Nejde o to, ako vaše konanie vidia iní. Nie je podstatné, či ste v ich očiach príliš odvážna, smelá alebo dokonca až neúctivá. O to naozaj nikdy nešlo. Ide o to, ako vás vidí Boh. 

odrážam sa od dna

Hagar môžu ľudia vidieť ako nezodpovednú matku. Jej dieťa sa ešte ani nenarodilo, a ona už riskuje jeho život? Vlečie sa na púšť, správa sa nezodpovedne, a pre nás by bolo ľahšie, ak by sme zabudli na Abraháma, zabudli na Sáru, a otreli si ústa o ňu. Lebo Abraháma a Sáru potrebujeme mať dokonalých. Lebo ak by sme pripustili chyby na svojich milovaných hrdinoch, asi by sa celá naša viera zložila. 

Čo? 

 Predstavila som si, že žijem v hlave tých ľudí, pre ktorých je svet čiernobiely. Všetko je buď dobré alebo zlé, nič medzitým neexistuje, a ak je niekto raz biblický hrdina, nesmieme dopustiť žiadnu chybu na jeho charaktere! 

Ale na dnes stačilo, vraciam sa do svojej vlastnej hlavy, do biblického príbehu a hlavne, k Hagar. Tá je na púšti a okrem nej a dieťaťa pod srdcom tam nikto iný nie je.

stúpam tam, kde vidím svetlo

Mimochodom, všimli ste si ? Ak ste si už predtým otvorili Genesis 16, tam ani Sára, ani Abrahám nepomenúvajú Hagar menom. To jej meno poznáme vďaka biblickému pisateľovi, dlho potom, ako sa jej príbeh odohral. No Hagar sama stále vie, že meno má. Nie je len niekoho majetok alebo niekoho ….maternica. Ona stále hľadá, myslím, že v prvom rade sama seba. Sebaúctu, svoju vlastnú slobodu. Keď nám ľudia naokolo tieto veci berú, dostávame celkom jasnú predstavu o tom, čo chceme. Hladáme sami seba.. a namiesto toho, stretneme Boha. 

Hagar je na púšti, oddychuje pri studni a rozmýšľa, kam ďalej. Alebo možno nerozmýšľa, lebo nevládze ani to. Občas sa to stáva, keď nielen naše telo, ale aj duša je unavená. A tam ju stretne Boží anjel, osloví ju menom a ešte tým, čo jej život ovplyvnilo asi zatiaľ najviac? Hagar, Sarajina slúžka. A potom sa spýta na minulosť a budúcnosť. Odkiaľ prichádzaš a kam sa uberáš? Hagar vie však odpovedať len na jednu časť otázky. Utekám od svojej panej Saraj, hovorí, no neviem, čo je predo mnou. Nie, tú druhú časť už v Biblii nehovorí nahlas. To som ja dodala za ňu. 

Sú chvíle, keď potrebujeme sebaúctu a slobodu tak nutne, že bez toho nevieme ďalej dýchať. Okolnosti v živote, a hlavne iní ľudia z nášho života urobili niečo, čo sa na život ani len nepodobá. A my už nechceme byť len telom bez duše. Preto keď nás niekto osloví menom, keď niekto konečne osloví nás! – chceme počúvať. 

(rozmýšľam, ako často ľudia viery – namiesto toho, aby počúvali, aby sa pýtali, aby si všimli človeka pred sebou – len hučia. produkujú slová, ktoré nemajú žiaden dosah, robia hluk a nič viac. neviem teda, ako často, ale keď počúvam ľudí, ktorí ako Hagar potrebujú byť videní, videní ako ľudské bytosti, myslím, že príliš často. to, čo sa tvári ako zbožné slová nemusia byť vždy zbožné slová. až príliš často je to len pobožne sa pretvarujúci odpad.)

jasne vidím, kam sa chcem dostať

Ako to pokračuje ďalej? Hospodinov anjel jej povedal: „Vráť sa k svojej panej a buď jej poddaná!“ Ak by v Biblii bola len táto veta, povedzme si úprimne, bola by som sklamaná. Ale biblický pisateľ nám nedá šancu nesúhlasiť, protestovať, vlastne nám nedá ani len šancu sa nadýchnuť. Namiesto toho hneď pokračuje: „Rozmnožím tvoje potomstvo tak, že ho nebude možné spočítať.“ 

Dobre, toto už znie ako plán. Lebo neviem, či si to uvedomujete, život vtedy bol podstatne jednoduchší a je celkom možné, že ste sa už narodili s plánom pre život. Lebo veľa možností na radikálnu zmenu – okrem toho, že by ste zomreli pri pôrode alebo vo vojne – ste jednoducho nemali. Nemohli ste snívať o tom, ako urobíte prielom v neurológii, napíšete svetoznámy román, alebo sa stanete premiérkou. Vaša budúcnosť bola vo vašich deťoch. A preto pochopte, ako dobre tie anjelove slová museli Hagariným ušiam znieť! Toto je budúcnosť. A budúcnosť je lepšia, sakra oveľa lepšia, ako si vieš v tomto zúfalom momente predstaviť.

toto nie je Boh, ktorého som čakala 

Anjelov preslov ešte pokračuje: „Pozri, počala si, porodíš syna a dáš mu meno Izmael, lebo Hospodin ťa počul v tvojom pokorení. Bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude proti všetkým svojim bratom.“  

Divoký osol neznie veľmi lákavo, aspoň asi nám nie, ale je to zviera, ktoré nebolo nikdy úplne domestifikované. Alebo povedané inak – v porovnaní s inými bolo stále viac slobodné. Ani Hagarin syn nebude nikomu podriadený, bude mať vlastnú slobodu a vlastný život. K ostatnému sa dostanem, dnes však ešte nie je na svete a toto je o jeho mame. 

Lebo Hagar má výnimočné postavenie. Neviem, či popri Sáre to vidno, nakoniec, ona je právoplatná manželka, a kto už potrebuje nejakú zbehnutú otrokyňu… Nemôžem si pomôcť. Keď čítam niektoré príbehy v Biblii, ozvú sa mi v hlave hlasy takých tých svätuškárov, pri ktorých máte pocit, že tá ich “zbožnosť” by vytiahla posledné zvyšky života aj z mŕtvoly. A potom sa otrasiem, a poviem si, márnosť, ako dobre, že ten biblický Boh je úplne iný! 

Lebo ten Boh robí pri Hagar to, čo zopakuje pri iných ženách. Zvlášť pri Anne, matke proroka Samuela, a pri Márii… matke Viete Koho. Oslovuje ženy osobne. Nejde za ich manželmi (alebo teda za otcami dieťaťa), ale hovorí so ženami. Také nevhodné pre túto patriarchálnu dobu, že? (to sa znova ozvali tie hlasy, ale naozaj pracujem na tom, aby už boli ticho.)

práve som sa vynorila nad hladinu

A potom je tu ten moment, kde nerozumieme, čo sa presne stalo. A myslím, že ide o zámer. Hagar hovorí s anjelom, no zrazu hovorí o tom, ako videla Boha. Tak ako to bolo? 

Presne tak, ako Hagar povedala. 

Boh sa občas predstavuje… rôzne, a ak by sme na to chceli nejakú predlohu, pravidlá alebo postupy, potom by sme už nemohli hovoriť o Bohu, že? Lebo pointa Boha je, že je Väčší ako naše pochopenie, vymyká sa našim pravidlám  a ak by nás stále neprekvapoval, tak asi už nehovoríme o Ňom. 

Hagar ho vtedy nazvala El-Roi. Boh, ktorý ma vidí. 

A túto chvíľu si zapamätajte, lebo je výnimočná. 

Hagar je totiž jediná osoba v hebrejskej Biblii, ktorá dala Bohu meno. 

Pravdepodobne jej ani len nenapadlo, že sa to nesmie, že sa to nevyslovuje, že ona nemá právo. A mňa tešilo čítať všetky tie rabínske komentáre, kde sú títo vážení duchovní muži užasnutí a kde vyjadrujú svoje ohromenie. Lebo presne to sú tie momenty, keď si uvedomíte nielen to, kto bola Hagar alebo kto sú tí skutočne zbožní ľudia, ale kto je Boh. 

On nás vidí. Každého osobne. Vidí viac, ako si myslíme. Nevyberá si z nás len to, na čo sa chce pozerať, On sa díva na všetko. Neviem, prečo sa toho niekto bojí. Mňa táto myšlienka nesmierne upokojuje. 

Áno, Hagar. Pred ňou ešte sú veci. Táto málo svätá, nepokorná, neslobodná a skrachovaná existencia má budúcnosť lepšiu, ako čakala. Nie takú, o akej asi snívala, nie jednoduchú. Ale lepšiu, lebo tá budúcnosť ju prekvapila, rovnako ako Boh, o ktorom Hagar zistila to najdôležitejšie. 

Napriek tomu, že sa mnohí správajú, ako keby bol slepý, hádam aj vy viete, aká je pravda. 

Je to Boh, ktorý vidí.