nedám vám pokoj 
V prvom rade, prečo by vás malo zaujímať, čo robil nejaký prorok na nejakom kopci? Rozprávanie o Božom súde síce môže byť zaujímavé, ale vy máte toľko iného na práci a toľko iného na premýšľaní… každodenné úlohy a povinnosti, nejasná budúcnosť, a občas pocit, že sa vám to všetko vymyká z rúk.

Práve všetko to, čo vás odvádza od čítania, je vlastne dôvodom, aby ste to urobili… Práve preto, že máte toľko povinností! Toľko zodpovednosti na pleciach! Práve preto, že pred vami je budúcnosť a vy nemáte istotu, ako bude vyzerať… Práve to všetko je dobrým dôvodom na pripomenutie, že v tom nie ste sami. Že je tu Niekto, kto dokáže vstupovať, znova a znova, do životov ľudí a do akejkoľvek situácie.

Tento príbeh je tak úžasný, tak bohatý, že mám chuť pristavovať sa úplne pri všetkom…. ale aby som pri množstve detailov neprehliadla celok, pôjdem rýchlo.

pekne do rizika. bez toho by bola nuda
Doteraz Eliáš robil odvážne veci, a Boh sa ho vždy zastal. Doviedol do bezpečia, nakŕmil a nechal vydýchnuť. A teraz od neho chce, aby sa šiel ukázať Achábovi, lebo On chce znova dať na zem dážď. Doteraz Boh Eliáša od neho chránil, ale teraz chce, aby išiel k nemu sám… aby prorok sám ručil za slová, ktoré povedal. Pravda, povedal ich Boh a Eliáš bol Jeho hovorcom, ale je vám dúfam jasné, koho v tomto prípade môže Acháb zlikvidovať…

Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi….?

Eliáš má byť ručiteľom všetkého, čo predtým povedal. Ručili ste už za niečo niekomu? Ak áno, určite budete vedieť, že to nie je jednoduchá voľba, a tiež chvíľami priveľká zodpovednosť, zvyčajne bez osobného úžitku. A ručili ste niekomu za niečo vlastným životom?

     Alebo hovorme radšej o osobnom vklade. Predstavte si, že niečomu veríte tak, že ste ochotní investovať všetko, čo máte, všetko kým ste a všetko, čo je pred vami. Doteraz to bolo divoké, ale teraz to bude ešte divokejšie! 
Verí Eliáš Bohu natoľko? Je to riziko. Ak je vo vás nejaký hlas, ktorý hovorí, ale veď veriť Bohu treba, On sa postará, nič zlé sa nestane, všetko bude dobré – tak vám pripomínam príbeh iného muža, ktorý sa rozhodol ručiť za svoje slová svojim vlastným životom. Veril tomu, čo hovoril, nepochyboval o pravdivosti toho, čomu vyučuje. A táto investícia… čo? Prepadla? Skončil na kríži. Nikto ho nezachránil. Aj ked na druhej strane, je pravda, že nikto netušil, ako rýchlo sa môžu veci zmeniť v priebehu troch dní, že? 
 
požehnanie zhora

Eliášovi je povedané, že až keď sa ukáže Achábovi, pošle Boh znova na jeho krajinu dážď. Ľudia trpia hladom – práve (dobrovoľní či nedobrovoľní)  ctitelia boha Baala, ktorý sa podľa ich viery stará o úrodu! Práve oni nemajú čo jesť. To je podobné ako kedysi v Egypte. Krajina, ktorá uctievala boha Raa, Slnko, pekne krásne zostala v tme. Boh má cit pre individuálne riešenia. Nie, to nie je to pomsta. Jednoducho, niekedy my ľudia robíme veci, ktoré chceme, tak, ako chceme, a nikoho nie sme ochotní počúvať. A Boh povie, ja nie? Tak ako chcete. Baal vám ide zaobstarať úrodu a mňa nepotrebujete? V poriadku, ja som sa stiahol.  Majte si čo chcete.
     A potom to takto aj dopadne…

     Veľmi rada by som sa venovala Obadjovi, ale toľko času nemám. Len v skratke – bol to muž, ktorý bol správcom Achábovho paláca, ale zároveň mal rešpekt pred Hospodinom. A vtedy, keď Izébel, Achábova drahá ženuška zabíjala prorokov, Obadjá pred ňou sto z nich ukryl. Neviem presne, ako sa udržal vo funkcii, asi si niektoré veci nechal pre seba… predpokladám… Pre mňa je to dobrý príklad a upozornenie, ako nikoho zbrklo nehodnotiť a nevynášať nad ním súdy, lebo… viete, cesty Božie sú naozaj nevyspytateľné.

House a jeho citáty sú na dokreslenie Eliáša ako stvorené!

     Keď sa Obadjá stretáva sa s Eliášom, preukazuje mu úctu, aká sa preukazovala len Bohu alebo kráľovi. Ale nechce ísť za Achábom a povedať mu o Eliášovi, lebo má strach, že ten zmizne a on príde o hlavu. A ide, až keď je uistený, že to sa teraz nestane.

Na pripomenutie, z čoho obviňuje Achab Eliáša? Že svojimi slovami o tom, ako nebude dážď, ovplyvnil svoje božstvo (myslí sa Hospodina), teda že kúzlil. Ale Eliáš (najprv sa možno hrozne smeje, a potom) vysvetľuje, môj Boh si robí tak, ako On uzná za vhodné. Trochu absurdné… ale pozerajúc sa na Achába si pripomeniem všetky tie nelogické hlúposti, čo som už čítala na Facebooku; bez dôkazu, bez logiky a bez použitia zdravého rozumu – a koľko ľudí tomu verí! Alebo tie zábavné historky o tom, ako niekto prepísal Bibliu! Viete, ak sa o niečom podobnom chcete hádať so mnou, minimálne si to prosím dobre naštudujte!  Ako hovorí Dr. House – máme mozog – používajme ho. To len na okraj. Aby sme si náhodu nemysleli, že Achába s tou abrakadabra vierou nejak prevyšujeme. (a je úplne možné, že sa nájdu aj nejaké nelogické hlúposti, ktorým verím ja, a ešte som na to neprišla. nie, určite nechcem, aby ste ich písali do komentov ….)

      Sama seba som sa pýtala, prečo vtedy Acháb Eliáša hneď nezabil? Mal možnosť a mal by svätý pokoj (no, dobre, asi nie tak svätý, a ani nie pokoj, ale minimálne by ho umlčal, nie?) Ale on to neurobil. Hlad v jeho krajine bol problém a možno potreboval upevniť svoju autoritu. A prečo nie veľkým súdom, kde by Eliáš a jeho Boh zlyhal? To by bolo ono! Autorite aj image Baala by to určite pomohlo! Tiež rozmýšľam, ako by vtedy mohol rozmýšľať Acháb – upevňovať autoritu boha – ale potom to musí byť nejaký slabý boh, keď sa o to nevie postarať sám, že? Ale potom prídem na to, že my, myslím my mnohí kresťania, zvlášť mnohí farári!, robíme podobné blbosti. Veríme o sebe, že sme poslovia Boha , že sme Jeho svedkovia, hovorcovia… to všetko je v poriadku. Ale ak naša viera v naše poslanie prerastie do roviny, keď si myslíme, že sme nenahraditeľní, že sa musíme roztrhať, že bez nás by to padlo… že bez nás to Boh neustojí… haloo! Nemýľme sa. Náš Boh by to zvládol aj bez nás. On na nás nie je závislý. To my sme závislí na Ňom. On je len tak neskutočne dôverujúci, že nám dovolí mať v tom podiel. Pvedzme si, ak by chcel, On dokáže vstúpiť do snov, ako Jákobovi, alebo zastaviť na ceste rovnako ako Saula. On si poradí. 

Acháb  si asi naozaj myslel, že musí obhájiť autoritu Baala a tým pádom aj svoju autoritu. Ale Eliáš sa podobnými nezmyslami neobťažoval už dávno. Vedel, že ak Boh chce, obháji sa sám. Neviem s istotou povedať, či nemal pochybnosti. Lebo ak by ten súd dopadol zle… Eliáš by nielen prišiel o život, ale aj o to, čo si cenil viac ako život sám – o dobré svedectvo o Bohu. (ale Biblia o jeho strachu nehovorí nič.) 

Už som spomínala, že Eliáš bol prisťahovalec z tej najbiednejšej vrstvy obyvateľstva bez práv, dokonca bez možnosti pristúpiť k hodu Baránka – a Boh mu dal hodnotu! Spravil z neho proroka, lebo Boh vedel, že takého proroka by nikto fakt nečakal. Obadjá sa mu klaňal ako kráľovi!  Ale nejde o to, ako sa k nemu správali ľudia – to bolo len vyjadrenie zmyslu toho, čo robí. Áno, to že je Božím prorokom, má veľký význam. A teraz? Môže o toto všetko prísť.
      Mám problém nájsť správne slová, aby som to celé správne popísala, lebo väčšina ľudí okolo mňa vníma svoj život len zo svojej vlastnej perspektívy – toto chcem, toto som, o tom snívam… ale Eliášov život je o niečom, čo jeho život presahuje. Niečo väčšie.

Ťažko vysvetliť, čo? Život presahujúce veci… Skúsim príklad. Katedrály! Ani jedna sa nepostavila za jeden ľudský život. Ľudia, ktorí ju začínali stavať,  zomreli skôr, ako bola dokončená, a už dopredu vedeli, že to tak bude. Že koniec svojej práce, to krásne finále neuvidia. Bol to dôvod na to, aby prestali? Pre nich nie. A Božie plány sú väčšie, krajšie, mohutnejšie a nádhernejšie ako katedrály! 

A o tom, ako tie Božie plány vyzerajú v praxi, nabudúce… máme sa na to tešiť. Eliáša si užívam!

videli ste už kvitnúť aloe? no, ja teda prvýkrát až pri Eliášovom kostole na hore Karmel. symbolicky je táto liečivá rastlinka práve pred kostolom, ktorý sa spája s Eliášom…. mňa rovnako ako aloe, aj Eliášove príbehy s Bohom párkrát uzdravili.. ..