Priscilla a Akvila: dve mená z Novej Zmluvy. Kresťania. (tu to začalo.) A okrem toho, dvaja rozcestovaní manželia, ktorí žijú už na treťom mieste. Poznajú sa s dôležitými ľuďmi a majú dobre rozbehnutý biznis. A ešte si myslím, že majú dobré manželstvo – a to z toho dôvodu, že o ňom neviem vlastne nič. Lebo zvyčajne (v Biblii aj okolo mňa) je to naopak. Čím viac o nejakom manželstve viem, tým menej dobre funguje. A u Priscilly a Akvilu neviem, čo sa deje medzi nimi, ale vidím, čo (dobré) sa deje okolo nich.

sťahovanie do Efezu

Naposledy sme sa s Priscillou a jej manželom stretli v Korinte. Apoštol Pavel (hromadné oooo poprosím) bol u nich hosťom rok a pol. Pracoval v ich biznise a okrem toho spolu čerili duchovné vody. A tak to vyšlo, že Pavlovo ďalšie rozhodnutie zmenilo život aj tým dvom. Z Korintu sa on totiž rozhodol vydať do Sýrie. (rozmýšľam, asi mal pekné spomienky na tú krajinu, viete, cesta do Damasku bola pre neho kedysi dávno trošku otriasajúca, ale o to viac inšpiratívna…). A Priscilla a Akvila sa ho rozhodli na tejto ceste sprevádzať.

Viem veľmi dobre, že nie je jednoduché zbaliť celý svoj život na jednom mieste a presťahovať sa niekde inde. Niektorí ľudia sa sťahovať musia, iní celý svoj život prežijú na jednnom mieste, no bez ohľadu na to –  myslím, že byť vôbec otvorený takejto myšlienke je dôležité. Lebo inak skončíte ako niekto, kto si myslí, že jeho malá dedina (alebo malé hlavné mesto) je stredobodom vesmíru a nikde inde sa vlastne ani nedá žiť. A potom, keď príde čas rozlúčiť sa so všetkým, čo vlastníte, bude to poriadne ťažké. (a vlastne ani dobrovoľné.) Preto rozmýšľajte, či vaša viera nie je príliš spojená s konkrétnymi miestami namiesto konkrétneho Boha. (vážne, nie je to tak jasné, myslím, že pre nikoho. ja som si seriózne myslela, že to mám v hlave usporiadané, a zistila som, že až také jasné to nikdy nebolo…)

Priscilla s  manželom už boli naučení. Hovorí sa tomu z núdze cnosť. Svoje korene nosili v kvetináči a keď prišiel čas, jednoducho sa presádzalo. Práve odchádzajú z Korintu na nové miesto. A cestou sa zastavia v Efeze. Tam Pavol (to je neobvyklý príbeh) vojde do synagógy a háda sa so Židmi. Nás od malička učia, že hádať sa nie je správne, ale viete, čo urobili tí Židia? Prosili Pavla, aby u nich zostal dlhšie. Takže práve hádať sa má niekedy úspech. Pavel však už má namierené inde, on už je rozhodnutý, kto iný však stále môže zostať v Efeze? Kto iný už nejde s Pavlom do Sýrie ale zostáva tam, kde práve je? Áno, Priscilla a Akvila. (áno, sledovať niekedy to Božie plánovanie  je veľmi zaujímavá vec. zamestnať Ho ako osobného asistenta by si myslím trúfol málokto..)

Nevieme veľa o tom, ako bolo v Efeze, kam Priscilla chodila kupovať zeleninu alebo kam chodil Akvila do knižnice a na pivo. (alebo samozrejme, mohlo to byť naopak, Priscilla čítala pri pive a Akvila trávil čas na zeleninovom trhu, veď sa ich na to raz spýtame.) Ale vieme, že oni dvaja boli stále tí istí a nakoniec sa cirkev/kresťania/cirkevný zbor stretával v ich dome. Keď potom neskôr písal Pavol list z Efezu Korinťanom, píše – Pozdravujú vás cirkevné zbory Ázie; pozdravujú vás mnohokrát v Pánovi Akvila a Priska i cirkevný zbor v ich dome. Ako vidíme, títo dvaja znova našli svoj ďalší domov. Alebo inak – úspešne sa presadili a zakorenili. A kvitli tam, kde práve boli.

stretnutie s učeníkom Jána Krstiteľa

Apollo bol kresťan so židovským pôvodom (vierou aj národnosťou).  Pochádzal z Alexandrie, ktorá bola centrom vtedajšej vzdelanosti. Podľa všetkého to bol aj výborný rečník. Doslova sa píše, výrečný muž a zbehlý v Písmach. Podľa všetkého si vtedy – na rozdiel od dnes – ľudia ešte nemysleli, že nudiť niekoho Bibliou je cnosť.

Priscilla a Akvila mali možnosť vypočuť si ho jednu sobotu v synagóge. Ale ako postrehli, niečo v jeho kázni chýbalo. Apollo nevedel nič o kresťanskom krste. A doteraz mu na to nikto nič nepovedal, lebo Efez bolo veľké mesto a aj kresťanská komunita bola už dosť početná – dosť na to, aby sa všetci nestretávali naraz. Takže Apollovi bolo treba niečo dovysvetľovať a na to tu boli Priscilla a Apollo. Boli to oni, čo mu vysvetlili Božiu cestu – to bol názov pre kresťanstvo.

A teraz sa ideme zabávať s gréčtinou. Keď sa o tom (procese vysvetľovania) v Biblii píše, používa sa grécke sloveso proslambanó. To sa dá preložiť aj ako vziať nabok, aj ako hostiť v svojom dome. Pre zaujímavosť: Ekumenický preklad: vzali ho bokom. Katolícky aj evanjelický aj Roháčkov preklad: vzali/prijali ho k sebe. Keď vezmeme do úvahy pohostinnosť na Blízkom východe, a možno by nám stačilo aj použiť zdravý rozum – tak zásadné veci mu Priscilla s Akvilou určite nevysvetľovali v synagóge na rohu alebo stojac niekde na ceste. Povedať prijali ho k sebe je podstatne lepší preklad. A tak hovorí aj skorá sýrska tradícia k tomuto textu. Nakoniec, Priscilla a Akvila mali cirkev u nich doma, to už som písala, spomínate si? (pre takéto veci, prosím, nečítajte len jeden preklad, ak chcete vidieť hlbšie, jeden nikdy stačiť nebude.)

celá tá vec má ale háčik

Máme na záhrade marhuľu, ktorá odvčera kvitne. Rozkvitla doslova zo dňa na deň! Predvčerom sa ešte nič nedialo, ale včera už mala otvorené prvé kvety a na nich aj prvé včely. A dnes… dnes bzučí celý strom. Čo si myslíte, ako by včely reagovali, ak by som tam prišla každé ráno, robila hluk, mávala rukami, možno niečo striekala do vzduchu alebo na celý strom dala sieť? Alebo by som rovno na kmeň prilepila vysvetlenie, prečo je v mnohých smeroch nesprávne, že opeľujú práve tento strom. Pomohlo by? Myslím, že kým by strom stál, nejaké včely by si stále ku kvetom našli svoju cestu.

To, čo sa okolo nás deje, má stále nejakým súvis. Nič sa nedeje len tak. Napríklad v súvislosti s duchovnými darmi, je to Duch Svätý, ktorý ich rozdáva. V Biblii je to jasne napísané. Ale občas Duch Svätý udelí duchovné dary ľuďom, ktorí nepasujú do schémy. Napríklad taký dar učiť, lebo stále sú mnohí ľudia, ktorí si myslia, že žena v cirkvi nemá čo učiť mužov (ešte sa k tomu bližšie dostanem).  A my môžeme urobiť dve veci. Zakázať ženám tento dar používať. Vyhlásiť to za nesprávne, spochybniť ho a spochybniť všetky ženy, čo si myslia (haha), že ten dar majú. Alebo….. alebo proste môžeme byť ticho a nechať to na Ducha Svätého. Lebo ako som spomínala, je to On, čo duchovné dary rozdeľuje.

Problém s Priscillou je, že je síce stále menovaná spolu s manželom, spolu šesťkrát, ale štyrikrát z toho je ona menovaná pred ním. A zvlášť to zavadzia práve v texte, kde sa píše, ako oni dvaja vzali Apolla k sebe a učili ho. Takže podľa všetkého, bola to v prvom rade Priscilla, čo Apollovi veci vysvetľovala. Keď čítate ten príbeh, nezdá sa, že by Apollo ani Akvila boli nejak znepokojení tým, že Priscilla, žena (!) vzala do rúk vyučovanie Apolla, muža. To, že v tomto Apollovom vyučovaní hrala prominentnejšiu úlohu ako jej manžel, je zrejmé podľa toho, že jej meno predchádza to manželovo. A príbehy ako tento stále niekomu ležali a niekomu stále budú ležať v žalúdku.

Čo s tým? Dá sa urobiť pár vecí, napríklad sa spoliehať na to, že prevažná väčšina ľudí, čítajúcich Bibliu, nemá o gréčtine ani poňatia. Takže síce v origináli je prvá spomínaná Priscilla, ale to poradie mien sa dá prehodiť. Tak to urobili napríklad v King James Version (dôležitý anglický preklad Biblie) a ešte v pár ďalších. (a potom sa samozrejme aj na Wiki a na ďalších miestach dočítate nepresnosti, ale ako hovorím, ľudia nevedia po grécky. a málo sa pýtajú. a neoverujú si veci, namiesto toho, veria kadekomu.) Som celkom hrdá na všetky naše preklady, lebo v každom je to poradie mien také, ako v origináli.

Dá sa urobiť ešte to, že sa to celé Priscillino učenie troška, ehm, zhodí. Veď viete, my sme slobodná spoločnosť, a ak chce žena niekomu porozprávať o spôsobe, ako umýva okná alebo ako chystá svojmu manželovi večeru, veď ju necháme hovoriť, nie? Takže aj pri Priscille stačí povedať, že tam nie je spomenuté sloveso didaskó, učiť, ale len! ektithémi, vysvetľovať. Takže aké len vyučovanie!  – No, aby som sa nadýchla. Po prvé, Znalci gréčtiny tvrdia, že nie je žiaden dôvod si myslieť, že to ektithémi má menšiu váhu ako didaskó. Po druhé, tu nehovoríme o výmene receptov, ale o vysvetľovaní tak zásadnej veci, ako je kresťanský krst. A ak niekto zhadzuje sloveso, zhadzuje celú debatu. A ozaj bude niekto tvrdiť, že hovoriť o krste je nepodstatné?! A po tretie, rovnaké sloveso, ektithémi, vysvetľovať, je použité pri apoštolovi Petrovi (oooo) a pri apoštolovi Pavlovi (ooooo). Ako by ste si trúfli zhodiť ich?

Takže žena vyučovala muža. A nielenže nikto nebol pohoršený, nielenže to všetci prežili v zdraví, ale ešte to malo aj dobré výsledky. Apollo neskôr odišiel do Achaje, ďalej kázať  o Ježišovi Kristovi, aj s odporúčacím listom od Priscilly a Akvilu.

Sú ženy v cirkvi, majúce duchovné dary, čo podľa mnohých patria len mužom. A ak tieto dary používajú, ono to bude vidieť, či chceme alebo nie. To je ako s kvitnúcimi marhuľami.  Môžeme sa aj postaviť na hlavu, písať listy, upomienky za nerešpektovanie, alebo spisovať petície, že zásadne nesúhlasíme s tým, aby ako prvé kvitli práve marhule. Kým ich ale nevyrúbeme, včely si ku kvitnúcim marhuliam stále nájdu cestu.

znova v Ríme a znova v Efeze

Ani v Efeze Priscilla s Akvilom nezostali navždy, ale po istom čase sa znova presťahovali do Ríma. Nariadenie cisára bolo odvolané a oni majú otvorenú cestu do mesta, kde už raz žili a ktoré neopúšťali z vlastného rozhodnutia. Apoštol Pavol v liste do Rímskym kresťanom píše: Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi,  ktorí vlastné hrdlá nastavili za môj život. Nielen ja sám som im vďakou zaviazaný, ale aj všetky cirkevné zbory z bývalých pohanov. Pozdravujte aj cirkevný zbor v ich dome. Tuším zaujímavé príbehy za vyjadrením, že mu tí dvaja zachránili život; doslova je napísané, že položili svoj krk na klád na popravisku – aj ja im vzdávam vďaku, ale aj cirkvi pohanov. A všimnite si, že Priscilla (tu oficiálne ako Priska) je znova menovaná ako prvá. Vlastne, ona je v pozdravoch menovaná ako úplne prvá, presne z viac ako 31 ďalších ľudí. Prvá!

A v tej súvislosti – v Biblii nenájdete ani mäkké f o tom, žeby mal Pavol problém so službou žien. Spomína mnohé, označuje ich ako spolupracovníčky, menuje ich na začiatku zoznamov, posiela ich učiť a odporúča ich kresťanom. Myslím, že ľudia, ktorí majú problém so službou a kázaním žien zjavne nečítali Pavlove listy tak dobre, ako si niekedy myslia….

Potom, asi desať rokov po stretnutí s Apollom, sa Priscilla s Akvilom znova presťahovali, vrátili do Efezu. Pomáhali mladému Timoteovi a vieme to vďaka tomu, že ich znova apoštol Pavol (hromadné ooooo) dáva pozdravovať. Mimochodom, práve v liste Timoteovi je ten text, čo je kameňom úrazu pri vyučovaní žien. Ale potom, čo ste si prečítali o Priscille, stále si myslíte, že ten výklad je taký jednoznačný? Pevne dúfam, že teraz o tom, že ženy môžu učiť pochybujete ešte menej ako predtým. A ak môžem úprimne, s týmto som ja nejaký zásadný problém nemala. Áno, tiež som stretla dosť mužov, čo mi tvrdili, že nemôžem a prečo nemôžem…  Ale aj tak nie. Včely okolo mňa totiž stále bzučia.