama

O tomto nevieme veľa, ale nemohla som si to nechať ujsť. Pavol, ktorého všetci čítame a citujeme, cestovateľ, kazateľ, vždy a všade hviezda dňa, mal ženu, ktorú bral ako svoju mamu. V liste Rímskym píše:  Pozdravujte Rúfa, vyvoleného v Pánovi, a jeho matku, ktorá aj mne bola matkou. Občas zabúdame, že aj tí najobdivovanejší ľudia majú aj tie najjednoduchšie túžby. Muž bez rodiny, stále na cestách? Je tu Rufus, ktorý je možno syn človeka, čo pomáhal niesť Ježišov kríž. A je tu jeho mama, ktorá bola mamou aj Pavlovi. Cítil sa u nej ako doma? A ešte viac? Kiežby som vedela! Ale jej materstvo sa nezastavilo pri vlastnom synovi a vďaka Bohu za to. Tento svet je príliš chladný  a nematerský, a áno, to nemôžu zmeniť muži. Takže zase, kiežby bolo viac takých žien ako ona. Lebo ľudí, čo ich potrebujú, je stále veľmi veľa. 

 naša vlastná adopcia

Zabudli ste na to? Táto téma sa týka aj nás osobne. 

Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží.

Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! 

A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. 

 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení. 

Takže jednoducho. Boh Otec je otec a Boh Syn je brat. Môj. A dúfam, že aj váš. 

Len tak mimochodom, Superman bol adoptovaný. Batman prišiel ako dieťa o oboch rodičov, no nezostal sám. Spiderman bol sirota a vyrastal so strýkom a tetou. Aj Wolverine bol adoptovaný a potom si aj on adoptoval dcéru. To ozaj len mimochodom…