Tak moja drahá, ty si sa rozhodla prísť sama do Ammánu? Ja nehovorím, Jordánsko je krásne, o tom niet pochýb. Ale sama? Nebudem rozoberať, či si dostala silný úpal, náhly nával optimizmu, alebo či si sa doslova zrazila s koňom, že ti to napadlo. Alebo možno sa inak nedalo, tak to neriešim. (ale odznova, Ammán a sama? si myslíš, že toto je Európa a je jedno, že si žena?!?)

Downtown

Okay, takže ak predsa, tu je niekoľko rád, ako prežiť v tomto meste. Ak to urobíš rovnako, ako ja (niektorí to nazvú dobrodružstvom, iní si budú ťukať po čele…), že prídeš vo štvrtok poobede, lebo chceš v Ammáne zažiť víkend (piatok a sobota) a ešte sa náhodou rozhodneš bývať v Downtowne, priprav sa na chaos, aký si ešte asi nezažila. Hlavne v Európe určite nie.

Autá rútiace sa rýchlo, vždy keď majú tú možnosť a prudko brzdiace každú chvíľu. Nielenže všetci kašlú na jazdné pruhy, ale občas ide niekto v protismere. A do toho všetkého, ľudia vrhajúci sa pomedzi to. Nosiaci veci. Na hlave. Posúvajúci koše. Pomedzi autá. Prenášajúci nábytok. Hocičo. Áno, pomedzi autá. Odporúčam potlačiť nutkanie prežehnať sa každú chvíľu, (lebo je možné, že to príde, bez ohľadu na to, či si alebo nie si katolíčka) a radšej sa v duchu modliť.

Ak budeš chcieť ísť z hotela niekam von, sama seba sa aspoň trikrát spýtaj, či musíš. Ak predsa len, naštuduj si mapu, stiahni si navigáciu do mobilu a urob všetko preto, aby si bola samostatná (ku chodeniu po ulici sa ešte dostanem). Viac opatrnosti je určite lepšia taktika na prežitie, ako kráčať  po Ammáne, ako keby to bola rozkvitnutá lúka plná sedmokrások.

Ak máš možnosť, nechoď po meste sama, ale prilep sa na niekoho. Odporúčam muža. Hrozivo vyzerajúci je fajn. Keď hovorí po arabsky, ešte lepšie. Ozaj. Toto je krajina, kde si nemusíš nič dokazovať. Pre istotu. Uprednostni Araba pred niekým zo Západnej Európy, teda pred niekým, kto si myslí, že svet vo svojej podstate je dobré miesto, že všetko je okay a ženy sú rovnoprávne. (smejem sa hlasno! Vlastne nie! od zúfalstva búcham hlavou do steny.)

A nos prsteň! Na prsteníku! Je jedno, ktorá ruka, ale prsteň na prsteníku je nevyhnutnosť! Sa ťa ozaj nikto nepýtal, či si vydatá. Ani, či nosíš šperky. Okay? Ani nikto nie je zvedavý, či máš ekzémy a každý prsteň ťa omína. Jasné moja krásna? (na to si mala myslieť skôr, ako si tu prišla.) Proste nos prsteň.

Tiež dúfam, že ti ani vo sne nenapadlo si obliecť šortky, sukňu siahajúcu len pod koleno, alebo niečo podobné. O tričkách bez rukávov ani nehovorím, a keď vidím turistku v čomkoľvek, z čoho presvitá spodná bielizeň, mám chuť kričať nahlas, ako pri požiari, zohnať nejakú deku a rýchlo ju zahaliť. Vážne? Moja zlatá, čo si si myslela? Že v krajine, kde sú už odhalené lakte a vlasy veľká vec, si len tak môžeš dovoliť niečo viac? Máš teplotu, prišla si o rozum, alebo čo prosím ťa pekne? Ee.

Keď uvidíte podobné svetielka, nekričte Vianoce. Sa uvedomte, kde ste. Zavesili ich, pretože prebiehal Ramadam …

Teraz prejdime k tomu, ako sa pohybovať po ulici. Čím skôr si uvedomíš, že toto je iný svet, tým lepšie. A máš dve možnosti. Nahodiť resting b..ch face spolu so slnečnými okuliarmi. (ľutujem, slovenský, a už vôbec nie zdvorilý preklad tohto výrazu som nenašla.) Ak sa ti to, moje zlaté slušne vychované dievčatko, zdá príliš silné, počítaj s tým, že to, čo ti príde na rozum pri pohľadoch všetkých tých chlapov na ulici, bude ešte silnejšie. A ešte menej publikovateľnejšie.

Neusmievaj sa na mužov, aj keď máš dôvod s nimi hovoriť a poďakovať. (no a čo, že ti pomohli!) Snaž sa svoju naučenú deformáciu „byť milá“ úplne potlačiť. A tiež – neodzdravuj! To je pekné, že ťa tak doma vychovali. A možno aj tvoja babka nosila na hlave šatku, ale pochybujem, že jej výchova sa dá aplikovať na Blízky Východ.

Mešita

Nech ti ani nenapadne prisadnúť si k mužovi na lavičku. Ak to nie je tvoj otec, manžel alebo brat. Tak sa uvedom! Toto je cudzí muž! Ani keby ti nohy krvácali, moja pekná. Si počula, ako jeden muž zabil nápadníka svojej sestry, lebo on ju nútil s ňou hovoriť? (nie, nič iné za tým nehľadajte, ozaj myslím „len“ hovoriť.) Jasné, že keď zabil človeka, išiel do väzenia. Na tri dni. Lebo všetci chápali, prečo to urobil. Ja viem.

Ale mám aj jednu dobrú správu. Na ženy sa usmievať môžeš. Tiež prisadnúť si k nim a dokonca aj hovoriť. A keď ti napadne modliť sa a nenájdeš žiadny kostol, (si si čo myslela, že kde si prišla?) choď do mešity. Nie, neohŕňaj nos nad tým, že ženy sa musia modliť oddelene od mužov. Toto nie je Európa, žeby ženám dovolili sedieť v tom istom priestore, ako mužom (veď vieme, aké sme ženy… všetko zlo sveta pochádza z nášho smeru…) O tom, že by žena niečo viedla, o tom ani radšej nepremýšľaj. (prečo radšej nepremýšľaš o domácich prácach a varení? buď konečne užitočná..).

Akokoľvek, ženská časť v mešite je super. Koberce na zemi sú super a sedenie detto. Ale najviac super je, že sa môžeš prestať kontrolovať, ty hriešna nemravná zvádzajúca bytosť, odložiť resting b..ch face a mať od mužov svätý pokoj. Geniálna vec! A ak si okrem toho aj introvertka (vážne? ozaj? a na akú márnosť si cestovala na Blízky Východ?!?), ženskú časť mešity budeš milovať. Áno, možno sa ti niekto pozdraví a dokonca prihovorí. Tu sa toho nemusíš báť. Možno aj k tebe, moja pekná, budú ženy v mešite tak milé, že to, čím ťa zahalia, farebne zladia s tým, čo máš na sebe. Konečne bod, keď sa fakt nemusíš starať, ako na fotke bude vyzerať tvoj účes.

Napriek čomukoľvek, čo by sa tebe zdalo divné, musím povedať, že ľudia v Ammáne sú milí. To by si si mala pamätať. Ak ti niečo ponúknu, ber a jedz. Nikoho nezaujíma, že budeš mať ekzémy od citrónovej šťavy alebo opuchnutý jazyk od orieškov. To je len malá cena za ich láskavosť! Jediný prípad, kedy môžeš povedať nie, je, ak by ťa niečo zabilo. Veď predsa uvažuj, ak sa tam budeš niekde zvíjať v kŕčoch a zdržiavať ich tým, že by ti museli volať sanitku, to by od teba nebolo veľmi slušné. Ale stále, stále, stále veľmi slušne za všetko poďakuj.  Za to, že sa chce niekto podeliť so sendvičom, čo práve je. Za nahryznutú hrušku. Za hocičo. Nikoho nezaujíma, že v Európe by si po nikom dobrovoľne nedojedala. (ak chceš papuľovať, mala si ostať doma!) Pekne doširoka otvor oči, pozri sa, kde si a poriadne so sebou zatras.

Milá moja, mala by si vedieť, že čím dlhšie budeš v Ammáne, tým to bude lepšie. Od zúfalého hľadania prechodu pre chodcov prejdeš k tomu, že budeš nasledovať domácich, keď pôjdu cez cestu. A onedlho sa popred autá budeš veselo vrhať sama. Fakt, sľubujem!

Tiež sa rýchlo naučíš kráčať po ulici tak, že nebudeš do nikoho vrážať, ani v tej najhustejšej premávke a tvoja chôdza začne pripomínať tanec. Prestaneš sa zdržiavať takými nezmyslami, ako hľadanie košov na recyklovaný odpad a dezinfikovanie rúk zakaždým, keď sa niečoho dotkneš. Budeš chváliť ľudí, kávu a úplne všetko jordánske vždy, keď sa ťa niekto na to spýta a budeš to robiť úprimne. A to, že prídeš do mešity a v mobile si otvoríš Bibliu s predstavou ako veľmi by ich to šokovalo, ti zlepší náladu na celý deň.

Moja krásna, ak ťa ani toto všetko, čo som napísala, neodradilo od návštevy Ammánu a Jordánska, okay. Uži si to. Možno to tiež budeš mať naplánované ako ja a z Jordánska pôjdeš do Izraela. Stále sa cítiš optimisticky? Veď len pokračuj na hranice…

Autorka tohto blogu nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek nesprávne pochopenie tohto blogu. Jordánsko sa jej úprimne páči, znova tam pôjde (aj keď možno nie sama) a dokonca sa s pár moslimami priatelí.

Cesta do Ammánu nebola výsledkom úpalu ani podobného zdravotného problému, ale túžba pozrieť sa na územie, kde bývalo dva a pol z izraelských kmeňov. (lebo už keď raz píšem tú knihu a dotrepem sa kvôli tomu do Izraela, tak predsa cez Jordán to nie je ďaleko…tak som si myslela…)

A ani tie posledné vety neboli myslené v zlom…. Srdečne pozdravujem práve z Izraela! Nebolo to jednoduché, ale nakoniec ma sem pustili 🙂