Kto sú tieto dve a prečo sa spomínajú v Biblii? Tradičný výklad znie: sú tu dve ženy, ktoré medzi sebou mali konflikt, a to až tak veľký, že to musel riešiť apoštol Pavol. A zvyčajne sa potom podotkne, ako nie je dobré sa hádať, bla bla bla. A ak je tým, ktorý o nich hovorí, muž, zvyčajne ešte niečo vtipné dodá. Ako, “viete, ženy sa pohádajú na každej maličkosti” alebo s úsmevom vyhlási ”mať tak ženské problémy!” 

Vy ste to už počuli vykladať nejak inak? Lebo ja nie. 

Ale na tom celom pár vecí logicky nesedí. (ach, dovoľte mi použiť logiku, mne, jednoduchej žene s hlúpymi starosťami!) Napríklad – apoštol Pavol stretával stovky, ak nie tisíce ľudí každý rok, tak prečo riešil tieto dve? Kto presne boli tieto ženy? Čo bolo to, na čom sa  poškriepili? A odkiaľ vlastne vieme, že sa hádali? 

Myslím, že tento text potrebuje poriadny výklad ako soľ. 

O Euodii a Syntyché vieme z Pavlovho listu do Filipis. To bola v tých časoch rímska kolónia, a to mohlo byť celkom dôležité. Kvôli tomu tam totiž mali ženy viac právomocí a oveľa väčší stupeň nezávislosti v porovnaní s väčšinou iných miest. Nebolo neobvyklé, že ženy boli na vysokých pozíciách. Do toho prišlo kresťanstvo, ktoré hlásalo, že ženy sú pred Bohom rovnako dôležité ako muži. Zdá sa, že obe tieto veci ovplyvnili cirkevný zbor, ktorý tam vznikol. Nakoniec, samotná cirkev vo Filipis vznikla na modlitebnom zhromaždení žien! (a nebola to vtedy “akcia len pre ženy”. muži tam jednoducho nedošli.)

Celý list Filipským je taký nejaký…iný. V dobrom slova zmysle! Sú tam myšlienky, ktoré sa inde neopakujú, aj spôsob vyjadrovania je iný. Vidno, že Pavol ich pozná a má ich úprimne rád. A pritom im píše z rímskeho väzenia! 

Tento list má aj výnimočné oslovenie. Je adresovaný celému zboru, ale v rámci toho chce Pavol špeciálnym spôsobom oceniť predstaviteľov cirkvi. A tu by som rada povedala, koho presne oslovuje, ale nie je to tak jednoduché. Totiž, asi toho nie som schopná. Používa dve slová” episkopoi” a “diakonoi”. To druhé sa zdá byť jasné, všetky naše preklady to prekladajú ako “diakoni”. A to prvé? “Episkopoi” sú buď biskupi alebo dozorcovia. Myslím, že naše pochopenie závisí od dvoch vecí – pochopenia, že cirkev a jej formy sa vtedy ešte vyvýjali a tiež, z akej cirkvi (denominácie) pochádzame my sami. Všetci to máme usporiadané trocha inak. A ani len  diakoni nie sú stále diakoni…Ale k tejto téme sa ešte dostanem. 

V celom tom liste sa Pavol vracia k téme jednoty – mnohými spôsobmi. Je tu prosba za jednotu a ďalšie myšlienky: pokora je váženie si iných viac ako seba. Všetko, čo ide do cesty k naplneniu povolania, ktoré máme, je plytvanie časom. Nemáme sa pozerať hlavne na svoje záujmy, ale namiesto toho rozmýšľať, čo by urobil Ježiš – a ako vieme, On šiel na kríž pre ľudí, ktorí si zaslúžia opak. (všimnite si veršíky po bokoch blogu).

A tiež je jasné, že Pavol nie je naivný; vie, že jednota nepríde len kvôli tomu, že niekto niečo pekne povie. Presnejšie, žiadna ľudská snaha ani chcenie (ani keď to chceme silno silno silno!) na to nestačia. Preto keď píše o rovnakom zmýšľaní, dodáva tam “v Pánovi”. Nie ako dekoratívnu duchovnú vsuvku. Ale on to myslí vážne. Rovnaké zmýšľanie prichádza len cez Krista. 

A teraz môžeme ísť na tie ženy. Začneme ich menami – a nemyslím významom mien. Treba sa zastaviť pri tom, že tie mená tam vôbec sú. 

Na Blízkom východe – keď sa hovorí k nepriateľom alebo o nich – mená sa nepoužívajú. Vôbec. To nie je ako Ten, ktorého netreba menovať – lebo sa ho bojíme. Mená sa nevyslovujú pri ľuďoch, ktorým nechceme dávať hodnotu. A teda to, že ich Pavol použil, že tieto dve ženy oslovil, znamená, že im prejavil veľkú náklonnosť (mimo iného). 

Možno sa na to pozeráme z iného uhla. Menoval ich za trest? Tento list sa bude čítať pred úplne všetkými ľuďmi, nemohol byť trocha diskrétny a povedať aspoň “dve nemenované sestry”, ako to robíme my, aj keď aj tak všetci vieme, o koho sa jedná? K tomu sa ešte dostanem…. Ale ešte chvíľu zostaňme pri milých veciach. 

Euodiu a Syntyché spomína Pavol spolu so všetkými jeho ďalšími spolupracovníkmi, ktorých mená sú v knihe života. To je tradičný čestný titul, ktorý sa často používal v židovskej literatúre – zvlášť pre tých, ktorí trpeli prenasledovaním, no zostali verní (myslí sa Bohu) aj napriek tomu. Takže Euodia a Syntyché tu majú nielen priamo spomenuté ich mená, ešte k tomu je dodané, že ich mená sú tiež zapísané v knihe života! 

Kto vôbec boli tie ženy? Alebo – boli to ženy? Jeden anglický preklad robí z Euodie muža a objavili sa viaceré výklady, že to bol vlastne manželský pár – ale na ničom sa nezakladajú. Spomínam to, aby som možno pripomenula, že nie všetko, čo vám niekto ponúka ako “prekvapivú biblickú múdrosť” musí byť aj pravda a naozaj sa zíde, keď je pri tom zapojené vzdelanie. Zvlášť pri textoch, ktorým nerozumieme! A vzdelaním myslím niečo trošku viac, ako poznať štyri grécke písmenká z matematiky. 

Asi lepšia otázka je – prečo by si niečo také vôbec niekto myslel? Objavila som len jeden dôvod, asi sa niekomu nevidelo, že Pavol (dôležitý svätý významný Pavol!) sa zaoberal dvoma ženami. Dôležitejšie asi je nesedieť nad tým pridlho, ale radšej sa zdvihnúť, takéto výklady pekne zo seba striasť ako suché lístie a ísť ďalej. Lebo tento biblický text má ešte veľa čo ponúknuť. 

Takže znova zopakujem tú podstatnú otázku: kto boli tieto dve ženy? Je nám dúfam jasné, že boli dôležité. A tým myslím, že mali väčšiu zodpovednosť ako mnohí ďalší. Lebo ak by to bola Beta a Heľena, čo sa nezhodli na tom, akej farby majú byť kvety na oltári na druhú pôstnu nedeľu a teraz sa tak rozhádali tak bars mocno, že  zakazujú svojim chlapom, aby spolu chodili na futbal… no, toto nie je typ vecí, ktoré by riešil apoštol Pavol. 

Euodia a Syntyché pravdepodobne s Pavlom pracovali na založení cirkvi vo Filipis. Naše preklady spomínajú niečo ako “borili sa za evanjelium” alebo “pomáhali v borbe” ale pod tým naozaj neviem, čo presne si mám predstaviť. Takže nebudem používať slová, ktorým nerozumiem. Radšej to poviem ľudsky a polopatisticky. Boli jedny z tých, ktorých Pavol pozdravoval v úvode listu. Obidve tieto ženy mali v cirkvi vodcovskú úlohu.  Akú presne? No, to nie je také jednoduché povedať. Na to sa potrebujem vrátiť k tým dvom gréckym slovíčkam, čo som spomenula skôr. 

Kto boli  diakonoi? Už som spomenula, že to nie je také jednoduché.  Na začiatok, pozrime sa do knihy Skutkov – do diakonskej služby sú ustanovení muži, čo obsluhovali pri stoloch. Zato trocha neskôr, v liste Rímskym, vidíme Foibé, ženu, diakona, ktorá priniesla do zboru Pavlov list a podľa vtedajších zvyklosti ho bude aj vysvetľovať tým, ktorým ho priniesla. A to je už trocha iná náplň práce.

My chápeme diakoniu ako službu ľuďom, ktorí potrebujú pomoc… starým, slabým, trpiacim, väčšinou sa myslí služba hlavne ich telu. Jedlo, pomoc, opatera. Ale zdá sa, že táto služba sa trocha rozšírila. Alebo zmenila. Myslím priamo v Biblii, v Novej Zmluve!  Lebo od obsluhovania pri stoloch sa slovo diakon už nepoužíva pre túto službu. Slovom diakonos alebo diakon označuje apoštol Pavol seba, Timotea, Epafrasa, Tichyka, Apolla a aj Ježiša. A takisto aj Foibé. (vo všetkých našich prekladoch, ani srnka netuší prečo, je preložená ako Féba. ja sa radšej držím gréckeho originálu. Foibé) Aj ona je pomenovaná ako diakonos – teda diakon. Rovnako ako všetci pred ňou spomenutí muži. Takže asi nebola len v kuchyni a hlavne – nebola ticho. 

S veľkou obľubou – čo ste si asi všimli – narážam a rýpem do toho Pavlovho textu, kde píše, že žena má byť ticho v zhromaždení. A sú kresťania, čo z gréčtiny ovládajú asi ozaj len tie štyri grécke písmenká z matematiky. Tí ľudia nevidia, že to je text o jednej konkrétnej žene a o jednej konkrétnej situácii. A tí istí ľudia so zaslepenou aroganciou ignorujú mnohé iné ženy v Novej Zmluve, mnohé iné ženy v Pavlových listoch, ktoré hovorili. Nahlas. Učili a viedli cirkevné zbory. A náš drahý apoštol Pavol ich službu veľmi oceňoval a ich samé pravidelne srdečne pozdravoval. A žiadnej z nich neodkázal, aby už konečne sklapla. (prepáčte za výraz.) 

Euodia a Syntyché buď boli diakonoi,  teda kázali a učili a podobne. Alebo žeby nie, veď predsa, tak dôležité ženy v tak konzervatívnej spoločnosti? Tak potom boli episkopoi. To sú dozorkyne, niektorí z nás to poznajú – a spájajú si to so zodpovednosťou za majetok. Alebo čo sa stane, ak preložíme episkopoi inak? Tak, ako to majú preložené takmer všetky naše preklady? Potom Euodia a Syntyché boli biskupky.

….. (nádych a výdych… ak si neviete predstaviť, že niečo také by skutočne mohlo byť v Biblii… nádych…..nie ste sami…. výdych….. ale ideme ďalej.)

Akokoľvek, tieto ženy boli v živote cirkvi vo Filipis dôležitejšie oveľa viac, ako si mnohí z nás kedy uvedomili. Inak by ich apoštol Pavol takto neoslovoval, nevyzdvihoval, nechválil.  A nekarhal? Počkať počkať. Odkiaľ vieme, že ich karhal? 

Vrátim sa znova k tomu jednému textu: Napomínam Evodiu, napomínam aj Syntychu, aby rovnako v Pánovi zmýšľali. “Rovnaké zmýšľanie” vôbec nemusí byť známkou konfliktu, takže to, že sa hádali, vieme len zo slovíčka “napomínam”? Hm. To slovíčko, ktoré Pavol použil, je parakaló (παρακαλῶ) a podľa Grécko – anglického slovníka k NZ znamená: prosiť, nabádať, povzbudzovať, hovoriť slová povzbudenia, žiadať, požadovať, apelovať na, utešovať, potešiť, povzbudzovať, pozvať, povolať. 

Zdá sa, že tú predstavu o konflikte máme len z prekladu, ktorý nás zmiatol a k povzbudzovaniu k jednote? Mne najviac sedí katolícky a Botekov preklad, prekladajú to rovnako a prekladajú to takto: Evodiu prosím, aj Syntychu prosím, aby rovnako zmýšľali v Pánovi.

A v čom mohli byť tak nejednotné? Predstavte si, možno aj to vieme.  Ale ešte skôr ako sa k tomu dostaneme, chcem dodať – nie, ani v ďalších veršíkoch nie je stopa po tom, žeby im Pavol čistil žalúdky, sťažoval sa na ich konfliktné spôsoby alebo akýmkoľvek sofistikovaným spôsobom vyjadroval, že že z nich tak frustrovaný, že si má chuť obíjať hlavu o stenu. Nie! Nič. (verše hneď za tým sú Filipským 4,4-7 a máte ich vypísané na fotke.) 

Aby sme pochopili, čo sa asi dialo, pomôže, keď jeden veršík nebudeme čítať osamotene. Nebudeme ho vytrhávať z kontextu, my tu na takéto veci neveríme, ale prečítame si ho aspoň v celej kapitole. Tam neskôr,  o deväť veršov ďalej, Pavol píše: Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že sa už zasa raz rozvinula vaša starostlivosť o mňa. A potom v tom duchu pokračuje. Kresťania z Filipis sa postarali o jeho materiálne potreby a on je za to vďačný. Jeden z najmúdrejších prejavov vďaky, aký som kedy čítala! Pavol napríklad zdôvodňuje, prečo je dary dobré dávať – nielen pre prijímajúcich, ale aj pre tých, čo dávajú. 

Viacerí vykladači Novej Zmluvy (teda ľudia, čo vedia viac ako štyri grécke písmenká z matematiky) si preto myslia, že úloha týchto žien bola ekonomická. Presnejšie, že ony boli sprostredkovateľkami daru, ony mali pod palcom, aby sa ich pomoc dostala k apoštolovi Pavlovi. A že on bol z toho tak úprimne vďačný, že ešte aj v poďakovaní urobil narážku na jednu z tých žien. Je to taká milá slovná hračka. Píše: som zahrnutý vašimi darmi…. sú ľúbeznou vôňou.. A práve tá ľúbezná/príjemná vôňa je doslovný význam Euodiinho mena. 

Takže hádali sa tieto dve? Zdá sa, že ani nie. Skôr nemali rovnaký názor na niečo, nevedeli sa zhodnúť, pravdepodobne to súviselo s finančnou podporou apoštola Pavla. Preto on im hovorí, ako sa na to majú pozerať… a ako majú myslieť. Pozor! Nehovorí im čo si majú myslieť, ale ako. A to je rozdiel. Euodia a Syntyché majú rovnako zmýšľať v Pánovi. Potom ich rozhodnutie bude skutočne múdre, užitočné a požehnané. Pre všetkých.

Takže nie. Keď ženy nemajú rovnaký názor, neznamená to, že sa hádajú. Znamená to len to, že nemajú rovnaký názor. A môžu rozmýšľať, lebo žijú slobodne, používajú svoj rozum a hľadajú spôsoby, ako urobiť čo najlepšie rozhodnutie pre Kristovu cirkev. Tak to nakoniec robili nielen tieto dve, ale aj mnohé ďalšie ženy a mnohí ďalší muži, ktorí používajú svoje dary, medzi nich patrí aj dar myslenia, na službu Bohu.

Občas nám všetkým treba pripomenúť, že sme možno zahrabaní v tom ľudskom… a potrebujeme sa na naše dilemy a starosti pozrieť z Božej perspektívy. Občas to treba nám všetkým! ….a nech nás Pán Boh chráni pred tými, čo o sebe tvrdia opak.

POZNÁMKY

ku nezrovnalostiam v názoroch: aby sme si nemysleli, že to len ženy sa hádajú (alebo teda asi ani nehádajú, keď hovoríme o Euodii a Syntyché), čítajte: 1.Korintským 1 a 3 – Pavlov boj za jednotu cirkvi – hádali sa fanúšikovia mužov, prosímpekne, Pavol ich tam slušne chladil, a bola to práve žena Chloe – ktorá bola tá, ktorej záležalo na jednote cirkvi a na zmierení. 

jednota v cirkvi, dôležitá vec:  za to  sa modlil už Ježiš – Ján 17 +  Matúš 18,19-20: A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.„

mená v knihe života a texty, kde sa to objavuje: Daniel 12, 1;  Zjavenie 3,5;   Izaiáš  4,3 a Lukáš 10,20

K menám a ich formám: zo slovenčiny to poznáme. máme mená ako Ján – Jana, Martin – Martina, Kamil a Kamila a podobne. majú ženskú aj mužskú verziu. a potom sú tu mená ako Eva, Barbora, Anna a Hana alebo Lucia, ktoré nevznikli z mužského mena a ani neexistuje mužský variant. neexistuje žiaden Zuzan alebo Alžbet. a meno Euodia je presne také – nevyskytuje sa v mužskej podobe (a napríklad ani meno Junia nie, už keď sme pri tom). 

Čo sa týka významu Euodiinho mena – stretla som sa aj s inými výkladmi – ja som príliš obyčajný smrteľník na to, aby som toto konkrétne posúdila. Ale ani iný výklad nič neuberá z tej súvislosti dvoch žien a finančného daru pre apoštola Pavla, tak som v texte nechala ten význam. Pre iné výklady si prosím pozrite moju obľúbenú https://www.abarim-publications.com/. a áno, všimla som si, že píšem Euodia, a nie Evodia, ale kým som sa uvedomila – že v slovenských prekladoch je to inak – tak som mala napísaný takmer celý blog. Tak som nechala, ako je to v gréčtine. aj tak to čítame rovnako  (a teraz sa hádam Štúr v hrobe obrátil – takže nie! nie! neplatí to pre všetko!) 

mimochodom, ak teda Euodia a Syntyché riešili finančné veci, potom sa asi skôr to episkopoi hodí prekladať ako dozorkyne, nie biskupky. to ste si asi poniektorí vydýchli… ale pripomínam, o tejto téme stále neviem dosť. 

tiež sa občas objaví výklad textu typu – dve ženy sa hádajú – musí prísť muž, aby ich poriešil – tak k tomu mám tiež čosi. nevieme, kto to mal riešiť, alebo presnejšie – nevieme, kto ich mal podporiť v jednotnom myslení.  vo verši 3 Pavol oslovuje nemenovaného človeka, ktorého poveruje zmierovacím procesom. špekulovalo sa, že je to Timoteus alebo Sílas alebo pár ďalších. ale na Timotea to asi nevyzerá, lebo ten bol  spoluautor listu. ale čo vieme: bol to pravdepodobne rešpektovaný a vplyvný člen tohto zboru, komunity. možno to bol Epafroditus, nositeľ listu. ale hlavne – prekladať to ako meno – Syzigos – nie je možno presné. skôr to bol titul spolupracovníka. a tak to má uvedené aj pár prekladov. znova – čítajte prosím viac prekladov! jeden nestačí. 

myslím, že aj mne chýba ucelenejšia predstava, ako to s tými listami v cirkevných zboroch (komunitách) fungovalo. čosi vieme – listy sa čítali pred všetkými – aj my poznáme tiež pastierske listy z kostolov – a niečo podobné sa dialo aj vtedy – napríklad 1.Tesalonickým 5,27 – Zaväzujem vás menom Pánovým, aby ste dali prečítať tento list všetkým bratom. Kolosenským 4,16 – Keď tento list u vás prečítate, postarajte sa, aby si ho prečítali aj v cirkvi v Laodicei a vy si zasa prečítajte list písaný Laodicejčanom.

Vždy, keď Pavol skladá kompliment svojim adresátom, po komplimente nasleduje prosba adresátov, aby urobili to isté ešte lepšie. Napríklad Filemonovi píše, že „srdcia svätých boli osviežené skrze teba, brat môj“ (Flm 7) a potom žiada Filemona,  „osviež moje srdce“ (Flm 20). V súlade so známym helenistickým literárnym vzorom Pavol zdôrazňuje svoju dôveru v tých, od ktorých sa chystá podať podstatnú žiadosť.“ Podobne môžeme pozorovať 1.Korintským 11, 2 , kde napriek všetkému tvrdeniu, že Korinťania zachovávali odovzdané tradície, je zrejmé, že až tak teda nie, a Galatským 4,15–16, kde odkaz na Pavlovo privítanie naznačuje, že teraz existuje nepriateľstvo. Existuje asi dvadsať ďalších prípadov, keď Pavol skladá komplimenty svojim adresátom a riadia sa rovnakým vzorom. Keď je kompliment uvedený v úvode listu, zodpovedajúca výzva sa zvyčajne vyskytuje v tele listu. Keď je však kompliment uvedený v tele listu, odvolanie takmer vždy nasleduje hneď potom, zvyčajne v rámci jedného alebo dvoch veršov. Pavlova rétorická technika dáva dokonalý zmysel a je v súlade so starodávnou praxou. Kompliment je potrebný na uistenie adresátov, že Pavol voči nim nie je ostro kritický. Pavol predchádza svojmu odvolaniu komplimentom, keď chce svojich adresátov skôr povzbudiť, než ich odsúdiť. Kompliment predchádza konfliktom a robí príjemcu vnímavejším na opravu. To všetko sa riadi rétorickou technikou známou ako idealizovaná chvála. V súlade s praxou morálnych filozofov a psychológov v staroveku sa chvála používa na získanie poslucháča a zároveň na povzbudenie poslucháča k nejakej cnosti, ktorá je zasa stelesnená v ponúkanej chvále. (tento text som našla kdesi v komentároch, a je mi veľmi ľúto, že pri prekladaní som si neuložila odkaz… len som chcela podotknúť, že toto pozorovanie a poznanie nie je moje)

Link s ďalšími biblickými odkazmi na sloveso parakaló – síce v angličtine, ale texty z Biblie si podľa toho nájdete aj bez znalosti jazyka: https://biblehub.com/greek/parakalo__3870.htm

Výborný text k tejto téme (v angličtine) nájdete tu: https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/znw-2018-0012/html?lang=en