Toto je príbeh muža, ktorý klamal a podvádzal svojich najbližších a ani ním nemyklo. Nie chladnokrvne, ale skôr s presvedčením, že má na to právo. Čo mi príde ešte desivejšie.
Toto je príbeh muža, ktorého Boh požehnal. Nepustil ho ani vtedy, keď bol úplne na dne. Dal mu manželky, synov, majetok a na jeho ceste mu bol priateľom.
Stále hovorím o jednom a tom istom mužovi. Volal sa Jákob a párkrát vo svojom živote sa choval naozaj hrozne. Tak prečo, prosím pekne, bol k nemu Pán Boh taký milý?! Ako by povedal môj brat, ani srnka netuší. … alebo áno?
v skratke: Jákob doteraz
Rodičia: Izák a Rebeka. Súrodenci: brat, staršie dvojča, Ezau. A keď raz tomuto Ezauovi chcel dať otec požehnanie prvorodeného, Jákob sa s pomocou svojej drahej maminky zahrá na staršieho brata. Využije to, že otec stráca zrak, a zlíže cudziu smotanu. Vlastne, príjme požehnanie, ktoré nemalo byť jeho. To mi je ale rodinka…
Ezau zabúda na šošovicu (ak si nespomínate, vysvetlenie hľadajte v Biblii, nie v špajzi), vezme to viac ako zle a tak Rebeka radšej posiela drahého syna k jej bratovi Lábanovi. Choď, kým to tu trocha neochladne! (ale viete. niektoré veci chladnú neskutočne dlho.)
Lában, Rebekin brat a Jákobov strýko, má dve dcéry. Do mladšej Ráchel sa hneď zamiluje a slúži sedem rokov, aby si ju mohol vziať. Ale čo sa nestane… Lában je jednoznačne z rodiny. Genetika sa nezaprie. Do postele v svadobnú noc namiesto Ráchel dostane Jákob jej staršiu sestru Leu. Áno, potom dostal aj Ráchel, ale tiež dostal ochutnať vlastnú medicínu. Už vie, aké to je, keď vás oklame niekto z najbližších.
Potom sa začnú preteky žien v plodnosti, do ktorých Jakobove ženy zatiahnu aj svoje slúžky. Ale to je materiál na samostatný príbeh… Jákobovi pribúdajú synovia, majetok a hlavne požehnanie. Až v istom momente čas dozrie; ako ovocie na strome, ktoré ak by ďalej zostalo visieť, už by sa neguľatelo ani nesladlo, už by len hnilo.
Ezau na obzore
Dozrel čas na návrat domov. Tam už nečaká ani otec, ani mama, len brat. A pri tom ťažko hádať, či bude chcieť Jákoba objať okolo pliec, alebo trocha intenzívnejšie okolo krku… Jákob preto pred sebou posiela poslov, delí tábor kvôli bezpečnosti, a samozrejme, modlí sa. Nevidí dôvod, prečo by mu aj teraz Boh nechcel pomôcť. Nevie, ako sa Ezau zachová, a keď sa po modlitbe vyspí a veci sa mu uložia v hlave, pošle pred sebou dary na zmierenie. Pridá odkaz pre brata, v ktorom sám seba označí ako jeho otroka. A hlavne sám pre seba si vzdychne, snáď má prijme milostivo. No predstavte si, Jákob chce milosrdenstvo? Muž, ktorý doteraz pôsobil ako majster sveta.
O milosť žiadame niekoho, voči komu sme v nižšom postavení. Lebo ako Božie stvorenie sme si všetci rovní. Dokonca aj ženy… (smejete sa? začnem menovať skupiny ľudí, pri ktorých zistíte, že ich ako seberovných neberiete, a to vás ten smiech prejde. lebo na povyšovanie nemáme žiaden dôvod, dokonca ani viera nie je tým dôvodom; a kým nezačneme pokorovať sami seba, môžeme čakať ako Jákob – na svoju lekciu.)
Jákob vie, že svojho brata škaredo oklamal, akokoľvek pekne si to sám pre seba vysvetlil. Nie som si však istá, či sa za to cítil vinný. A to, ako som si všimla, chýba mnohým kresťanom. V kontraste s nami sú občas tí najzarytejší ateisti, lebo aj tí poznajú morálne pravidlá, vernosť, úprimnosť, správať sa fér…a na rozdiel od nás sa nespoliehajú na to, že im to Niekto Tam Hore len tak zmaže. Ako to hovoril Ježiš? Colníci a neviestky vás predbehnú do kráľovstva Božieho!
noc
Jákob nevie spať. Možno na chvíľu zavrel oči, ale teraz sa znova budí a sprevádza svoje ženy, synov aj všetkých ostatných na druhú stranu, cez potok Jabok.
A potom zostane sám a niekto s ním v noci zápasí. Biblia o tom píše jednoducho, možno v štýle – veď je jasné, o Kom sa to hovorí, alebo – prečo potrebujete hneď vedieť všetko?!
Keď si naťukáte slová „Jákobov zápas“ or „Jacobs fight“ do vyhľadávača a pozriete si obrázky, najčastejšie uvidíte dvoch mužov, z ktorých jeden má krídla. Tak tento príbeh chápali mnohí. Anjel, kto iny? Dovolím si nesúhlasiť. A na podporu si beriem Český Ekumenický preklad (nadpis tejto perikopy tam znie, Jákobuv zápas s Bohom) a jeden výklad, ktorý som kedysi počula (v modlitebni na ulici so sladkým názvom od muža, ktorý má narodeniny v rovnaký deň, ako môj brat). Potrebujem podporu, preto.
Lebo pre niektorých ľudí je to nehorázna predstava, že Boh bojuje s človekom (to sa nedá tak ľahko zaradiť do žiadnej zatuchnutej škatuľky). A ešte to, že Boh prehráva? BOH PREHRÁVA?!? Prosím?!? Nemožné. … alebo žeby nie?
dobrovoľne sa vzdávam
Občas sa s Bohom hádam. Nesúhlasím s tym, čo robí s mojim životom. Prosím o požehnanie a dokonca si kladiem presné podmienky. Som presvedčená, že mám na to právo. Veď kto iný, ak nie ja! Že? A občas robím veci, s ktorými nesúhlasí; s ktorými nakoniec nesúhlasím ani ja, ale hovorím si, mám na to právo. Nechajte ma! A keď sa objaví v mojom živote Boh, bojujem s Ním, hádam sa s Ním, útočím na Neho, nechcem Ho pustiť.
Viem celkom dobre, aké to je, bojovať s Bohom. Chcieť, aby sa vzdal, veď to bol On, kto zaútočil prvý! Držať Ho a prosiť, bojovať! o požehnanie. A to požehnanie dostať.
Požehnanie, rovnako ako milosrdenstvo, dáva niekto silnejší. Ale nie vždy. Tentoraz je to požehnanie od Boha, ktorý prehráva; žiaden anjel, ale rovno Boh. A nehovorte mi, že to nie je takto. Pozrite sa na Golgotu. Na zbičovaného, urážaného, opľutého, opusteného, nahého a trpiaceho Ježiša. Boh sa vzdal. Kapituloval. Prehral na celej čiare.
Nehľadajte logiku. Naučte sa, že občas musí niekto prehrať. Aby sme sa mohli my cítiť ako víťazi? Nie. Aby sme mali požehnanie. Niekto musí niečo stratiť, aby sme my získali. Logika? Kdeže. Láska.
svitá
Jákob myslím vie, s kým sa stretol. Je to ten istý Boh, ktorý si ho našiel, keď bol stratený, predstavil sa mu a ponúkol sa mu. (Áno, predstavte si, Boh sa núka.) A K tomu všetkému, čo už dostal, patrí ešte niečo. Posledná lekcia a najväčšie požehnanie. Zisťuje, že všetky tie dobré veci v živote dostal nie kvôli tomu, žeby mal na to právo, ani kvôli svojej šikovnosti. Dostal ich preto, lebo mu boli dopriate. Napriek tomu, aký bol a aké škody okolo seba spôsobil. Dostal aj Božie priateľstvo, lebo jednoducho povedal áno na túto ponuku. Logika? Ani len omylom. Láska. Nepochopiteľné. Ani sa nesnažte.
modriny a iné poznačenia
Jákob dostal nové meno, Izrael, čo znamená Boh zápasí, a ja vám srdečne odporúčam spomenúť si na to pri najbližšom sledovaní správ z Blízkeho Východu. (ak by nie Boh, milí moji… ale preto, že Boh…!) A ešte, čo Jákob dostal, je poranený kĺb. Do konca života. Nemyslíte si, že ak zapasíte s Bohom, vyviaznete len tak. Boh poznačí vašu kožu, vaše telo; vaše fyzické ja ponesie stopy tohto zápasu. Určite má na to veľa dôvodov, minimálne o jednom možno niečo tuším. Budeme mať pamiatku, kým si toto telo nosíme so sebou. Budeme, alebo už máme – fyzický dôkaz. Na vlastnom tele, podľa Jeho vzoru. Na vlastnom tele vyniesol na kríž všetky naše hriechy… tak nejak to Biblia spomína.
Slnko vychádza a príbeh končí. A miesto, kde sa to všetko odohralo, pomenuje Jákob Peníel, lebo povie, videl som Božiu tvár. A ja určite viem, že nie je sám…
(pozriem sa na Boží podpis na mojom tele; spomeniem si na iné, popísané a poznačené telá, a viem to celkom presne.)
Zatiaľ bez komentára