Tento muž robí správcu pre nejakého boháča. No jeho zamestnávateľ príde na to, že správca nerobí to, za čo ho platí, skôr naopak. (tak ty si si požičal moje lietadlo na svoju dovolenku?!?) Ale zdá sa, že sa títo dvaja ešte nerozprávali osobne. A tak, kým sa to všetko zosype na správcovu hlavu, on využíva čas. Vie, že odhalenie ho neminie, robí teda, čo vie najlepšie. A to, čo vie najlepšie, sú čachre machre s účtami, aby si urobil kamarátov na zlé časy. 

Takéto veci poznáme. Nič, čo by nás prekvapovalo. Ale to, čo príde potom! 

Predstavte si, ten boháč svojho správcu nakoniec pochváli! A kebyže len to, ale ešte čo k tomu celému dodal Ježiš! Niečo ako robte si kamarátov vďaka peniazom a takto vás prijmu do večnosti? No počkať počkať. 

⚠

Povedzme si na úvod, toto je ťažké podobenstvo. Niektorí teológovia dokonca tvrdili, že originál tohto podobenstva sa stratil, a to, čo poznáme, nie je pôvodne Ježišova verzia. Ale nie, nemáme žiaden podklad, prečo si to myslieť. 

Chápem ich však, prečo by bolo takéto vysvetlenie jednoduché. Nespravodlivé nakladanie s cudzím majetkom je tu odmenené, prešpekulovaní ľudia si vedia kúpiť miestečko v nebi? Myslím, že v prvom rade potrebujem zastaviť sama seba. Vnímam tento text tak, ako vnímam svet okolo seba, a to nie je dobrý začiatok. Potrebujem sa na toto podobenstvo pozrieť iným pohľadom. Presnejšie pohľadom Toho, kto ho rozpráva. 

poobzerajme sa najprv okolo seba. kde sme? 

Toto podobenstvo nájdeme v 16.kapitole Lukášovho evanjelia. A medzi nami, Lukáš je asi najsúcitnejší evanjelista. Tam, kde sa ostatní evanjelisti sústredili na iné, on z hĺbky svojho dobrého a súcitiaceho srdca vidí všetky príbehy, kde sa Boh skláňa k človeku. Blízke su mu príbehy všetkých, ktorých tento svet odsúva na okraj. Chorí a chudobní, cudzinci a ženy (yep, ženy). To, čo je jemu blízke, podáva ďalej.  

Preto naše podobenstvo v jeho evanjeliu na prvé (druhé, tretie…desiate…) čítanie kole oči. 

Druhá vec je kontext. To sú všetky tie veci čo sú napísané pred a za našim textom. V 15.kapitole, v tej s troma “stratenými – nájdenými” podobenstvami sa rozprávanie začína takto: Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a znalci Zákona šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“  Preto im povedal toto podobenstvo. Podobenstvo o návrate márnotratného syna je klasika, tomu rozumie na prvé počutie asi aj ateista, ktorý sa v kostole ocitne prvý krát v živote. 

A potom prichádza náš text. A na začiatku vidíme, že Ježišovo publikum sa zmenilo. Toto podobenstvo hovorí len svojim učeníkom. Nie je to jediné miesto, kde Ježiš niečo hovorí masám a niečo len úzkej skupine ľudí okolo Neho. A verím, že vždy má na to dobrý dôvod. Aj k tomu sa dostaneme. 

podrobnosti 

Správca teda, kým ho dostihne hnev jeho šéfa, robí protiopatrenia. Mení úpisy a znižuje dlžníkom dlhy. A aby sme mali prehľad, s akými sumami tu narábame: Sto mier oleja sa rovná hodnote platu, ktorý by priemerne zarábajuci muž zarobil za tri roky. Sto mier pšenice je hodnota osem až deväťročnej priemernej mzdy. Teda sumy, z akých sa väčšine z nás zakrúti hlava (ak sme si teda len niekedy vo svojom živote nebrali hypotéku, z ktorej sa nám hlava stále krútiť neprestala…). A správca využíva svoje postavenie, kým ho má, aby znížil úroky svojho pána a urobil si nových kamarátov. Toto ale vôbec nie je etické správanie! Tak za čo ho Ježiš chváli? 

Ale otázka, s ktorou som mala začať, je asi iná. Ako je celé toto možné? Židia totiž mali zakázané požičiavať za úroky! (pozrite si poznámky). Ale na to, aby to obišli – lebo nakoniec, to my všetci máme v obľube! Obchádzame zákony tak, aby nám to nikto nemohol vytknúť, vykričať alebo ideálne – aby nám na to neprišli. Takže, na to, aby to oni vtedy obišli, nepoužívali peniaze, ale komodity. Olej, obilie a podobne. A zvyčajne to nerobili ani samotní majitelia, ale mali na to správcov. Aby si oni sami nešpinili ruky. No a časť zisku šla práve týmto správcom. 

kto je kto? 

Takže boháč je človek, ktorý zjavne obchádza Mojžišove zákony a ešte má človeka, ktorý špinavú prácu – teda prácu s peniazmi – urobí za neho, aby sa on mohol ďalej tváriť ako neviniatko. Nič, čo by sme nepoznali aj teraz. A z toho dôvodu nijak raz nemôžem prekusnúť komentáre, kde sa boháč stotožňuje s Bohom Otcom. Vážne mi chcete povedať, že toto si o svojom Bohu myslíte? Lebo ja nie. 

No a kto je teda správca? Som to ja? Áno. 

Tu tiež narážam na pocit, že nemáme problém Boha stotožniť s majetným človekom (a vidieť na ňom len to, čo chceme, lebo tak sa pozeráme na ľudí, ktorí sú z nášho pohľadu “nad nami” – vplyvom, majetkom, čímkoľvek), ale nevieme pripustiť, že ten správca, to sme my. Presnejšie – som to ja! Ja, ktorá kradne a podvádza, možno nie týmto spôsobom, ale každý jeden z nás má v živote niečo, v čom je nepoctivý voči Bohu. A kým si to nepriznáme, toto podobenstvo nemôžeme pochopiť. Takže ak sa cez toto vy osobne nedostanete, nemá pre vás vôbec zmysel čítať ďalej. A myslím to úplne vážne. 

Presne pre toto Ježiš to podobenstvo rozpráva svojim učeníkom.

správca sa obáva budúcnosti

Takže už som spomenula, že budúcnosť pre tohto správcu nevyzerá nijako ružovo. A tak namiesto toho, aby horekoval a trhal si vlasy (ja nešťastný zemepáán…), robí to, čo môže. Ak by bol správca kapitán lode, mieriacej na útesy, poviem: urobí opatrenia v priestore, v ktorom môže manévrovať. Jeho možnosti sú obmedzené, ale stále nie sú nulové. 

Nakoniec, nie to isté, ale čosi podobné robí aj lotor na kríži. A ten už naozaj nemôže urobiť nič, lebo už o ničom vo svojom živote nerozhoduje a jeho ruky a nohy sú priklincované na dreve. Ale stále môže otvoriť ústa. A povie Ježišovi (lebo On bude visieť na kríži vedľa Neho): Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Priestor, kde slovami námorníka, môže manévrovať, je malý, otvoriť ústa by inokedy takmer nič neznamenalo. Ale tu to stačí. Ježiš mu hovorí: Dnes budeš so mnou v raji. 

Takže áno, verím v záchrany na poslednú chvíľu a neobvyklým spôsobom. Verím, že Boh prijíma tých, ktorí nie sú schopní prijať sami seba. 

A áno, verím tomu aj pri tom správcovi, lebo to, čo robí, nie sú ďalšie podvody. Podľa všetkého on obetuje svoju províziu. Spomínala som, že tí ľudia, čo požičiavali (boháč v našom podobenstve) si sami nešpinili ruky s peniazmi, ale mali na to správcov, ktorým pripadla časť zisku. A podľa všetkého tento správca je kvôli svojej budúcnosti svoju províziu stratiť. Urobí si priateľov v nádeji, že oni pomôžu jemu, keď bude bez práce. Iní ľudia by asi v panike začali hrabať viac peňazí smerom k sebe, ale on vie, že to je len krátkodobé riešenie. Lebo peniaze sa minú, no priatelia zostanú.

sú peniaze dobré alebo zlé? 

Viem, ešte som neodpovedala na to, čo na tomto podobenstve najviac rozbíja hlavu. Čo znamená tá veta Robte si priateľov s pomocou nespravodlivého bohatstva, aby, keď sa pominie, ste boli prijatí do večných stanov? Znamená to, že sa dá  kúpiť miesto v nebi? 

No moment. Trochu pribrzdime. Hovorme najprv o peniazoch. 

V cirkvi sa pohybujeme medzi dvoma hranicami, alebo to nazvime extrémy. Jeden je tá predstava, že napríklad ľudia v duchovnej službe nemajú čo zhromažďovať majetok. A aby ste si nemysleli, netýka sa to len katolíckych mníšskych rádov, ale sú ľudia, ktorí toto čakajú aj od evanjelických farárov (keby to bol vtip, veľmi rada by som sa naozaj schuti zasmiala). Peniazmi sa ovplyvňuje, vydiera, peniazmi sa manipuluje. Akokoľvek duchovne si to nazvete, ak niekoho rozhodnutie ovplyvňujete peniazmi – hlavne ich hrozbou ich nedostatku – to nie je niečo, za čo by ste od Pána Boha mali čakať pochvalu. 

A druhý extrém k nám ešte neprišiel, aspoň nie v takom extréme ako inde. Naši služobníci Slova si nekupujú súkromné lietadlá, ale je už dosť ľudí, čo vykrikujú, že požehnanie znamená majetok! Oveľa viac k tomu nájdete pod výrazom evanjelium prosperity, no ja, kvôli svojmu vnútornému pokoju a udržaniu môjho jazyka na uzde, v tejto téme nebudem pokračovať. 

Asi som mala začať s tým, čo hovorí Biblia. Peniaze sú zdrojom všetkého zla? Nie. Ale milovanie peňazí áno. A tu je ten podstatný rozdiel. Peniaze potrebujeme, lebo stále žijeme v svete, kde na vás v obchode – ak im namiesto kreditky ponúknete Pán Boh zaplať – zavolajú ochranku. A nakoniec, naozaj by sme chceli, aby bolo všetko vlastníctvo sveta rozdelené všetkým a rovnako? Také pokusy sme tu už mali. 

Takže učme sa mať peniaze bez toho, aby sme ich milovali. Bez toho, aby sme si mysleli, že nám zaistia to, čo nám dokáže ponúknuť jedine Boh. 

dá sa miesto v nebi kúpiť? 

Ale čo tá veta, že bude prebývať vo večných stanoch? Znamená to, že sa dá miesto v nebi kúpiť?

Ja osobne rada kladiem otázky. Pýtam sa aj na veci, ktoré ostatní považujú za samozrejmé, spochybňujem a hľadám skutočné dôvody. (v Gretchen Rubin teste som The Questioner.) Viem, že tým mnohých iných vytáčam, ale aspoň som sa jednu vec naučila. Je dôležité klásť dobré otázky. A už viem, že pýtať sa, či dá miesto v nebi kúpiť je hrozná sprostosť. A takto sa môže pýtať len niekto, kto o Ježišovi nevie, alebo nechce vedieť dosť. (ale budem úprimná – napadlo mi to. zjavne mám medzery.)

takže prečo Ježiš pochválil nepoctivého správcu?

Lebo v kríze konal obozretne. Použil peniaze na to, aby si urobil priateľov, a aby znížením dlhu (po odčítaní svojho podielu) prispel k vylepšeniu povesti svojho pána. Jasne, stále sa zdá, že to urobil hlavne pre seba. A tu si pomôžem Priateľmi. Teda Friends. Áno, myslím ten seriál. V jednej jeho časti má Joey s Phoebe dlhšiu debatu na tému, či existujú skutočne dobré skutky, za ktorými nie je nejaké naše sebectvo. Nepamätám si záver, pamätám si však to, že za každým našim dobrým skutkom je aspoň nejaký kus sebectva – od dobrého pocitu až po strach z Boha. Ale to neznamená, že tie dobré skutky dobrými byť prestali. Nie, neobhajujem vypočítavosť, len chcem podotknúť, že akokoľvek duchovne a zbožne sa cítime, stále sme ľudia. 

A ešte je tu pár ďalších vecí, čo by sa dalo povedať o Ježišových slovách na vysvetlenie, ale to už by na jeden blog bolo kúsok veľa. Lebo hovoriť o majetku je ako brodiť sa v močiaroch, a na to je dnes už tma. Tieto bažiny potrebujú veľa sústredenia, tak si nechajme na inokedy.

POZNÁMKY

Na prvé čítanie toto podobenstvo vyzerá ako predný opak dvoch predchádzajúcich – Podobenstvo o chamtivom boháčovi (mám toho veľa, dám všetko do sýpok a budem spokojný) a Podobenstvo o vernom sluhovi (pán nechodí, ale ja aj tak spravodlivo budem robiť). Tak sa nečudujem, že to prišlo niekomu ako nesprávne zapísané alebo prepísané…. 

Texty z Mojžišových kníh k peniazom a ich požičiavaniu:

2.Mojžišova 22,24-26: Ak z môjho ľudu niektorému úbožiakovi, ktorý je s tebou, požičiaš peniaze, nesprávaj sa k nemu ako úžerník, nežiadaj od neho úroky.  Ak od svojho blížneho vezmeš do zálohy plášť, do západu slnka mu ho vráť.  Veď tým plášťom si ako jedinou prikrývkou chráni telo. V čom by spal? Ak bude volať ku mne, vypočujem ho, lebo som milosrdný. 

3.Mojžišova 25,35-37   Ak tvoj brat schudobnie a bude upadať, pomôž mu ako cudzincovi a prisťahovalcovi, aby mohol žiť pri tebe. Neber od neho úrok ani úžeru. Boj sa svojho Boha, aby tvoj brat mohol žiť pri tebe. Nepožičiavaj mu peniaze na úrok, ani pokrm mu nedávaj na úžeru. 

+ 5.Mojžišova 15, 7–8  a   23, 19–20

Suma stiahnutá z úpisov nebola súčasťou dlhu voči pánovi, ale predstavovala úrok, ktorý si účtoval sám správca. Hoci by to bolo v rozpore so židovským zákonom , účtovanie takéhoto úroku (v skutočnosti úžery) chudobnému Židovi bolo často racionalizované. Účet by bol napísaný v termínoch komodity a nie v peňažných číslach, pričom úrok by bol skrytý v celkovej sume. Podľa zákona nemohol byť majster zodpovedný za protiprávne činy zamestnanca. 

Kontrast medzi tými, ktorí patria (dosl. „sú synovia“) tohto veku, a tými, ktorí patria „svetlu“, je známy z Kumránu (1QS 1:9; 2:16; 3:13 pozri Ef 5,8). Kresťania nepatria do tohto zlého veku, no napriek tomu môžu zodpovedne využívať „svetské bohatstvo“. 

Jeden NZ komentátor tvrdí, že nečestnosť, adikia je „technický teologický výraz“ ekvivalentný výrazu používanému v Kumráne, ktorý opisuje charakter tohto veku; keď sa adikia aplikuje na ľudí, je to preto, že „patria do tohto veku a žijú podľa jeho princípov“.

Naši blížni a dobré skutky: Myslím, že celá Biblia veľmi jasne a mnohonásobne hovorí o tom, že nemôžeme hovoriť, že slúžime Bohu, že v Neho vôbec veríme, keď ignorujeme potreby ľudí okolo seba!  Pozrite si napríklad Skutky 6,1-6 alebo 11,27-30 v tej istej knihe. A veľa, veľa ďalších miest, ktoré pokojne môžete pridať do komentárov. 

A ešte k dobrým skutkom – je spomínané, že Boh ich pre nás dopredu prichystal… a ak vám napadnú ďalšie texty k tejto téme alebo k čomukoľvek, čo sa týka témy celého toho blogu, naozaj to v komentároch veľmi uvítam!

A áno, tá časť Priateľov, o ktorej som hovorila, je S05 E04. Áno, aj v sitcomoch môžu byť kvalitné debaty. Táto je ozaj zaujímavá. 

Test od Gretchen Rubin, ktorý som spomínala, žiaľ, neviem nájsť v slovenčine. V angličtine je tu: https://quiz.gretchenrubin.com/