Ja by som už na jej mieste mala dosť. Hagar si toho dosť prežila, potom sa veci ukľudnili ….. A teraz znova? Kedy už bude mať pokoj a kedy tomu celému bude koniec? Alebo sa spýtam: bude to niekedy? 

Pre zopakovanie: Hagar je egyptská otrokyňa, ktorá patrí Sáre, Abrahámovej manželke. Obaja sú v pokročilom veku a Boh im sľúbil, že budú mať potomka. Aj keď síce čakajú na naplnenie Božích sľubov, myslím, že už obaja sú už dosť na pochybách. Preto sa Sára rozhodne, že bude mať dieťa cez jej otrokyňu. Teraz tomu hovoríme surogátne tehotenstvo, existujú krajiny, kde je legálne prenajať si maternicu inej ženy, aby vynosila vaše dieťa, ak vy nemôžete. Tu však Sára pošle Hagar, svoju otrokyňu, svojmu manželovi do postele, aby mala dieťa z nej. Dieťa, ktoré Sára ako Hagarina pani vyhlási potom za svoje. V tomto biblickom prípade to nie je dobrovoľné, nakoniec otroci nemali veľa práv, a už určite nie právo rozhodovať sa o svojom vlastnom živote. To však neznamená, že to stále neboli ľudia. 

Hagar ešte skôr, ako dieťa donosí, utečie na púšť, tam stretne Boha ( o tom si určite prečítajte!) a na Jeho popud sa vráti späť. Narodí sa jej syn, dostane meno Izmael, a Sára stále ani jednému, ani druhému nevie prísť na meno. O tom, aby sa voči tomu dieťaťu správala akokoľvek matersky, nie je v Biblii ani mäkké f.

Mimochodom, v tejto súvislosti, máme si dávať pozor na ľudí, ktorí síce poznajú, ale odmietajú vyslovovať naše meno? Na tých, ktorí nás odmietajú oslovovať, alebo ešte viac, odmietajú hovoriť s nami priamo, a radšej hovoria o nás bez nás? Myslím, že áno. V Hagarinom príbehu je Sára všetkým tým, čo si potrebujem(e) odstrániť zo života. Tak dôkladne, ako to len vieme.

dobré zmeny, menej dobré zmeny

Prichádza čas dobrých správ, lebo sa stane niečo, čo už nikto asi ani nečakal. Sára s Abrahámom majú syna! Narodil sa Izák, túžobne očakávané dieťa, a človek by si myslel, že to Sáru obmäkčí. Už keď je ona sama mama. 

Ale čím ďalej tým viac si myslím, že o materstve máme ilúzie. Žeby to ženy zmenilo? Že majú pochopiť niečo, voči čomu boli tvrdé, kým dieťa nemali? Ale figu. Mrcha je stále mrcha, a v tomto prípade to je Sára. Aby sme si rozumeli – v iných príbehoch je Sára inšpirácia, motivácia a potešenie. Ale keď sa na ňu pozerám Hagarinou optikou? Áno. Mrcha. 

Sára síce má svojho syna, ale vidí konkurenciu v Izmaelovi. Je to predsa syn, ktorého mala Hagar s jej manželom, je starší… a myslím, že Abrahám ho mal rád. A preto je konkurencia. Lebo Izák má byť ten jediný jeden…! – Vyžeň tú slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie mať podiel na dedičstve s mojím synom Izákom! – hovorí Abrahámovi. 

Ešte jedna vec mi udrela do očí. Tí chlapci sú synmi Sáry a Hagar, ale Sára nikde nespomína ich otca. Ako keby ho tí synovia nemali a všetko bolo len o matkách. teda, o Sáre, lebo ona chce byť tá najdôležitejšia matka. Ako som povedala…. 

so všemožnou bdelosťou chráň si srdce….

Abrahámova reakcia na to je celkom prirodzene emocionálna. Neviem prečo niekedy tak váhame s tým, aby sme hovorili o citoch v súvislosti s mužmi. Aj muži ich majú a je to v poriadku. Tu Abrahám počúva svoju ženu, presne tú, ktorá to celé spustila, ktorá chcela syna cez Hagar a už ho nechce, ale to dieťa je stále Abrahámov syn! A ona je jeho manželka, nevie ho v tom pochopiť? 

Zmiešané rodiny stále existovali a stále tu sú. Nie je to výmysel tejto generácie, ale občas sa životy jednoducho komplikujú. Spoznali sa, zaľúbili… a potom žili šťastne až kým nepomreli? No predstavte si, niekedy ozaj niekto zomrel! A potom jeho potomka vychováva iný človek. Občas niekto odíde. A občas majú ľudia dieťa mimo manželstva! Ako Abrahám. Nič z toho Biblia neignoruje. 

Nie je v poriadku, ak to riešime ako Sára. Nevidím! Nepočujem! Nechcem! A je v poriadku, ak do toho dávame svoje srdce, na to sme predsa ľudia. Abraháma Sárina reč zamrzela, bola veľmi zlá v jeho očiach, alebo – táto reč sa Abraháma veľmi dotkla. (áno, lebo ak sa vás niektoré veci dotknú, neznamená to, že ste menej chlap. skôr naopak.)

On rozumie a On vysvetľuje

Boh vidí Abraháma, ako sa trápi, a Boh odpovedá. Viete však, čo je na tom zvláštne? Zvláštne myslím v tom zmysle, že je to na prvé čítanie nestráviteľné. A ja to potrebujem poriadne rozžuvať na to, aby som to strávila. A to je fakt, že Boh súhlasí so Sárou. Hovorí Abrahámovi, poslúchni Sáru…

Predtým mu však povie,  netráp sa nad chlapcom a nad svojou slúžkou! – lebo ak niekto vidí naše emocionálne rozpoloženie, tak je to práve Boh. On sa díva do srdca. On vidí, berie to do úvahy a On reaguje. 

Najprv vysvetľuje, prečo: tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. A potom sa Boh prejavuje ako štedrý Boh prekonávajúci naše očakávania:  No aj zo syna otrokyne urobím veľký národ, lebo je tvojím potomkom. To je pre Abraháma, pre Izmaela a rovnako pre Hagar veľmi dobrá správa!

Kým však dôjdeme k naplneniu dobrých správ…občas sa dostaneme na púšť. Áno, znova. Hagar dostane chlieb, jeden (!!!) mech s vodou a chlapca na chrbát. A Abrahám ju prepustí. 

viete, čo je púšť?

Bola som v tej púšti. Viem, ako tam vie byť horúco a viem, že mech vody nie je nič. Viem, ako ťažko sa chodí, keď kvôli horúčave nevládzete dvíhať vlastné nohy, nieto ešte niekoho niesť. Viem, pamätám si to na vlastnej koži a už len keď na to myslím, mám sucho v ústach. 

A o to viac som nahnevaná na Abraháma, že sa o Hagar nepostaral viac. Mohol. Dať jej zvieratá, sluhov, zásoby na neviemkoľko mesiacov. Mohol, Abrahám bol bohatý. Prečo to neurobil? Som z neho aj za Hagar nesmierne sklamaná. 

Niekedy dúfame v ľudí…. myslíme si, že keď s nami súcitia, pomôžu nám. Predpokladáme, že keď sme spolu zdieľali časť života, že to pre nich bude niečo znamenať..? Možno my by sme to urobili inak, a to nám zastiera zrak. Vidíme v ľuďoch to, čo vidíme v sebe, a nakoniec zostaneme sklamaní. (nechcem tým povedať, že Abrahám bol horší človek ako Hagar, ale myslím, že keď máte veľa, majetku aj cieľov a snov, že občas zabúdate, aké to je, nemať nič z toho. mať sucho v ústach, starosť o zajtrajší deň a pre istotu už nemať žiadne, ale vôbec žiadne sny.) 

Keď ľudia zlyhávajú, hm, aspoň čím skôr urobia priestor pre Boha. Možno práve to potrebujeme. Bod v živote, keď si uvedomíme, že nás …nezachráni žiaden iný človek. 

Keď je Hagar odkázaná sama na seba, konečne vidíme, čo robí ona, lebo dovtedy sa príbeh o nej odohrával hlavne v slovách a v konaní iných ľudí a ona tam osobne takmer nebola. Áno, toto je motto Hagarinho života – o mne bezo mňa. Robte rozhodnutia o mojom živote, ohovárajte ma a kritizujte! 

Teraz  blúdi púšťou. Dopijú vodu a syna nechá pod kríkom, lebo sa nevládze dívať na to, ako umiera. Sadne si ďalej a rozplače sa. 

sama? nie.

Ani Abrahámove emócie neprehliadol a ani tie Hagarine. Boh vidí. Je to Boh, ktorý sa díva! A to v biblickom jazyku neznamená, že Boh nás pozoruje a nechá nás trápiť. Dívať sa znamená pozerať sa so záujmom a s túžbou pomôcť, zasiahnuť. Preto v Áronovskom požehnaní znie prianie, aby k nám Boh obrátil svoju tvár a aby ju rozjasnil pri pohľade na nás. A presne to túžime vidieť pri žene stratenej v púšti. 

Hagar sa, ako som už povedala, minie voda, položí chlapca, ona si sadne ďalej a plače, lebo hovorí, nemôžem sa na toto dívať. A potom Biblia hovorí, Boh však počul chlapcov hlas. 

Čože? Nikde totiž nie je napísané, žeby chlapec niečo hovoril, ani plakal ani nič… Rabínske výklady prišli s vysvetlením, že chlapec sa modlil a Boh vypočul detskú modlitbu. To je krásne dojímavé vysvetlenie, našli sa však aj …iné. 

niektorí ľudia potrebujú obviňovať

Pár ľudí napísalo, ako by cez nich hovorila Sára: že Boh nepočul Hagar,  lebo ona si za to môže! Ona spôsobila celú tú situáciu! Toto by sa nestalo, ak by bola tichá a pokorná… a bla bla bla…  Vieme dobre, že nebola dokonalá, ale akí by ste boli vy na jej mieste? Ako by ste sa správali vy, ako obete sexuálneho násilia? (lebo ak vás nútia mať sex s niekým nedobrovoľne, ste presne to.) 

Áno, mohli by sme hovoriť, ako je to celé Hagarina vina, ale otvorte si Bibliu pár kapitol ďalej! Tam sa na púšti, v samote ocitne Jákob, Abrahámov vnuk. A Boh mu dáva sny, pomáha a sľubuje požehnanie. Pri Jákobovi nikto nerieši, ako za to celé mohol – lebo, och márnosť, povedzme si úprimne, Jákob za to mohol! Na rozdiel od zneužívanej otrokyne on bol rozmaznaný syn, ktorý oklamal a podviedol otca aj brata. Ako často sa pri ňom rieši miera jeho viny? Podľa toho, čo čítam – podstatne menej často ako pri Hagar – ak vôbec. Lebo Jákob je praotec a patriarcha! (alebo žeby to bolo aj tým, že nie je…. žena?)

Iní zase hovoria tak, že sa veľmi zdráham povedať, čo si o nich myslím.  Boh vraj uprednostnil chlapca pred Hagar,  lebo takto odpovedal Abrahámovi – chlapec je nakoniec dôležitejší, ako jeho matka, preto ho Boh spomenul ako prvého – ale nenapadlo vám, že Boh presne odpovedal?  Abrahám sa o chlapca zaujímal viac ako o jeho matku, to vieme, a Boh odpovedal na jeho starosti. Doslova.  

Niektorí ľudia vykladajú Bibliu štýlom, veď aj ja si kopnem, keď už je niekto na zemi. Ak počúvate takýchto ľudí, ak sa vám zdá, že to ich zákonníctvo a samospravodlivosť je tá najsvätejšia cesta… ako len chcete. Len berte do úvahy, že keď raz vy budete na zemi, takí ľudia si kopnú aj do vás.

budúcnosť

Nezabudnime na to, že Boh s Hagar sú už starí známi. Nie neúctivo, lebo s Bohom sme naozaj husi nikto nepásli, skôr… dôverne. Boh sa dal spoznať egyptskej otrokyni, keď na púšti skončila naposledy. Možnože dúfal, že teraz ten pobyt zvládne s väčšou vierou… ale viete čo, kdeže. Boh nás pozná lepšie ako my sami a o našej viere tiež nemá ilúzie. Ale zato nás vie motivovať k tomu, aby sa tá naša zväčšovala každým dňom. Občas to robí jemne… a občas nás pošle na púšť. 

Ale tentoraz sa už Hagar nikam nevracia. Nebude to ako prvý krát. Jej syn je už na svete (predtým ho ešte len nosila v bruchu), už ho nikto nebude hľadať, jeho matku zneužívať, lebo už aj manželský syn je na svete. Hagar dostáva požehnanie a  slobodu. Je to Boh, ktorý ju stále vidí, ona mu nikdy nezišla z pohľadu. A keď je napísané, že tentoraz na púšti začuje chlapca, je to demonštratívne pridanie požehnania syna k požehnaniu matky. Čo ti je, Hagar?  – oslovuje ju Boh menom a pokračuje: Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas tam, kde je. Tam, kde je! Občas si myslíme, že sa potrebujeme trocha vylepšiť, upraviť, upratať… kým predstúpime pred Boha. Ale ako sa len mýlime! (lebo takto pred Neho často nedôjdeme vôbec.) On nás všetkých stretáva – takých, akí práve sme, tam, kde práve sme.

Pred Hagar je budúcnosť. Bola vtiahnutá do príbehu niekoho iného, bez toho, aby sa jej pýtali. Boh, ktorý ten iný príbeh písal, svoje požehnanie rozšíril aj na ňu. Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou, lebo z neho urobím veľký národ! – Hagar sa stáva pramatkou nového národa. Bude babičkou dvanástich princov, ktorí tvoria veľký národ, ktorý Boh zasľúbil. 

Hagarin syn sa stal lukostrelcom, možno zostali bývať práve pri tom prameni, ktorý jeho matke ukázal Boh. Púšť sa stala ich domovom. Nie, Izmaelovi synovia sa nestanú súpermi Izraela, ako by sa dalo očakávať. Nie všetko medzi ich potomkami bude priateľské, ale mnohé bude dobré. Prorok Izaiáš spomína Izmaelovho prvorodeného syna Nebajóta a jeho brata Kedara medzi národmi, ktoré budú zhromaždené do Kráľovstva Božieho. Takže keď tam prídeme a stretneme ich, a verím, že s nimi takisto aj Hagar, všetky naše ostatné otázky môžeme adresovať im.

POZNÁMKY

Postrehli ste nezrovnalosti v Izmaelovom veku? Ak sa pozriete na Abrahámov vek a na to, kedy sa mu narodil prvý a kedy manželský syn… ako si dieťa Hagar vyložila na chrbát.. akosi to nie úplne sedí. Nenašla som vysvetlenie, ktoré by to objasnilo úplne, ale niečo zaujímavé som objavila, citujem: Na tejto pasáži je niekoľko zaujímavých vecí. Po prvé, žena plače s dieťaťom (kričí), ale Boh hovorí, že počuje hlas mladého muža (na’ar). Yeled je dieťa v predpubertálnom veku, ale na’ar je mladý muž po puberte vo veku na manželstvo. Na’ar sa môže použiť na označenie mužov aj žien a keď sa odkazuje na ženu, často sa prekladá ako „panna“, ale keď sa odkazuje na muža, často sa prekladá ako „mladý muž“, pričom v oboch prípadoch ide o kontext niekoho, kto je schopný sa oženiť. Takže Boh nielenže počul hlas Izmaela, ktorý nič nepovedal, ale počul aj hlas muža, ktorým sa Izmael mal stať.

Hagar bude babičkou dvanástich princov, ktorí tvoria veľký národ, ktorý Boh zasľúbil. Tento národ nie je v Biblii reálne pomenovaný.  Izmaelovi synovia sa nestanú súpermi Izraela, ako by sa dalo očakávať. Jeho syna Kedara spomínajú pre ich typické čierne stany, raz pozitívne vo Veľpiesni 1,5 a raz  negatívne od kráľa Dávida v Žalme 120,5. Prorok Izaiáš spomína Izmaelovho prvorodeného syna Nebajóta a jeho brata Kedara medzi národmi, ktoré budú zhromaždené do Kráľovstva Božieho – Izaiáš 60,7.

Ešte som k predpokladom o Hagariných potomkoch našla toto: Rovnako ako Jákob, aj Izmael má dvanásť synov. Hagar je predkom týchto dvanástich kmeňov Izmaela Genesis 25,12–15. Môže byť tiež predkom Hagritov, obyvateľov stanu, o ktorých sa spolu s Izmaelitom spomína v Žalme 83,7 (pozri tiež 1 Kráľov 5,10 a 27,30).

Hagar v Koráne: Korán nehovorí o Hagar, ale hadísy (zbierky slov proroka Mohameda) jej dávajú meno Hajar, čo môže znamenať „skvelá“ alebo „výživná“. V tejto verzii rozprávania Sarai vyslovene žiarli na Hajara a Ibrahima (Abrahama) a sprevádza Hajar do divočiny.

Apoštol Pavol prirovnáva Hagar (Αγαρ; Agar) k jednej z dvoch zmlúv, a to k zmluve o otroctve, ktorú má Jeruzalem so zákonom, ktorý vyšiel z vrchu Sinaj. Nebeský Jeruzalem je na druhej strane slobodný a jeho deti sú Izák; deti slobodnej ženy a zasľúbenia: Galatským 4,24 -25.

Význam mena Hagar – útek, byť odtiahnutý, byť tlačený do služby. Meno Hagar by mohlo znamenať Útek vďaka veľmi vzácne sa vyskytujúcemu semitskému slovesu, ktoré znamená Ten odvlečený alebo cez grécko-perzské výrazy – Tlačený do služby alebo Posol. 

Presné miesto, kde žil Izmael, je divočina/púšť Paran, je to v Sinajskej púšti medzi Suezským a Akabským zálivom.