Namiesto čítania radšej počúvate?

Tým “ešte niečo” nemyslím zbierku bezmäsitých receptov.. Aj keď je pravda, že ja by som ich mala dosť… Skôr sa chcem podeliť o to, čo o pôste viem; prečo mám pôstne obdobie celkom rada a prečo si myslím, že je tento čas škoda nevyužiť.

Minule som dostala otázku, či sa evanjelici postia na Popolcovú stredu. Lebo katolíci áno a boli zvedaví, ako to berieme my. Na to som mojej priateľke odpísala, my sa postíme, kedy sa len rozhodneme. To len katolíkom musia všetko nadiktovať… áno, na tom sa možno všetci so zmyslom pre humor zasmejeme, veď nakoniec, na to, aby sme sa podpichovali navzájom, máme stále dosť podnetov…

Pravda je však taká, že evanjelici so svojou slobodou nakladajú tak slobodne… že sa radšej nepostia vôbec. Mnohí z tých, ktorých som zažila, za vrchol svojho pôstneho úsilia pokladajú, že párkrát prídu na pôstnu večiereň a príjmu Večeru Pánovu. A koniec.

To nie je nič moc, ale nechcem to písať ako kritiku. Skôr rozmýšľam nad tým, že ľudia celkovo (bez ohľadu na vierovyznanie) toho o pôste veľa nevedia. A to, čo vedia, ich nenapĺňa žiadnou radosťou. Škoda.

Práve pre to by som rada napísala aspoň pár vecí, čo o pôste viem, a dúfam, že niekomu budú užitočné.

(dodatok roku 2020 – nikdy by sme nečakali, že sa všetci budeme postiť od mnohého – a nie celkom dobrovoľne – úprimne ma zaujíma, či nás to nejak zmení, v dobrom poznačí a sformuje. úprimne a zo srdca dúfam, že áno….) 

Jeden z mojich najobľúbenejších pôstnych obrazov je práve Fénix, mýtický dlhoveký vták.
Keď cíti, že sa blíži jeho smrť, postaví si hniezdo, ktoré naplní myrhou a vonnými bylinami. A potom spolu s hniezdom aj on sám  hynie v plameňoch, ktoré zapálilo vychádzajúce slnko.
Až potom, čo prejde plameňmi a zmení sa na kôpku popola, sa môže znova narodiť.
Tento mýtus je už poriadne starý. Fénix je symbolom nesmrteľnosti, vzkriesenia a ešte pred tým – prinesenia seba samého ako obeť. Práve pre toto ho prví kresťania používali ako jeden zo symbolov Krista. Fénixa nájdete na mozaikách v prastarých kostoloch, vo vitrážach, na rôznych maľbách – a to častejšie, ako by vám napadlo.

Fénix ako symbol straty k pôstu celkom pristane. Potrebujeme niečo stratiť, niečo dobrovoľne obetovať, aby sme ničo iné, dúfame že vzácnejšie, získali.

Pôst sa nedá zúžiť len na jedlo, lebo byť 40 dní bez stravy, podobne ako Ježiš na púšti, je v našich bežných životoch zvyčajne dosť nemysliteľné. A tiež, obmedziť si stravu bez toho, aby som za tým videla niečo viac… to už by nebol pôst. Tomu sa hovorí diéta.

Ježiš povedal jednu vec: ČLOVEKA NEPOŠKVRŇUJE TO, ČO VCHÁDZA DO ÚST, ALE ČO VYCHÁDZA Z ÚST, TO POŠKVRŇUJE ČLOVEKA. Bolo to v rámci trochu inej debaty, ale platí to aj pri pôste.
Vtedy konkrétne k Nemu prišli farizeji a poriadne ich pohoršovalo, že si Jeho učeníci neumývajú ruky podľa tradície. (toto je odbočka od témy, lebo to nebola vec hygieny – o tej všetci teraz vieme viac ako dosť – preto to stojí za vysvetlenie) Nešlo o odstraňovanie baktérií, ale o rituálne umývanie.  Ježiš sa farizejov, ako odpoveď na ich otázku,  spýtal, prečo vy prestupujete Božie prikázania pre svoju tradíciu?  – Totiž títo prezbožní farizeji napríklad tvrdili, že ak peniaze, určené na to, aby ste sa postarali o rodičov na ich starobu, dáte ako milodar do chrámu, o rodičov sa už nemusíte starať. Prikázanie Cti si otca i matku… im v praxi veľa nehovorilo. Radosť mať takých starostlivých potomkov, že?!

(späť k téme:) Keď potom za Ježišom prišli Jeho učeníci a už boli sami, hneď mu zvestovali, ako sa len farizeji pohoršovali nad tým, čo povedal! Ale Ježiš farizejov označil ako slepých vodcov a svojim učeníkom to ešte raz polopatisticky vysvetlil . NEROZUMIETE, ŽE VŠETKO, ČO VCHÁDZA DO ÚST, PRÍDE DO ŽALÚDKA A VYLÚČI SA DO STOKY? NO TO, ČO VYCHÁDZA Z ÚST, POCHÁDZA ZO SRDCA A POŠKVRŇUJE ČLOVEKA. ZO SRDCA TOTIŽ POCHÁDZAJÚ ZLÉ MYŠLIENKY, VRAŽDY, CUDZOLOŽSTVÁ, SMILSTVÁ, KRÁDEŽE, FALOŠNÉ SVEDECTVÁ A RÚHANIA. TO SÚ VECI, KTORÉ ČLOVEKA POŠKVRŇUJÚ…

Pôst je vzácny čas, a to, že to niekto nepochopil správne alebo úplne, by vás teda nemuselo odradiť. Zariaďte si tento čas po svojom. Obetujte niečo… a uvidíte, kam vás to posunie. 

Napríklad? Ja mám za sebou pôst bez alkoholu, pár pôstov bez sladkostí (aj keď tento rok som sa párkrat potkla…), pôst bez počítačových hier a pôst, keď som pozerala TV len jednu hodinu denne.

Alebo nechajte zákazy a obmedzenia a môžte skúsiť zaviazať sa k niečomu dobrému.

Počas pôstu sa ospravedlniť všetkým ľuďom, ktorým ste kedy ublížili a prebežne sa modliť, aby vám boli pripomínaní všetci, ktorí do tej kategórie patria.

Povedzte, napíšte každý jeden deň pôstu niekomu niečo milé.

Dajte si záväzok, že počas štyridsiatich dní pôjdete navštíviť aspoň štyroch ľudí, ktorí sú chorí, smutní alebo sa cítia osamelo.

Sľúbte slávnostne sami sebe, že budete slová zo svojich úst vypúšťať opatrnejšie, že nebudete hovoriť nič, čo iným ubližuje a už keď budete musieť vysloviť kritiku, urobíte to tak najopatrnejšie a najstarostlivejšie, ako len viete.

Prestaňte nadávať počas pôstu.

Neberte meno Božie nadarmo, namiesto toho to Božie meno použite v modlitbe aspoň raz za deň. Alebo otvorte Bibliu, keď už je ten pôst! 

Nebudem hovoriť, že niečo z toho bude vždy príjemné, alebo jednoduché. Ale nie je pôst presne o tom? O prekonávaní vlastnej hrdosti a pýchy, o uznávaní chýb, o obmedzovaní samého seba, o padaní dole.. lebo….

Ak chceme povstať z popola, musíme najprv zhorieť. Prajem požehnaný pôst…