Eliáš bol úžasný, výnimočný, strhujúci, ale jeho povaha v celej svojej šírke  občas ľuďom dávala poriadne zabrať. Bolo ľahšie stretnúť ho len občas, nechať sa tým jeho ohňom očariť, zapáliť.. na chvíľu. To bolo ľahšie ako žiť neustále v jeho prítomnosti. Eliáš o sebe musel vedieť, že nezapadá do davu! Ale až doteraz mu na tom nejak nezáležalo, predpokladám, lebo veril svojej užitočnosti. Robil pre toho najlepšieho zamestnávateľa na svete! Bol Boží hovorca…  Ale keď ani oheň na Karmeli nepomohol, tak zlyhal. Sklamal na celej čiare. 

Ale anjel ho posiela na 40-dňovú cestu, čo síce nie je hneď odpoveď, ale pred ním je stretnutie s Bohom. Zdá sa, že pomoc ešte len príde, lebo Eliáš sa s Bohom ešte nestretol, ale nie je to tak, tá pomoc sa už deje. Učte sa! Ak sa chcete v podobných situáciách chovať k ľuďom podobne ako Boh, robte to ako on. Druhá rada je, povedzte alebo vyjadrite ľuďom nejak, že sú pre vás dôležití, že s nimi počítate.  Že ich chcete znova stretnúť.

 

A po tretie, dajte ľuďom čas. Toto sa zdá byť dosť biedna rada, lebo som v podstate nič nepovedala, a pri ľuďoch túžiacich po smrti môže čas niektoré veci len urýchliť. Ale vidím, že čas je podstatný. Nepýtať sa, netlačiť, nechať rozmýšľať. Eliáš mal na to 40 dní cestou na Chóreb. Keď Jóbovi priatelia prišli ku nemu po všetkých jeho katastrofách a osobných koncoch sveta, najprv mu dali čas. Tiež sedem dní a sedem nocí len sedeli  spolu s ním, bez toh, aby niečo vôbec povedali. Koľko, kedy a ako, to vám nepoviem. Veď hovorím, dosť biedna rada. Ale naša múdrosť z Biblie nespočíva v nejakých presných návodoch (aj keď ja sa občas o niečo také pokúsim, ale na presnosť a dokonalosť si určite nenárokujem. to by som teda dopadla…). Naša múdrosť má iniciály DS. (s Duchom Svätým ste sa hádam už niekde niekedy videli..) Keď nevieme, On vedie, nasmeruje, poradí. Jeho spôsob nie sú návody. Veď každá situácia je iná… neexistuje nič ako päť kompletných krokov pôsobenia vetra.  Biedna rada? Ani náhodou! Tá najlepšia… ušitá na mieru.  

 

Keď už Eliáš na ten Chóreb došiel, prenocoval v jaskyni. Len tak medzi nami, zdá sa, že je to tá istá jaskyňa, v ktorej bol Mojžiš, keď Boh šiel okolo; keď sa mu ukázal.  

A potom, po spánku (znova spí!), sa Eliášovi ozval Boží hlas  spýtal sa, čo sa deje.  (ako keby nevedel!)  O čo ide, Eliáš, čo mi chceš povedať? Som tu a počúvam ťa. Áno, JA.

Štvrtá rada podľa Božieho vzoru, pýtajte sa ľudí, ako sa majú, a pytam vas (nie, tam nie je dĺžeň, to je po vychodniarsky!), nie tak, ako English speaking people: How are you? Ako sa máš? Ak na to nečakáte odpoveď, ak nemáte záujem to naozaj vedieť, ak nie ste pripravení počuť odpoveď, nepýtajte sa to!!! Ale ak sa ozaj pýtate, berte to vážne. Počúvajte pozorne. Nespochybňujte, ako sa cítia. Ak má niekto depresiu, nič nzmôžete tým, že to ľahkovážne zmetiete rukou zo stola. To, že niečo zľahčujete, nie je riešenie. (je to arogantné, mimochodom).  

Keď niekto prednesie akékoľvek problémy, venujte im pozornosť aj v prípade, že vy sami by ste sa nad tým vôbec nezamýšľali, vôbec by ste to dlho neriešili a videli by ste to s poriadnym nadhľadom. Myslíte si, že Boha trápila Izébelina reakcia? Že bol prekvapený, ako to všetko nakoniec dopadlo, alebo že bol sklamaný, že ani oheň nepomohol? Nie. Ale to neznamená, že Eliáš sa na to musel dívať rovnako. Možnosť byť sklamaný, necítiť sa dobre a stratiť nádej je tiež možnosťou, ktorú nám dáva viera. Lebo ak by sme sa mali len usmievať a byť šťastne nadšení kresťania za každých okolností, to by…. (to by nás musel niekto nafetovať. urobiť lobotómiu. to by sme skončili na psychiatrii. to by sme mali namiesto úsmevu ohyzdný úškrn až do konca života. – vyberte si alebo si povedzte vlastú možnosť.) Boh si Eliáša vypočul a akceptoval. Myslím, nenamietal nič proti tomu, čo Mu prorok hovorí a ako Mu to hovorí. Nezaznel žiaden výstražný hlas z neba, žiadne napomenutie o rúhaní.

 

A hľa, Hospodin šiel vedľa.

Po víchre nastalo zemetrasenie, ale ani v zemetrasení nebol Hospodin.

Po zemetrasení prišiel oheň, ale Hospodin nebol v ohni.

Po ohni zašumel tichý šelest.

A ako sa dá napodobniť toto? Nijako. Piata rada preto znie, nechajte Boha, nech robí to, čo môže urobiť len On. Ozaj len On. Nedávno som strávila čas s jedným priateľom, ktorý o sebe vyhlasuje, že je ateista. Znova sme začali o niečom týkajúcom sa viery debatovať, ale rýchlo sme aj skončili. Je všímavý k tomu, čo je dôležité pre mňa, a občas sa aj zdá, že rešpektuje moje hodnoty, aj keď si chvíľami vôbec nie som istá jeho dôvodmi. Ale ja mu k viere a k Bohu nič povedať nedokážem. On mi pripomenul, že niektoré veci sú jednoducho len Boží biznis. Nie môj. Aj keď… stále viem, čo môžem robiť. (môže znieť veta “budem sa za neho modliť” trocha škodoradostne? teda, nie v zlom, ale poznáte tie okamihy, keď Boh niekoho úplne ohúri a vy máte chuť vykríknuť, vidíš?! hovorila som ti to!)

Takže, Božie veci nechajte robiť Boha. Nezastupujte Ho, to ozaj nejde. Čítanie myšlienok, nasýtenie davov trochou jedla, kriesenie mŕtvych, debaty s ľuďmi s ktorými sa nedá hovoriť a chodenie po vode, to je niečo, čo vyžaduje zásah profesionála. A zvlášť ľudia a ich depresie. Priamo povedané, vy sa nikomu nevtrepete do hlavy, aby ste tam to vyhasnuté svetlo znova zažali. Ak niekomu chcete pomôcť, povedzme, umožniť niečo ako zážitok na Chórebe, skúste knihy. Texty z Biblie. Pozvať do kostola. Niečo podobné, myslím – urobte priestor, nasmerujte. Buďte niekto ako ten anjel, kŕmiaci, strážiaci spiaceho proroka a smerujúci jeho kroky na oveľa dôležitejšie stretnutie. Modlitebná podpora je hádam samozrejmosť. A robte to ako Duch Svätý, teda riešenia na mieru…

niektoré veci nemá zmysel rozoberať donekonečna. život je stále v pohybe!

A čo sa stalo potom? Božia odpoveď znela, nie je to také zlé, ako to vyzerá. Plus, mám pre teba novú úlohu. Nezdôvodňoval, nevysvetľoval čo sa nedá vysvetliť, neprehŕňal sa v detailoch. Povedal, čo má, a k tomu pridal perspektívu pre budúcnosť. Eliáš, viem… všetko viem. A ešte ťa potrebujem.

Bolo to skoro? Možno pri iných, ale pri Eliášovi nie. Pre neho bol ten pocit užitočnosti, ktorý znova rozprúdil jeho krv. Jeho život je podstatný, jeho život má význam. A áno, aby som nezabudla, je tu niekto, komu by Eliáš veľmi chýbal, ak by už viac nebol na tomto svete. Jasné, ak by zomrel, tak by bol pri Ňom. Ale dovtedy sa ešte chvíľu budú hrať s ohňom 🙂

V Eliášovi sa našiel ozaj ochotný prorok. Nie taký, čo slepo počúva, ale takúto poslušnosť Boh ani veľmi nemá v obľube. (nie. určite nie. stavíte sa? spýtame sa tam hore. čo dostanem, keď vyhrám?) Eliáš bol ohnivý hovorca; niekto, kto svojou povahou povedal o Bohu to, čo vám ešte nikto dovtedy nepovedal.  Nielenže nemal obavy, ale práve naopak – mal pôžitok z rizika! Ohnivý Eliáš bol niekto, kto keď hovorí v mene Božom, je úplne vo svojom živle.