Práve včera som si vypočula súhrn z jednej prednášky o partnerských vzťahoch. Hovorilo sa tam aj o úlohách mužov a žien v manželstve a o tom, že tie úlohy sa proste nijak raz nemôžu zamieňať! A ako príklad toho, ako sa to nemá robiť, bol použitý pár, kde rodinné financie má v rukách a riadi manželka. 

Predpokladám dve najčastejšie možné reakcie. Buď ste si povedali, aaa) to nie je dobré, ako sa ten muž cíti, iste utrpela jeho mužnosť, a veď on je predsa hlava rodiny! Alebo za b) – chytáte sa za hlavu a pýtate sa sami seba, no a? Kde je napísané, že je to zlé? Ak je vám bližšia možnosť aaa) UPOZORNENIE:  tento blog rešpektuje Bibliu, rešpektuje ju ako celok bez toho, aby z nej vyťahoval len vyhovujúce veršíky a iné ignoroval. Tento blog dáva prednosť Biblii pred výlevmi ľudí, ktorí svoju vlastnú duchovnosť a emocionálne výlevy povýšili nad to, čo sa v nej píše. 

Sú ľudia, čo svojou vierou ľudí zaháňajú do kúta a Bibliu používajú asi len na to, aby vás ňou mlátili po hlave.  A sú ľudia, ktorí sa pravidelne strasú pri tejto predstave a o to viac sa modlia, aby sa také niečo nestalo im. (a ako odpoveď na tieto modlitby pravidelne padnete do nejakej tej mláky, obrazne povedané, aby ste si pripomenuli, že akokoľvek dobre o sebe zmýšľate, nie je to tak celkom pravda… nie veľmi príjemné… ale výsledok stojí za to ) 

Budem hovoriť o Filipovi a jeho dcérach, ktoré mali dar proroctva. 

predstavím najprv Filipa

V Novej Zmluve je to celkom populárne meno, máme ich tam štyroch. Dvaja sú  synovia Herodesa Veľkého, ale s inými ženami. Potom je tu apoštol Filip a nakoniec ten Filip , ktorý nás dnes najviac zaujíma. Je to jeden z mužov, ktorých veriaci zvolili za prvých diakonov  jeruzalemského zboru. Pri prenasledovaní cirkvi a po ukameňovaní Štefana sa z Jeruzalema pohol ďalej. Priniesol evanjelium do Samárie (stredná časť Izraela) a priviedol k viere etiópskeho dvorana. Je to zaujímavý príbeh, ako sa Filip objavil na mieste práve vtedy, keď ten muž čítal Izaiáša a nerozumel mu. Odporúčam. Filip je vlastne jediný, ktorému sa v celej Novej Zmluve hovorí evanjelista. Takže určite zaujímavý človek. 

Filip sa – netušíme kedy ani za akých okolností – usadil. Našiel si manželku a mal s ňou štyri dcéry. A asi po dvadsiatich rokoch dostal návštevu, vďaka ktorej sa znova on, tentoraz aj s dcérami, dostal do Biblie. Počas tretej misijnej cesty k nemu zavítal apoštol Pavol a jeho spolupracovníci. Prišli do Cezarey a zostali pár dní vo Filipovom dome. Nešlo o dom len v zmysle domácnosti, ale zdá sa, že to aj v tomto prípade označovalo cirkev. Žiadne kostoly, ale domy! 

Filip je požehnaný otec

Teraz ľutujem jednu vec, keď som písala o otcovstve, nenapadlo mi spomenúť Filipa, a on by tam pristal. Lebo je to aj vecou rodičov, čo z ich detí vyrastie. A Filip mal štyri dcéry s prorockým darom, čo o jeho otcovstve myslím dosť jasne hovorí. 

Nevieme, ako sa jeho dcéry volali. Lukáš (autor knihy Skutkov) ich jednoducho popisuje ako štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali. Nevieme, koľko mali rokov, možno boli ešte mladé a možno sa rozhodli zostať nevydaté, aby sa venovali službe v cirkvi (to už kúsok predbieham). Trocha neobvyklé je, že Lukáš ich nespomína menami, lebo inde si na tom dáva záležať. Ženy, ktoré spomína, spomína menami. No možno tieto dievčatá boli všetkým známe ako Filipove dcéry, preto aj on zostal pri tom. (spomínam to, lebo ten zvyk z anglicky hovoriacich krajín, kde vydatú ženu kľudne oslovia ako missis, pani – a potom pridajú len meno a priezvisko jej manžela – toto je jedna z mojich serióznych nočných môr.) 

proroctvo sa zíde vysvetliť

Proroctvo je duchovný dar, ktorý doslova znamená hovoriť v mene Božom, ako Jeho hovorca. Týka sa to budúcnosti, ale aj prítomnosti a minulosti. Prorok rozumie, prorok vysvetľuje. Prorok vraví o veciach, ktorým by nemohol rozumieť len svojim vlastným rozumom a na všetko má Boží nadhľad. 

Pavol v jednom zo svojich listov napísal: A On ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov… budovať telo Kristovo (tým myslí cirkev). Keď si to tak vezmete, v tomto zozname sú celkom… hm, viditeľné pozície v cirkvi. Ľudí s týmito darmi nemôžete zavrieť do skrine, takisto ani ako svetlo neskrývate, ale necháte, aby svietilo. Lebo na to je svetlo svetlom, nie? Proroci sú menovaní v zozname, bez ktorého by cirkev nebola cirkvou. Alebo presnejšie, bez ktorého by cirkev nebola. 

Apoštol Pavol bol seriózny fanúšik proroctva, človek by to ani nepovedal, lebo kedy naposledy ste o tejto téme počuli kázeň? Alebo niečo čítali? Alebo čokoľvek kedykoľvek inokedy? No, Pavol by z nás bol myslím sklamaný. Prorokov menoval ako podstatných na dvoch ďalších miestach, proroci u neho v poradí predbiehajú napríklad učiteľov, a okrem toho napísal aj takúto vec: Usilujte sa o lásku, no horlivo hľadajte aj duchovné dary, najmä však aby ste prorokovali.  A ja súhlasím, lebo bez daru proroctva v cirkvi zostaneme zahrabaní pod kopou prázdnych rečí, žvástov, egocentrických prejavov a pýchy. Občas všetci potrebujeme, aby nám niekto s darom proroctva dal slovami seriózne po papuli. 

proroci môžu provokovať 

To je asi dosť známa vec. Spomeňte si (alebo sa tvárte, že ste si spomenuli) na Jeremiáša, a ako všetkým súčasníkom ležal v žalúdku. Situácia bola zlá a on – namiesto toho, aby ich nejak povzbudil – hovoril presne naopak. Alebo môj obľúbený Eliáš, zoznam toho, ako koho provokoval, je celkom pôsobivý. Jednoducho, proroci môžu ľuďom liezť na nervy. 

A niekedy neprovokuje obsah ich správ, ale už len to, že otvoria ústa. Lebo sú to napríklad ženy. Ženy prorokyne. Ako môže žena hovoriť v mene Božom, spýtali by sa niektorí ľudia, veď je to len žena?! Spýtajte sa na to napríklad sudkyne Debory alebo Miriam, Mojžišovej sestry. Alebo skúste u Anny, ktorá prorokovala Ježišovo narodenie. Lebo ak ste to ešte nepočuli, pár ľudí prišlo s argumentom, že Filipove dcéry neboli prorokyne. Len prorokovali. A že to je vraj iné, a kto vie, možno opakovali otcove proroctvá. Nie, ani mne to nedáva zmysel. 

Je to Duch Svätý, ktorý rozdeľuje duchovné dary. Je to na Ňom. A nikde, naozaj NIKDE V BIBLII nie je napísané, že by bol nejaký duchovný dar viazaný na nejaké pohlavie. Teda, viete, že niektoré dary dostávajú len muži, lebo proste Pán Boh nechce, aby ich mali ženy, ako sa nám to niektorí ľudia snažia nahovoriť. Ten Duch Svätý dal dar proroctva Filipovým dcéram. Nie ich otcovi, ale im. A môžu sa niektorí ľudia aj na hlavu postaviť, v Biblii to tak je. 

prorokyne potvrdzujú proroctvo

Na začiatku knihy Skutkov sú muži aj ženy zhromaždení na jednom mieste. Vyprevadili Ježiša pri Jeho vstúpení a teraz čakajú na tú nevídanú vec, ktorú im sľúbil. (vec doslova „nevídanú“) A presne tak, ako je sľúbené, je tu vietor a sú tu ohnivé jazyky, Duch Svätý prichádza, a už nič vo viere nie je také, aké bolo predtým.  Duch Svätý zostupuje na všetkých prítomných  a naplňuje sa to, čo predpovedal prorok Joel: Potom vylejem svojho Ducha na každého človeka. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci budú mávať videnia. Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha.  – Prorok hovorí o dare Ducha Svätého, a nejde priamo o to, aby popísal, ktorá skupina ľudí akú presnú časť z Ducha dostane. (lebo takto to mimochodom ani nefunguje.) Ide o to, že Ho budú mať BEZ ROZDIELU VŠETCI. No aj tak mi príde celkom vtipné, že stále existujú ľudia, ktorí neveria, že ženy môžu prorokovať, keď TAKTO DOSLOVA je to v proroctve. vaše dcéry budú prorokovať. Budú, aj keby sa niekto na protest postavil na hlavu.  

Sú proste ľudia, ktorí Bibliu používajú tak, aby podporovala ich predstavy. Nepristupujú k nej s otvorenou mysľou, skôr si myslím povedia, ja už všetko viem, a dnes si len nájdem nové veršíky, nové texty, ktoré to moje všetkoviem len podporia. A tým ľuďom často vadia ženy. Ženy v cirkvi, ktorých je v Novej Zmluve viac ako dosť. Ženy na vodcovských pozíciách, ženy v popredí. Neviem presne prečo, ale niektorí muži sa žien boja. A ako som si všimla, aj niektoré ženy sa boja iných žien… a tak ich zaháňajú do kúta. Ponižujú urážajú, berú im hlas. Je smutné, keď v cirkvi dávame takýmto ľuďom priestor. Lebo ja si myslím, že ak by takéto bludy počuli Filipove dcéry, všetkým takýmto ľuďom by veľmi dôrazne vyčistili žalúdok. 

takto…. 

Verím tomu, že Biblia dáva slobodu. Nie vždy to, čo píše, je príjemné, lebo netvárme sa, rozprávanie o hriechoch, ich dôsledkoch a výčitkach svedomia ani náhodou nie je v Top desiatke najmilších tém. Ale Biblia je užitočná. Priama a oslobodzujúca. Ak niekto používa Bibliu takým spôsobom, že vy sa cítite ako na paintbale s tým, že nikdy neviete, odkiaľ príde rana – poviem vám niečo – nepoužíva ju správne. Biblia je skôr ako kľúč, ktorý odomkne zámok , zbaví vás reťazí a umožní vám lietať. (a verte mi, také lietanie stojí za to…) 

Na čele tých ľudí, organizujúcich to podujatie so spomínaným seminárom (v úvode) stáli iní ľudia. A už to bolo poriadne dávno, keď sme raz na jednom sústredení riešili naše duchovné dary. Čítali, modlili sa, pýtali a skúmali. (to boli ešte tie časy, keď sa od dievčat čakalo, že budú nosiť dlhé sukne a zavreté pusy, haha). A tam, spomedzi asi päťdesiatich ľudí, na prekvapenie všetkých prítomných vrátane nás dvoch – vyšiel dar proroctva mne a ešte jednej babe. A pamätám si muža, ktorý to vtedy viedol. Na rozdiel od toho, čo možno čakáte, že napíšem – on vôbec nevyzeral, že s tým má problém! Usmial sa a medzi iným povedal, človek nemusí vedieť, že nejaký duchovný dar má na to, aby ho používal. Presne to som vtedy ja potrebovala počuť.