S Jeruzalemom je jeden problém (a slovo “problém” používam v tom najkrajšom a najbohatšom zmysle). Ste tu prvý krát alebo ste sa už vrátili? Došli ste desiaty krát alebo ste tu boli dlhšie? Možno to už viete. V Jeruzaleme je stále čo objavovať. 

Nebudem sa zastavovať pri miestach, kam treba ísť a podobne, na to máte iné stránky, články a blogy a zmierte sa s tým, že aj tak nestihnete všetko 🙂 Radšej chcem hovoriť o veciach, ktoré mne nikto takto vcelku nepovedal. Dostala som pár dobrých rád a k nim pridala osobné skúsenosti. 

oblečte sa

Možno Tel Aviv je iný, ale vy ste prišli do Jeruzalema. Neospravedlňujte sa sami pred sebou, že “veď oni vedia, že nie som domáca”. Ak si myslíte, že nosiť tielka na ramienka a ukazovať výstrih spolu s nohami je vašim svätým právom, tak ste si asi vybrali zlé mesto. Rešpektovať miesto, ľudí v ňom kultúru tohto mesta a obliecť sa slušne podľa ich pravidiel nie je tak zložité… A nie, ani muži nemôžu nosiť kraťasy, v tomto je viera tohto mesta dosť jednotná. Takto oblečených vás nepustia takmer nikde. (na druhej strane, moment, keď od jedného muža žiadali viac sa zahaliť, bol… neopakovateľne uspokojujúci..)

Takisto ďalšia vec, a zdá sa mi, že to platí zvlášť pre východnú Európu – ak máte výrazný make-up, peroxidovo odfarbené vlasy alebo na šatách mašličky, nápisy, volány a trblietky dokopy, nečudujte sa, že vás oslovia po rusky. Poprípade dostanete ponuky, ktoré s duchovným životom majú pramálo spoločného. Ja som vás upozornila…

obujte sa

Pri mojej poslednej návšteve som túto jednu vec podcenila. Za necelé dva dni som spravila vyše 60 000 krokov, veď viete, bola som v Jeruzaleme! Za normálnych okolností to nie je veľa, mala som pohodlné topánky, nekĺzali sa na dlažbe a vôbec mi nenapadlo vziať si akékoľvek podpätky. No po tých dvoch dňoch mi neskutočne opuchli nohy (moje ego utŕžilo slušnú ranu, v živote som nemala tak hrubé členky… au). Nabudúce si vezmem topánky s hrubšou podrážkou, dám si do nich gélové vložky a určite, určite si pri pedikúre nebudem šúchať päty úplne najemno. A Jeruzalem s jeho uličkami sa na mňa môžu tešiť! (znova.) 

zapadnite do davu

Jasné, ak ste v skupine s tridsiatimi ľuďmi a na hlavách máte rovnaké šiltovky, aby ste ste sa našli… táto rada je tak reálna, ako hľadať mláky na púšti. No ak idete sami, v dvojici alebo trojici… dá sa to celkom pohodlne. Zapadnúť medzi židovky  v Jeruzaleme chce trocha sa dívať, ako chodia oblečené, zahaliť si vlasy, prispôsobiť sa, kráčať s nimi… a zrazu neviete ako, dav ľudí čakajúcich na bezpečnostnú kontrolu nechávate za sebou, lebo vás pustia zrýchlenou časťou určenou len pre domácich. Ľudia sú priateľskejší, ochotnejší, otvorenejší. (aj bez toho, aby ste hovorili po hebrejsky.) S moslimami splynúť neviem, ale viem sa tváriť ako niekto, kto v Jeruzaleme žije. K tomu, čo som spomínala vyššie, pridám ľahko znudený výraz, nič si neobzerám prehnane a na ľudí sa nedívam prekvapene (lebo sa nedívam vôbec). A hneď viac vyzerám ako domáca…

A ešte jednu vec som si všimla. Asi hodinu a pol som sedela na jeruzalemskej hlavnej autobuske a pozorovala ľudí.  (predtým som mala vyčerpávajúcu spoločnosť a potrebovala som dobiť baterky) Turistky chodia oblečené ako turistky, a nielen to. Okrem neustáleho obzerania sa a pozorovania ľudí robia ešte jednu vec. Stále si držia svoje tašky, vaky, kabelky. Stále! Kŕčovito a trocha prehnane. Ale zato domáce? Kráčajú sebavedome, sú vystreté a pozerajú priamo, a určite si nič prehnane nedržia pri tele. Možno vedia, že s akýmkoľvek pokusom o krádež by si poradili rýchlo, dva roky v armáde robia svoje. Ja síce nemám rovnaký výcvik (aj keď vyrásť na dedine je tiež čosi!), no rovnaká chôdza a uvoľnené, sebavedomé správanie funguje. 

neverte priateľským ľuďom 

Milí ľudia sú jedna vec, a v Jeruzaleme je ich dosť. Dáma, čo vám uvoľní miesto, aby ste si kávu vypili posediačky. Šofér autobusu, čo vám vysvetlí všetko potrebné. Ľudia, čo vám pomôžu, keď ste sa (zase?!?) stratili. Tí ľudia od vás nič nechcú. Ale pozor na obchodníkov, ktorí sú nadšení, keď počujú váš rodný jazyk, neuveriteľne sa im páčia vaše náušnice alebo vaša kabelka. Alebo takí, čo postávajú pri pamiatkach a pýtajú sa, či ste sa stratili. Samozrejme, že vás radi odprevadia, priateľsky vám ukážu neviem čo a porozprávajú zaujímavé historky. A potom od vás budú chcieť malú priateľskú sumu ako príspevok na obed pre ich chorú mamu, o ktorú sa starajú. To pokojne môže byť pravda, ale…. ale radšej odporúčam stratiť sa. 

netvárte sa ako Američania

Voči tomuto by sa myslím mnohí príslušníci tohto národa ohradili… hmm…o to viac je užitočný. V prvom rade, neobliekajte sa ako oni. Kraťasy pri mužoch som už spomínala, pri ženách to platí o to viac. Nenoste šiltovky a tie ich univerzitné bezforemné mikiny a tričká. Nenoste ich škaredé pohodlné topánky. Nehovorte nahlas! Nevydávajte hlasné nadšené zvuky pri každej druhej budove. Neusmievajte sa bez dôvodu! A aj keď viete po anglicky úplne skvostne, majte akcent. Pokojne si ho vyrobte, alebo začnite s človekom vedľa hovoriť iným jazykom. Prečo? Takto napríklad znížite pravdepodobnosť, že vás okradnú alebo vás niekde odmietnu ubytovať. Takisto od vás nebudú pýtať horibilné sumy za nehodnotné veci a na účet vám neprirátajú to, čo ste nemali. (seriózne. všetko spomínané z toho, čo som videla a počula. od Američanov.) 

počítajte so sviatkami a šabbatom

Jedna vec je, že v Jeruzaleme život končí a začína šabbatom. Už v piatok večer všetci rýchlo zatvárajú a v sobotu sa nikde nedostanete. Takisto sú tu sviatky, ktoré domáci berú rovnako intenzívne.  Takže ak plánujete odchod z Jeruzalema, návštevu niekde alebo tak základnú vec ako ísť sa niekam najesť, počítajte, že z toho asi nič nebude (k odchodu počas šabbatu sa ešte dostanem). Naštudovať si sviatky a pripraviť sa na šabbat v predstihu je múdra vec. Inak možno budete mať na večeru tortillové chipsy a pivo (vďaka Bohu za moslimské obchody :). 

čakajte neočakávateľné

Ani neviem spočítať, koľkokrát som už v Jeruzaleme bola, no každý deň sa mi tam stalo niečo zaujímavé a zvláštne. Sestrička z kláštora Márie Magdalény, ktorá ma (už druhý krát!) pustila tam, kam turisti nechodia. Alebo židovskí chlapci, ktorí z okna oblievajú turistov vodou (v horúcom meste príjemné prekvapenie :). Otvorené dvere, neznáme miesta, zaujímavé zvyky, nečakané udalosti… po niektorých príležitostiach treba skočiť. Ale takisto, keď plánujete, pripravte sa na to, že nikdy nenaplánujete všetko. Ako napríklad dopravu na letisko v sobotu ráno, keď vám dohodnutý shuttle v piatok večer napíše, že nemajú miesto. A potom ráno nepríde ďalší dohodnutý šofér. Ale na letisko sme sa dostali! Improvizácia je dôležitá schopnosť. V Jeruzaleme zvlášť. Ale nakoniec, keď nejde o život….

počúvajte inštinkty 

Jeruzalem je relatívne bezpečné mesto. Sú miesta na Slovensku, kde by som sama von v noci asi nešla. O Jeruzaleme to neplatí…. ale… ako povedal jeden môj priateľ odtiaľ, this is not Europe, things happen here. Toto nie je Európa, tu sa veci stávajú. Ak sa vám niečo nezdá, choďte preč. Obráťte sa, zmeňte plány. Netrvajte na tom, čo ste si naplánovali, buďte flexibilní. Ste v krajine, ktorú nepoznáte dôverne, preto počúvajte svoj inštinkty. Ako hovorí Sherlock Holmes, intuícia sa nemá ignorovať. Reprezentuje dáta spracované príliš rýchlo pre vedomé chápanie. Preto aj ja z vlastnej skúsenosti odporúčam – počúvajte inštinkty (mne to raz určite zachránilo kožu). Choďte, kam chcete, alebo si to rozmyslite. Zmeňte plány, sledujte dav, majte otvorené oči. 

Moje najhlavnejšie odporúčanie k Jeruzalemu znie: horúce srdce, chladná hlava, a už dopredu počítajte s tým, že keď ste to mesto navštívili raz, bude vás tam ťahať znova.