Minule som skončila uprostred deja. Spomínate si? Ak nie, prosím, pozrite sa najprv na toto; bola by škoda, ak by vám kvôli tomu niečo uniklo. Nájdete tu.
nádych, výdych, a pokračujeme
Keď sa na vrchu Karmel zhromaždili všetci Izraelci, dostali od Eliáša jednoduchú otázku: Dokedy budete krívať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujte ho. Ak Baal, nasledujte toho. Ale nikto neodpovedá, všetci mlčia takáto otázka a podobné výzvy nie sú veľmi pohodlné. Ak by sa pýtali mňa, budem sa tváriť, že tam nie som, no nie? Nech odpovie ešte niekto iný, ja si stále nechávam čas. Ja stále neviem. A čo neviem? Nie to, kto je Bohom, ale neviem, ktorá strana, ktorá odpoveď bude pre mňa lepšia. Títo ľudia poznali správnu odpoveď, ale nič to pre nich neznamenalo. Ako sa to volá? Rozumné uvažovanie? Opatrné reakcie? Snaha o zváženie celého problému? Nie! Nie a nie a nie!!! Toto sa volá zbabelosť.
Pointa Božieho súdu bola jednoduchá: ako obeť konkrétnemu bohu bol prichystaný býček; a úlohou božstva bolo obeť zapálením akceptovať. Eliáš nechal prednosť konkurencii, ale ani na mnohonásobné dlhé vyvolávanie sa nič nedialo. A potom nastupuje Eliáš, ako sa mi páči, a možno mi takto trochu pripomína Dr. Housa. Začína ich totiž v ich kričaní povzbudzovať! Vraví: Kričte hlasnejšie, možno rozmýšľa! (boha Baala prezývali aj filozof). Alebo si možno odskočil (prečo by Baal nemohol odbehnúť na toaletu?) a možno odcestoval! (Baal tak rozcestovaný, že nemá čas ani na ľudí, ktorí ho ctia). Alebo možno zaspal (predstavte si, vtedy existovala tradícia budenia boha. lebo veď aj on potrebuje v noci spať. prosím? nie, neviem si predstaviť).
akcia jasná
Čas pre Baalových prorokov vypršal naobed. Ak je vrcholom vegetačného obdobia leto a úroda, vrcholom dňa je obed. Ak sa to nestihne, čas dať a prijať požehnanie pre Baalových uctievačov vyprší. Naopak Hospodin – ten môže požehnávať kedykoľvek. On nespí ani nie je preč. Je presne tam, kde má byť. Po Baalových prorokoch nastupuje Eliáš. Zavolá všetok ľud bližšie k nemu a prvé, čo urobí je, že opraví, alebo doslova uzdraví Hospodinov oltár. Berie dvanásť kameňov na pripomenutie dvanástich Jákobových synov, z ktorých je celý Izrael, a nový oltár je z nich. Dvanástka ako číslo má mnoho významov; nikomu z prítomných to nebolo treba vysvetľovať. Boh je ten, ktorý vytvoril Izrael; Boh je ten, ktorý stále stojí na jeho strane. Boh, Hospodin. Nikto iný, len On.
Okolo oltára vykopal priekopu, poukladal drevo a na neho posekaného býčka. A potom nechal oltár oblievať vodou – toľkokrát, že plná vody bola ešte aj priekopa. Nie je úplne jednoduché vysvetliť, prečo to robí – mnohí vykladači majú s tým problémy – a ani ja teda nebudem predstierať, že tomu rozumiem lepšie. Nie je jasné, či to súvisí s nejakým zasväcovaním oltára. Objavili sa aj názory, že to bola nafta, ktorá sa potom vznietila na slnku, alebo že v pripravenej obeti bola látka, ktorá sa pri kontakte s vodou vznietila (napríklad sodík alebo fosfor). Pekné teórie, ale žiadna z nich v tomto prípade nijak podložená. Ak chcete, tak si môžete na svojom chemickom krúžku takýmto spôsobom urobiť rekonštrukciu deja, verím, že by to bola zábava 🙂 Ale tieto pokusy ja nechávam na podobných horlivcov a venujem sa radšej tomu, ako vie oheň urobiť Boh.
Najpravdepodobnejšie je, že naplnenie priekopy vodou súvisí s dávnymi obradmi niečoho, čo je pomenované ako “napodobivá mágia”. Obetuje sa posledná voda na znamenie viery, že Boh dá vody ešte viac. Spomínate si na vdovu so synom? Až keď vyprázdnila všetky svoje zásoby, až keď z toho posledného, čo mala, urobila jedlo cudziemu prorokovi, až vtedy ju jeho Boh požehnal nadbytkom. Až vtedy Eliáš urobil zázrak…. niekedy potrebujeme siahnuť úplne na dno, aby sme sa mohli odraziť. Toto vysvetlenie mi v Eliášovom prípade znie celkom eliášovsky.
kde presne sú sväté miesta?
Začína práve v čase pokrmovej obete. Kým existoval chrám, dialo sa tam niečo každý deň. Na veľkom oltári sa prinášala kadidlová obeť zo vzácnych korenín + obetovanie bezchybného jednoročného baránka (jedného ráno, druhého za súmraku), a okrem toho tam bolo prinášaných veľa súkromných obetí Židov. A zo štyroch druhov prinášaných obetí je tu spomínaná tá posledná – pokrmová obeť. Neviem presne, prečo sa Eliáš začína modliť práve vtedy. Neverím na náhody, a ak sa raz dostanem k nejakému dobrému vysvetleniu, budem rada. To, že to nie je nepodstatná informácia, dokazuje už len samotný fakt, že pisateľ príbehu ju v texte vôbec spomenul. Ten poukaz na rytmus obetí v chráme, na bohoslužobný život zdôrazuje, že obeť je prinášaná nie Baalovi, ale Hospodinovi, jedinému skutočnému Bohu.
Karmel, predtým miesto pre Baalových ctiteľov, sa stáva Božím chrámom… myslím, že neexistuje miesto, ktoré by nemohlo byť Božím – modliť sa k Nemu, obetovať Mu niečo – miesto, kde je prítomný. Pamätám si na jednu debatu s mojou priateľkou, alebo presnejšie – jej múdry monológ. Práve čítala nejakú pietistickú knižku o zbožnej dievčine, ktorá odmietla ísť na ples, lebo tam jej Boh nemôže ísť s ňou. A toto moja priateľka komentovala v duchu, to je nejaké nepochopenie niečoho, môj Boh so mnou predsa môže ísť všade! – vystihla to. Niet k tomu čo viac dodať. Ak Eliáš môže prinášať obete Bohu tam, kde teraz stojí, ak môže robiť to, čo zvyčajne patrí do chrámu, povedzte mi – aké miesto potom nie je dosť vhodné? Tá vhodnosť a nevhodnosť niektorých miest, to je len náš obmedzený pohľad. Evanjelium môžte kázať v krčme aj v bordeli (ospravedlňte moje vyjadrovanie – ale hádam viete, čo som tým chcela povedať).
a potom sa ten provokatér začína modliť
Všetko je nachystané, a Eliáš, prorok stojaci na Karmeli, obklopený ľuďmi, ktorí ho majú v zuboch, otvára ústa. Bola to len taká nejaká modlitba? Bola to dobyvateľská výzva! Bože, získaj týchto ľudí späť! získaj ich pre seba! Ja Ti, Bože, pripomínam Abraháma, Izáka a Jákoba, a Ty im, prosím, pripomeň seba! Kvôli všetkému tomu, čo si sľúbil tým trom, nezabudni na ich potomkov!
Myslíte si, že Eliáš potrebuje Bohu niečo pripomenúť? Myslím v zmysle, Boh má toho veľa, a zápisníček, v ktorom má túto informáciu, nemá práve so sebou? Samozrejme, že nie! Eliáš povedal Bohu niečo, čo bolo v skutočnosti pripomenutie pre ľudí, aj pre neho samého. Áno, majú tú opovážlivosť, lebo majú právo! Sú potomkovia Abraháma, Izáka a Jákoba, premenovaného na Izraela. A s nimi Boh uzavrel zmluvu. Prijal ich ako svojich partnerov. A potomkovia týchto mužov sa k tejto zmluve teraz hlásia! A mnookrát je to podobné aj v našich modlitbách – hovoríme Bohu, aký je; apelujeme na to, čo urobil – ale nie preto, žeby si to On sám nepamätal. To my sa na vec potrebujeme pozrieť z inej perspektívy, potrebujeme si pripomenúť, kto sme. Sme dedičia, tak ako vtedy tí ľudia na Karmeli. Eliáš sa modlí za nich, ale aj v ich mene. Niežeby to oni chceli. Ale on sa rozhodol ich zastupovať. Ako advokát bez nároku na odmenu. Pro bono, tak nejak sa tomu hovorí.
Jedna vec ma v Eliášovej modlitbe zaujala naozaj dosť. V niektorých prekladoch je použité niečo, čo pripomína anglický prítomný priebehový čas (-ing). Hovorí sa tam, obraciaš ich srdce naspäť , a v evanjelickom a vo všetkých doslovných prekladoch je použité obrátil si – je tam minulý čas, popísanie niečoho, čo sa už stalo. Možno to prvé je snaha logicky preložiť niečo, čo nie je reálne možné vyjadriť v minulom čase – aspoň si to možno niekto myslel (neviem to presne, len uvažujem, moja hebrejčina nie je tak dobrá, aby som si vytvorila vlastný názor). Ale ak chceme byť doslovní – už sa to stalo! Áno, tí ľudia to ešte nevedia, ale Boh ich srdcia k sebe už obrátil. To, čo sa teraz stane, je tak isté, že tam pokojne ten minulý čas môže zostať! Lebo to nie je len údaj času, ale údaj, ktorý čas presahuje. Ešte sa to nestalo, a Eliáš vo viere vyznáva, že sa to stalo. Boh, ktorý nabúrava, ruší hranice priestoru, vzdialenosti… nezabudnime, všetko to, čo vieme o svete, ako ho popisujeme – Boh sa z toho úplne vymyká! Fascinujúce. Dúfam, že ma stíhate sledovať… chcem tým povedať, že v Božích očiach čas neznamená to, čo u nás. A to, nad čím sa my dnes trápime, je z Jeho pohľadu už dávno vyriešené. Keď mi to celé došlo, myslím, že som na chvíľu úplne onemela 🙂 Učili ste sa o relativite času? (jedna z mála hodín fyziky, keď som zabudla na svoje nenávistné pocity voči tomuto predmetu) Kto by povedal, že Einsteinove vedecké práce môžu byť čítanie povzbudzujúce vieru 😉
Prorok končí modlitbu a hneď na to doslova spadne Boží oheň z neba, a pohltí obeť. Ani tá troška vodičky ho nezastaví. Ľutujem dve veci. Po prvé, že som tam nebola, a keď už nie, že vtedy neexistovalo nič ako smart telefóny a GoPro kamery… ono to nie je jediný zážitok z Eliášovho života, ktorý by som chcela vidieť na kamere, to mi verte.
1 Komentár
[…] Eliáš na Karmeli mohol byť ticho a všetci by to pochopili. Viete, bol opatrný, jeho situácia nebola bezpečná. Proti nemu stáli proroci iného boha a spolu s nimi vojaci kráľa, ktorému Eliáš neskutočne pil krv. Nikto by sa nečudoval… ak by sa to zvrtlo. Eliáš mohol byť tichý a rozvážny… ale nie! Tým iným prorokom ich boh neodpovedá a Eliáš si to užíva! V tej chvíli je jedno, kto proti nemu stojí, on je vo svojom živle. Z jeho strany je to tak silná divoká spontánna reakcia, že sa to nestratí ani v preklade! (myslím z hebrejčiny do slovenčiny. stále to vidno. vďaka Bohu.) […]