Kniha má desať kapitol – nezabudnite ich čítať všetky. Ja som ich prerozprávala tak trocha po svojom..

1.kapitola

Ahasvér je kráľom nad veľkým územím a má aj veľkú moc. V treťom roku panovania robí veľkú hostinu, ukazuje svoje bohatstvo, predvádza všetko, čo môže. Myslím, že nielen preto, že je pohostinný. Chce ukázať, kto on je, a bacha na mňa, keď ma naštvete! A dôjde aj na chválenie sa ženami. Nakoniec, u chlapov nič zvláštne. Ahasvér chce, aby sa prišla ukázať jeho manželka, kráľovná Vaští (podľa všetkého mala prísť nahá. To síce v Biblii nenájdete. Ale jeden rabín povedal…) Ona však odmietne a on sa naštve. Viete, čo si všetci pomyslia? Aký chlap môže byť kráľ, ktorého ani vlastná žena neposlúchne? A on, aby si zachoval nejakú dôstojnosť, (teda tvárme sa, že nemáme chuť kritizovať jeho postoj  a že si ním súhlasíme, haha), a aby náhodou nejakú inú ženu v jeho veľkom kráľovstve nenapadlo skákať svojmu manželovi po hlave rovnakým spôsobom, urobí ráznu vec. Vaští prichádza o kráľovskú hodnosť. Pobavila ma poznámka na záver. Kráľ po celej svojej krajine rozposlal listy s príkazom,  aby každý muž bol pánom svojho domu. Len sa pýtam – doteraz to tí chlapi nevedeli? A keď im to kráľ prikázal, myslia si, že sa im to už podarí? 🙂 Ale dej sa ešte len rozbieha.

2.kapitola

Žiaden kráľ nemôže byť dlho bez ženy, ale teraz nehovorím len o manželke. Kôpka snaživcov kráľovi naženie do háremu najkrajšie dievčatá z krajiny. Tam ich pekne dajú dokopy, skrášlia a pošlú pred kráľa. A tá, ktorá sa mu bude najviac páčiť, bude jeho manželkou. (Ozaj by bolo dosť nemiestne si myslieť, že sa Ahasvér na tie dievčatá len pozeral.) A teraz sa to začína zamotávať! V Šúšane (to bolo miesto, kde bol hárem) žil Žid s menom Mordochaj. Ak by vás to zaujímalo, bol z kmeňa Benjamín a predtým žil v Jeruzaleme. Ale časy sú zlé (pre Židov sa to v dejinách deje nejak príliš často…) a on a mnoho ďalších Židov žije v zajatí. Modrochaj vychováva Hadassu – Biblia hovorí, že to bola dcéra jeho strýka. Teda jeho sesternica, že? Tá nemala rodičov, tak všetka zodpovednosť bola na ňom. Hadassa mala ešte jedno meno – Ester – nie židovské, a práve to meno sa jej zišlo. Bola krásna a mala peknú postavu. Áno, v Biblii je napísané, že mala peknú postavu. To aby bolo jasné, že Biblia si všíma aj veci, ktoré my nepokladáme za “dosť duchovné”, aby sme sa nimi zaoberali. Ale ukáže sa, že aj krása, aj pekná postava sú veľkým veľkým požehnaním! Tam ale ešte nie sme. Zatiaľ je Ester poslaná do háremu, s príkazom, aby nikomu nehovorila o svojom pôvode. Mordochaj vie, prečo. Ježiš keď svojich učeníkov  AKO OVCE MEDZI VLKOV posielal do sveta, povedal, BUĎTE OPATRNÍ AKO HADY A PROSTÍ AKO HOLUBICE. Zdá sa mi, že my v prospech prostosti zabúdame na tú opatrnosť… až to dopadne tak, že nie sme prostí, ale sprostí… (prepáčte za výraz) Okolo Ester sa krútia všetci v háreme, a bingo! Aj kráľ je z nej hotový. Berie si ju za manželku. Ester je kráľovnou, ale jej manžel stále nevie nič o jej pôvode. Zatiaľ bratranec Mordochaj odhalí sprisahanie voči kráľovi, povie to Ester a tá jemu. Obaja obvinení odvisnú.

3.kapitola

Keď sa život zdá byť až príliš ideálny, zvyčajne sa niečo skomplikuje. Kráľ Ahasvér povýší muža menom Háman a tomu sa na znak úcty klaňajú všetci… až na Mordochaja. Toto sa mi páči na Židoch že oni sa neklaňajú len tak hocikomu. Presnejšie, klaňajú sa Bohu. Majú chrbtovú kosť a nerobia veci len preto, aby sa niekomu podlizovali. Ozaj, ak sa chcete niekomu klaňať, skúste na Božej adrese. Nikto iný vám za to nestojí. Ale Hámanovi práve toto správanie leží v žalúdku. A keď sa dozvie, že Mordochaj je Žid, chce zničiť nielen jeho, ale celý jeho národ. Viete, niekedy mi prišlo dosť absurdné, že jeden človek kvôli niečomu takému chce zničiť iného človeka, a dokonca celý národ… prišlo mi to tak… premrštené, nereálne… a potom som takých ľudí spoznala. Už verím tomu, že niektorí ľudia sú schopní úplne chorej nenávisti. Háman ide za kráľom, porozpráva mu čo mu len napadne, a kráľ mu dá voľnú ruku. Nech spraví so Židmi čo chce. Vyhubiť. Zabiť. Zničiť.

4.kapitola

Mordochaj sa dozvie o Hámanových plánoch. Oblečie sa do vrecoviny, hlavu si posype popolom. Chce povedať Ester, čo sa deje, takto oblečený však môže len po kráľovskú bránu, ďalej nie. Ester mu posiela iné šaty, ale tie on odmieta. Tak teda posiela jedného zo svojich sluhov, aby  osobne zistil, čo sa deje. Mordochaj všetko vysvetľuje a zároveň prosí Ester, aby využila svoje postavenie. Je kráľovná! Kto iný by mohol pomôcť viac? Ester Mordochajovi odkazuje, ty nevieš?  Ktokoľvek by prišiel bez kráľa bez jeho pozvania, hrozí mu smrť. A mňa už tridsať dní k nemu nezavolali. (Samozrejme, že mal iné! Vás to prekvapuje? Ak poznáte biblické príbehy len z tých presladených akožebiblických filmov, tak sa ani nečudujem…) Jedine tak by mohla Ester prísť bez pozvania, ak by k nej Ahasvér vystrel svoje žezlo. A Mordochaj jej odkazuje (keď sa nerozprávate osobne, tak to je zvyčajne na dlho, že?) – nemysli si, že to, čo príde na tvoj národ, teba obíde. Má pravdu. Vieme dobre, ako rýchlo môžu skončiť kráľovné… Ale nie sú to len vyhrážky, upozornenia, čo Mordochaja napadne. On myslí ďalej, a to je na ňom fascinujúce. KTO VIE? ČI SI NEDOSIAHLA KRÁĽOVSKÚ HODNOSŤ PRE CHVÍĽU AKO TAKÁTO? Ak Boh vie, že sa na nás niečo zlé chystá, niekedy koná presne takto. Pripraví riešenie. Ja viem… bolo by jednoduchšie, ak by k niečomu takému vôbec nedošlo, že? Kto by nechcel ideálny život? Ale na druhej strane – za čo by sme potom ďakovali? Mám obavy, že bez takých chvíľ, ktoré nás učia vďačnosti, by sme mnohí (všetci?) vrátane mňa boli rozmaznaní pohodlní spratkovia. Takže preto. Ester chápe a odkazuje, nech sa všetci Židia v Šúšane postia za mňa. A aj ja so svojimi dvornými dámama sa ideme postiť tiež. Milý Mordochaj, tri dni. Tri dni… a idem na to.

5.kapitola

Esterin pôst a pôst všetkých ostatných je pre mňa osobne ukážkou toho, čo pôst znamená. Ľudia odložia jedlo, dokonca nepijú, aby im ten hlad a smäd ešte viac pripomínal, čo sa deje. Do modlitby zapájajú nielen slová, nielen myšlienky, ale celé svoje telo. Aby celá ich bytosť, celé ich “ja” kričalo v ústrety Bohu: Pozri sa! Tu sme! Bez Teba však nemôžeme ďalej! Nechceme ani jesť, ani piť, kým nás Ty sám nenasýtiš! Tu sme! …toto je pôst. A s takouto podporou sa Ester pekne oblečie, pripraví, ozdobí, namaľuje, navonia… Na pár miestach v Biblii sa hovorí, že nie šperky zdobia ženu, ale jej charakter. To je pravda. Lenže charakter nikoho nezvedie na prvý pohľad (to len keby vám niekto tvrdil opak. Lebo aj takých ľudí som stretla.). Ester potrebuje vyzerať tak dobre, tak okúzľujúco, tak úžasne! – aby k nej jej manžel vystrel žezlo, lebo k nemu vstupuje bez pozvania. (Týmto celým nechcem povedať, že vonkajšia krása je dôležitejšia ako tá vnútorná. Lebo keby nebola Ester krásna aj vo svojom vnútri, žiadne také riziko by nepodstupovala.) A Ester sa to podarí! Ahasvér vidí svoju nádhernú manželku a vystiera k nej žezlo. A na otázku, aké je jej želanie, Ester hovorí, že by rada jemu aj Hámanovi vystrojila hostinu. (Ja viem, ja viem! Židom ide o život a ona robí hostiny?? Lenže ženy, myslím múdre ženy, vedia, že na mužov treba ísť opatrne… po svojom 😉 Keď už spolu popíjajú víno na Esterinej hostine, kráľ je štedrý a znova sa pýta, čo ešte môže pre ňu urobiť. A Ester chce ďalšiu hostinu, hneď v ďalší deň. Zatiaľ Háman ide domov, stretáva Mordochaja, ktorý sa mu stále neklania. A doma, v kruhu rodiny a medzi priateľmi, sa chváli. Spomenie dokonca aj kráľovnú, ktorá len kráľa a jeho osobne pozýva na hostiny! Delí sa aj o hnev, hovorí o tom vzpurnom Židovi a a jeho priatelia, a dokonca aj jeho žena ho ešte viac huckajú proti nemu. Na ich návrh má urobiť pre Mordochaja šibenicu a na ďalšie ráno ho tam s kráľovým súhlasom obesiť.
6.kapitola

Jasné, aj ja som to počítala. Akokoľvek skoro by bola Esterina hostina – ak chce Háman obesiť jej bratranca ráno, nijako to nestihne. Ale ak by sme riadili naše životy len my, ak by sme sa spoliehali sami na seba, to by bolo teda poriadne zúfalstvo! Ester nespôsobila to že kráľ nemohol spať. V tom má prsty Niekto Iný. Namiesto spania si Ahasvér nechá čítať o pamätihodných udalostiach. Znova počúva príbeh, ako Mordochaj odhalil sprisahanie voči nemu, a pýta sa, čo ten muž za to dostal? No čo by dostal… nič. Práve vtedy prichádza na nádvorie Háman so svojím plánom, ako využiť šibenicu. Ešte skôr, ako niečo stihne povedať, kráľ ho predbieha otázkou, čo urobiť pre niekoho, koho si chcem uctiť? Samozrejme že si Háman myslí, že ide o neho! Apoštol Pavel napísal, KTO STOJÍ, NECH SI DÁVA POZOR, ABY NEPADOL. Ale Háman takto nerozmýšľa. Preto ako pocty navrhuje: kráľovské rúcho, kráľovského koňa, vyvolávanie na slávu po meste. A kráľ hovorí, urob toto všetko pre Mordochaja! Po tom všetkom odchádza Háman domov smutný a aj jeho žena tuší, že je zle. Tu ale prídu poslovia, ktorí ho odvedú na hostinu k Ester.

7.kapitola

Kráľ a Háman sú u Ester. Kráľ je nesmierne spokojný a znova sa pýta svojej manželky, čo pre ňu môže urobiť. A vtedy Ester prizná farbu a prosí o to, aby jej mohol byť darovaný jej vlastný život. A život jej národa tiež. Vysvetlí, čo sa deje – veľmi emotívne – a obviní z toho Hámana. Kráľ nahnevaný vstáva a ide sa prejsť do záhrady. Háman sa chopí šance a chce prosiť Ester o svoj život (ako sa vedia veci rýchlo zmeniť, že?), ale práve keď prichádza kráľ, Háman padá na kráľovnino lôžko. Ahasvér to pokladá za snahu znásilniť Ester a Háman končí na šibenici, ktorú chystal pre niekoho iného. Poznáte príslovie, kto druhému jamu kope, sám do nej spadne? Je pôvodom z Biblie. Pozrite si Príslovia!

8.kapitola

Háman je mŕtvy, jeho dom patrí Ester a jeho pozícia Mordochajovi. Ale na osude, čo čaká Židov, sa nič nezmenilo – lebo! Lebo do všetkých kútov Ahasvérovej ríše už boli odoslané dokumenty s príkazom k ich vyhladeniu. Všetky mali kráľovskú pečať, a ak by tie kráľ odvolal, šiel by sám proti sebe. ROZDOVOJENÉ KRÁĽOVSTVO PADÁ, hovoril Ježiš. To len na vysvetlenie toho, čo bude potom. Niekedy jednoducho nemáte na výber a chytíte sa šance, aká je vám ponúkaná. To je poznámka ku kráľovi a o to viac k Židom. Po Esterinom emotívnom prejave (stále vie, ako na svojho manžela) Ahasvér dáva napísať listinu, ktorá bude niesť jeho pečať a bude odoslaná do všetkých stodvadsiatich siedmich krajín, do každej v ich jazyku. Kráľ dovolil Židom, aby sa zhromaždili a zničili všetkých, ktorí sa stavali proti nim; všetkých, ktorí ich ohrozovali. Ich majetok si tiež môžu rozobrať. Židia budú pripravení a môžu sa brániť. A pomstiť. A Židia mali samozrejme radosť, oslavovali vo veľkom. V mnohých krajinách sa k nim pridávali aj iné národy, lebo z nich mali strach.
9.kapitola

Vo všetkých krajinách sa Židia zhromaždili k obrane. Podporovali ich všetci miestni vládcovia a zástupcovia kráľa. Mordochajova moc a vplyv stúpa a Židia likvidujú všetkých svojich nepriateľov. Kráľ oznamuje Ester, koľko ľudí zomrelo priamo v Šúšane a pýta sa, či má ešte nejaké prianie. A ona, prekvapujúco (alebo nie?) žiada obesiť na šibenicu aj desať Hámanových synov. To sa zdá byť dosť drastické, ale zvážili by ste, že ak by jeho synovia žili, s vysokou pravdepodobnosťou by chceli pomstiť svojho otca? Takže Hámanovi synovia visia tiež. A vôbec, v deň, keď mali zomrieť všetci Židia, zomierajú ich nepriatelia. A deň na to celý národ kráľovnej Ester oslavuje. Tešia sa, dobre jedia a posielajú si darčeky. Mordochaj všetky tieto udalosti spisuje a posiela listiny vyzývajúce Židov, nech tento slávnostný deň príjmu ako zvyk. Na pamiatku všetkého, čo sa stalo. A nech oslavujú. Lebo oslavy treba. Sviatok nazvú Púrim a potvrdzuje ho aj Ester. Žena, pripomínam. Nie obvyklé v dejinách, o to viac zaujímavé a o to viac vítané. (Minimálne pre mňa..)

10.kapitola

Čo by tak mohlo byť v desiatej kapitole, keď sa už všetko povedalo, že? Vlastne – nie veľa. Len tri verše. Kráľ Ahasvér panoval, Mordochajov vplyv stúpal… žili šťastne až nepomreli… Ja chcem povedať ešte iné. Na záver upozorniť na to, čo tu vôbec nebolo povedané. V knihe Ester sa ani raz – ANI RAZ! – nespomína Božie meno. A bez ohľadu na to, všetkým je jasné, Kto je za týmto príbehom. Kto to všetko riadil a viedol. Áno, sú ľudia, ktorí sa Božím menom oháňajú každú chvíľu. Ale o tom je viera? Nie vždy. Nestačí, ak slovo “Boh” patrí do našej slovnej zásoby. Ale ak Bohu dovolíme a On hýbe našimi životmi… hmm, tak to je už iná káva…