Je to Biblia, kniha, ktorá má plán, a sústreďuje sa na úplne iných ľudí. Ako sa v nej ocitla Hagar? Bola v nejakom pláne? Nie. 

Hagar sa tu objavila tak, že ju iní ľudia vtiahli do svojho príbehu. Nebolo to… príjemné ani milé, ale práve vďaka tomu si pamätáme jej meno. Neviem, či by to celé ona hodnotila v dobrom alebo v zlom, ale možno je to jedno. Lebo ani my sa nepotrebujeme naučiť hodnotiť akcie iných ľudí – aj keď sa dotýkajú nás. Rozmýšľajte prakticky – načo by to komu bolo? My potrebujeme čosi iné; a to naučiť sa žiť s tými dôsledkami. 

niektoré vzťahy treba rozmotať

Takže náš rozbeh bude jasný: ešte skôr, ako si povieme o Hagar, potrebujeme si povedať o dvoch ďalších ľuďoch. A to Abrahámovi a Sáre. 

Abrahám je muž, ktorého my zvyčajne spomíname len v dobrom, je hrdinom viery – no tá jeho viera zažila aj pády. A poriadne prešľapy. Nemyslím si, že hovoriť o tom nejak zneváži Abrahámovu… pamiatku, či čo sa to snažíme robiť, keď zatajujeme temné stránky ľudí. Práveže to je celkom užitočná vec. 

A takisto Sára. Výnimočná žena a z mnohého v jej živote si môžeme vziať príklad. Ale boli chvíle, keď sa nesprávala ani výnimočne, ani vzorovo. 

Sme v čase, keď títo dvaja manželia ešte len čakali na syna. Boží sľub už odznel… a do toho začali znieť ľudské pochybnosti. Ako ten syn príde? A ako Sára vôbec môže mať deti, keď je vo veku, kedy by mala kolísať už ani nie vnúčatá, ale pravnúčatá? Je to vôbec možné? A možno v duchu myšlienky –  dokáže to Boh? 

A vtedy Sára prichádza s riešením. Nám sa nad tým možno zastavuje rozum, no v tých časoch to bola celkom bežná vec. Dovolí svojmu mužovi, nie, počkaj počkaj… nakáže! svojmu mužovi, aby počal dieťa s inou ženou. Tá iná žena je Sárina otrokyňa, Hagar. 

spadla z oblakov

Nevieme, odkiaľ Hagar prišla a ako sa tu objavila, dovtedy nikoho nezaujímala. Až keď si Sára zmyslí, že bude Bohu asistovať v plnení Jeho plánov, až vtedy je o Hagar reč. A už keď sme pri tom, Abrahám aj Sára mali jeden “talent”, o ktorom sa nehovorí. A to pchať svoju polovičku do postele iných ľudí. 

Vedeli ste to už, alebo vám práve zabehlo? (no vidíte, načo jete pri biblických témach? nabudúce budete vedieť.) To nebol len Sárin nápad, to už Abrahám pred ňou skúsil dva krát. Keď sa začalo chumeliť, vyhlásil, drahý kráľ, veď predsa je Sára moja sestra, kľudne si ju vezmi do háremu, nič sa nedeje, rob si, ako ti srdce ráči! Takže teraz Sára s Hagar robí niečo podobné, čo už videla, aj zažila od svojho drahého manžela. 

Áno, viem. Toto sú veci, ktoré asi mnohí nechceme počuť v kostole. Čím tradičnejšia je vaša viera… tým menej pochopenia máte pre netradičné príbehy. (a aj keď to nepoviete nahlas, uľavilo by sa vám, keby takéto veci v Biblii neboli, fuj fuj!) Ale upozorňuje vás, s netradičnými príbehmi sa pred vašimi očami stráca aj netradičný Boh. 

dno

O Hagar nevieme nič, len to, že bola z Egypta. A je celkom možné, že ju dostala Sára ako… hm, odškodné? od jedného z tých mužov, ktorým ju jej manžel vopchal do postele. (áno, dá sa to povedať aj krajšie. ale ja nechcem. lebo ak vôbec existuje čas a miesto na prikrášľovanie faktov, určite to nie je dnes.)

A tiež ma trocha vyrušuje ten preklad jej statusu: slúžka. Prečo nie priamo otrokyňa? Lebo o slúžke predpokladáte, že je v pracovnom pomere, že dostáva plat a že je, čo sa týka rozhodovania, predsa len trocha vyššie ako Popoluška. Ale Hagar? Žena, ktorá nemôže povedať nič, keď ju darujú ako odškodnenie za mimomanželský pomer a potom jej pošlú do postele starého muža? Pytam vas! Tú by aj Popoluška musela hľadať v tom popole.

Hagar teda bude robiť to, čo sa jej povie. Abrahám súhlasí tiež, lebo myslím, že tiež má svoje pochybnosti o Sáriných možnostiach priviesť na svet potomka. A kto vie….možno Boh chcel, aby to zariadili oni?  – poznáte to aj vy? Ak niečo veľmi chcete, nájdete si v hlave spôsob, ako odôvodniť, prečo by to takto určite chcel aj On. 

stúpam hore….?

A tak teda Hagar, Sárina otrokyňa, počne dieťa. Dokázala to, čo sa jej pani nepodarilo, a stúpne jej to do hlavy. Nevieme ako presne, Biblia len poznamená, že “s opovrhnutím hľadela na svoju paniu”. A Sára toho po chvíli už má dosť. Je manželka dôležitého muža, no uráža ju jej vlastná otrokyňa?!  Ona si s ňou nevie poriadiť, a keď sa obráti na manžela, on nechce. 

A tak Sára urobí Hagare zo života peklo. Nevieme presne, v  čom to zlé zaobchádzanie spočívalo. Ale keď to tehotnú otrokyňu – už predtým zvyknutú na zlé zaobchádzanie a neslobodu –  zlomí tak veľmi, že utečie, riskuje život svoj aj život nenarodeného dieťaťa, musí to byť hrozné. Takto sme Sáru asi nepoznali… a úprimne, ani Abrahám sa nemá čím chváliť. Je to jeho dieťa, ktoré nosí Hagar v lone, no on sa jej nezastane, nerobí nič, hádže zodpovednosť preč. V tomto príbehu aj Sára, aj Abrahám sklamali. 

No Ten, ktorý nesklamal, je Boh. Už keď je to najhoršie, keď sa veci zamotali tak, že ich rozmotať nemôžu ľudia, vtedy zasahuje. Posiela svojho anjela k Hagar, hovorí s ňou a zachraňuje ju. A Hagar, ktorá o Abrahámovom a Sárinom Bohu nevedela predtým asi nič, Ho teraz spoznáva osobne, a hovorí: Vskutku som sa dívala na toho, ktorý ma vidí. 

K tomu sa ešte dostaneme, určite neodbijem takéto stretnutie pár vetami. No dnes sa ešte potrebujem spamätať, čo sa tu, márnosť, odohralo!

takže čo?

Abrahám so Sárou mali sľúbeného syna. Áno, oni dvaja. Ale nezdalo sa im, že Boh si dáva načas so svojim konaním, rozumne si to zdôvodnili… a vtiahli do ich osobného príbehu ďalšieho človeka. 

Aj my to občas robíme.  Vťahujeme do našich príbehov ľudí….ktorí tam nepatria. Lebo nevieme byť trpezliví. Nevieme si povedať, stačí mi …. a pre mnoho ďalších dôvodov. Nevieme počkať, nevieme veriť. Ale, aby sme boli úprimní – veriť – ono to zase nie je tak jednoduché. My to Božie už zvyčajne nepočujeme – aspoň nie tak doslovne, ako Abrahám. On sa nám nezjavuje. A preto sa možno niekedy sami seba pýtame – naozaj mám počkať na Boha, alebo to celé bola moja predstavivosť? Nechcem náhodou niečo, na čo mi Boh vlastne nikdy nepovedal áno? 

A aj preto sa v našich životoch objavia ľudia… ktorí tam vlastne patriť nemali. Zamestnania, ktoré sme dostali, lebo sme neboli trpezliví, priateľstvá s ľuďmi, lebo sme niečo domotali, vzťahy, lebo sme nevydržali čakať. Uponáhľané plány, dobré úmysly presadené nasilu…ďalšie… Problémy našej viery na chvíľu nechajme bokom a sústreďme sa na ľudí, ktorých sme do toho vtiahli. 

Ale tí ľudia sú a budú stále dôležití. Aj keď sú vo vašom živote len na chvíľu, aj keď sa vaše plány pravdepodobne zmenia… nesprávajte sa k nikomu ako sa Sára s Abrahámom správali k Hagar. 

Aj keď niektorí ľudia nemajú trvalé miesto vo vašom živote, buďte vďační. Pán Boh chápe všetko naše váhanie a pochybovanie… dokáže sa do nás vcítiť ..aj do našich temných stránok…  a aj v momentoch, keď sa rozhodneme robiť nie príliš dobré rozhodnutia, ako napríklad skrátiť si cestu do údolia priamo strmo cez skalnatý kopec, On nás naviguje a cestou nám podpoží pár vankúšov, aby sme sa neotrieskali tak veľmi. Keď vás niekto v takých momentoch zdvihne, alebo lepšie povedané, zozbiera zo zeme, prípadne si ešte odnesie následky za vaše chyby, lebo ho cestou dole stiahnete so sebou, buďte tak milí a aspoň poďakujte. Práve Hagarin príbeh mi to pripomenul.

Pre dnešok končíme, ale presnejšie je, že začíname. K Hagar je ešte veľa čo povedať. K tomu, že o nej rozhodovali iní  a potom sa jej otočili chrbtom. A aj k tomu, ako sa k nej postavil Boh. Začínam mať pocit, že jej príbeh je krajší, ako som si kedy predtým všimla. Žena, za ktorú rozhodovali iní a cez ktorú sa potom ozval Boh. HAGAR je teraz síce len JEDNA, ale dlho na to všetko jedna a sama nebude.
Nabudúce….