minule je vlastne aj dnes
Minule som skončila pri tej svadbe. Rozmýšľam, ako ju nazvať. Nepodarená? Plná sklamania? Tragická? Asi niečo z toho všetkého, ale v prvom rade – takto svadby naozaj vyzerať nemajú. Jákob sa teší na Ráchel, a dostane Leu. (Áno, aj Ráchel dostane, ako druhú manželku v poradí, hneď týždeň po sestre, ale… ale viete.) Sklamaní sú všetci traja. Jákob dostane inú ženu, Lea bola doslova vtisnutá niekomu do postele a aj do života, a Ráchel nie je vydatá. Aspoň nie vtedy, keď to všetci čakali. Ako sa to mohlo stať? Ako to, že to Jákob nespoznal?? Podľa vtedajšieho zvyku ženích privítal svoju zahalenú novomanželku v stane bez osvetlenia… A ešte si k tomu prirátajte alkohol; a to hodnotenie, že Ráchel má peknú postavu (tak je to doslova napísané) prestáva znieť tak presvedčivo.

kto koho alebo kto z koho?
Ak toto nebola podarená svadba, ako by mal vyzerať opak? Teraz mi nejde o všetku tú omáčku okolo, ale o ten základ; o to, čo je naozaj podstatné. Kto si berie koho, s akým postojom, a ako v tom tí dvaja počítajú s Bohom. Biblia veľa o tom nehovorí, teda menej, ako by niektorí chceli, ale aj tak si myslím, že dosť, aby sme vedeli to podstatné. Vieme napríklad, že Izák miloval Rebeku (Jákobovi rodičia), aj keď nevieme nič o jej citoch. Vieme, že Jákob miloval Ráchel, a nebola to len plytká chvíľková emócia, lebo láska taká nie je. Láska je každodenné rozhodnutie pre niečo, aj vtedy, keď tie prvotné pocity vyprchajú. Nakoniec, chceli by ste žiť celý život s motýlikmi v bruchu? Láska je dôvod, pre ktorý robíme to, čo robíme, napríklad ako vstávať každé ráno, lebo najbližších sedem rokov si idem odpracovať svoju budúcu manželku.
Niekde som čítala, že vraj romantickú lásku vymyslel Shakespeare, lebo dovtedy ľudia uzatvárali manželstvo z pragmatických príčin, ale dovolím si nesúhlasiť. V Knihe Prísloví sú vymenované veci, ktoré zem nemôže uniesť a pod ktorými sa trasie. Jedna z nich je – zem sa trasie pod nemilovanou ženou, keď sa vydáva. Beriem to ako dôvod a očakávanie, že manžel má svoju ženu milovať, že toto je Božia predstava. Samozrejme, niektoré texty nie sú jednoduché na preklad a keď si tento verš pozriete v desiatich iných prekladoch, nezhodnú sa úplne.
Ale mám ešte jeden argument, pre zmenu slová muža, ktorý nikdy nebol ženatý. Apoštol Pavel hovorí o úcte žien k mužom a o láske mužov k ženám. Asi by som dnes neskončila, ak by som argumentovala, prečo si myslím, že udrel klinec po hlavičke! (Ale existuje k tomu jedna výborná kniha…) Ale aká láska? Jej intenzitu nemôžete merať podľa telenoviel, to by boli najprudkejšie páry niekde na vrchole rebríčka 🙂 Láska ovplyvňuje naše rozhodnutia, rozhodnutie odpracovať si manželku, alebo rozhodnutie klásť svoju ženu na prednejšie miesto, ako seba, uprednostniť ju pred všetkými ostatnými aj pred samým sebou, dať jej vo všetkom prednosť a to najlepšie, dať za ňu hoci aj svoj život.

dve nie je vždy viac ako jedna
Takže nie, toto nebola svadba podľa Božích predstáv. To, že si Boh nakoniec niečo použije do svojich plánov neznamená, že tie plány schvaľoval. To len On našim črepom dáva novú, skvostnú a neočakávane geniálnu podobu.

Máme tu teda nespokojného Boha, nespokojného ženícha a tiež dve nespokojné nevesty. Pozrime sa bližšie na niekoho, kto asi ako jediný bol spokojný s tým, ako to dopadlo. Nakoniec, sám to zorganizoval! Dúfam, že si pamätáte Lábana, otca oboch neviest. Keď sa Jákob ráno sťažuje, dostane len lakonickú odpoveď: V našom kraji nie je zvykom vydávať najprv mladšiu a potom staršiu. Dokonči tento svadobný týždeň a dám ti aj druhú… Samozrejme, Jákob bude musieť odslúžiť ďalších sedem rokov. Takže namiesto jednej, má Jákob dve manželky, a ku každej ešte jednu slúžku. O službe, za ktorú dostal muž manželku, aj o otrokyni ako ako časti vena nevesty vieme, oboje sú potvrdené zvyklosti tej doby. Ale o zvyku, že mladšia sestra sa nemôže vydať pred staršou, ako hovoril Lában, nevieme nič. Buď sa teda jednalo o miestny menej známy zvyk alebo si to Lában vycucal z prsta.
Takže najprv Lea a svadobný týždeň s ňou, a hneď potom Ráchel. Pri tom sa chcem zastaviť, lebo občas nájdete zmienky o tom, že Jákob čakal na Ráchel štrnásť rokov. Ale to je len taká zbožne znejúca hlúposť od ľudí, čo komentujú Bibliu bez toho, aby si ju poriadne otvorili. (Určite aj ja robím chyby v komentovaní Biblie, ale nehovorím o niečom inak, ako to bolo, len aby to znelo zbožnejšie. Toto mne nepristane. Radšej červený lak na nechty ako sladko zbožné reči. Haha 🙂 Jákob čakal len týždeň, ktorý mimochodom strávil v posteli s jej sestrou. Takže až tak tragické čakanie to nakoniec nebolo. Nechcem nič dehonestovať, ale zámerne skreslené veci ozaj nemám rada. Veď keď vtedy v tom posvadobné ráno na neho jeho zať vybehne, Lában mu hovorí o ďalšej svadbe a o službe, ktorá bude nasledovať potom! ..a dám ti aj druhú, za ktorú odslúžiš ďalších sedem rokov. Lában si to musel spočítať. Príliš dlhé čakanie mohlo skomplikovať Ráchelinu plodnosť a tým aj jeho nádej na vnukov. Naozaj to nemal dôvod naťahovať. Leu vydal, a Ráchel bola chcená a milovaná, a s tým sa už ráta inak!
Zatiaľ takmer stále hovorím len o ľuďoch, takže je načase otázka – kde je v tom všetkom Boh? O Jákobovi je napísané, že vošiel k Ráchel (ajhľa, manželský sex) a miloval ju viac, ako Leu. Miloval ju viac, ako Leu! Bude Ráchel šťastná? A bude konečne šťastný Jákob? Mala by byť Lea šťastná už len kvôli tomu, že je vydatá? A ako sa zmení vzťah dvoch sestier, keď majú spoločného manžela? Keď je Ráchel milovaná, bude sa cítiť, že predbehla staršiu sestru? Bude spokojná? Mám viac otázok ako odpovedí…

pribúdanie
Nasleduje Boží vstup do tohto trojvzťahu (alebo ako to prosím vás mám pomenovať?). Alebo vyjadrím to inak, ako napísal niekto iný, začínajú sa preteky v plodnosti. Lea počne, lebo Boh, keď vidí túto nemilovanú ženu, zastane sa jej. Jej otvorí lono, zatiaľčo v Ráchelinom lone je to presne naopak. Jej sestra ju predbehla vo svadbe, a predbehla ju aj v rodení detí. Dala Jákobovi nie jedného, ale štyroch synov za sebou.
Prvý syn dostal meno Rúben, čo znamená Ajhľa, syn. Lea vtedy povedala: Hospodin vzhliadol na moje utrpenie, môj muž ma už teraz bude milovať.
Druhý bol pomenovaný Šimeón, a aj jeho meno malo dôležitý význam – lebo Hospodin vypočul. Jeho matka povedala: Hospodin počul, že som zanedbávaná, preto mi dal aj tohto.
Tretí syn Ley a Jákoba bol Lévi – pripojený, oddaný, pripútaný. Lea stále túži po manželovej pozornosti: Teraz sa môj muž pritúli ku mne, lebo som mu porodila troch synov.
Kým Ráchel vôbec nerodila, Lee bol daný aj štvrtý syn, Júda. Jeho meno znamená vďakyvzdávanie, chválu. Lea vraví: Teraz budem velebiť Hospodina.

otázka štedrosti a toho, čo nie je dopriate
Super. Lea má štyroch synov. A Ráchel nič. Za tým celým vidno snahu o spravodlivé rozdelenie. Jedna sestra je milovaná manželom, druhá požehnaná potomkami. Moja otázka znie: mohol by dať Boh obom sestrám oboje? Prvý impulz bol, vykríknuť, mohol, veď Bohu nie je nič nemožné. Ale na druhej strane, nechcel. Ak by sme mali všetko a hneď, vedeli by sme oceniť to, čo máme? Nemyslím si. Niekedy práve dlhé čakanie, alebo nedostatok niečoho, trápenie a podobne nás vedie k tomu, aby sme sa na svoje životy pozerali z inej perspektívy. Lein formujúci sa vzťah k Bohu vidno aj z mien jej synov; v Ráchel však práve to môže zanechávať horkosť – prečo si jej požehnal a mne nie?! Je moja vina, že mňa môj manžel miluje a moju sestru nie? Čo som urobila zle?
Myslím, že Ráchel zmeškala dôležitú životnú lekciu. Vtedy, keď sa mohla niečo naučiť, nechcela, a keď mohla niečo vzácne získať, odmietla to, lebo to nebolo presne to, čo chcela. To, prečo si to myslím, si nechám na budúce.
Podstatná vec pre Ráchel, pre jej sestru a nakoniec asi pre všetkých bez výnimky je – uvedomiť si, že Boh nás miluje rovnako. Rovnako veľmi! Oveľa viac, ako kedy Jákob miloval Ráchel! Oveľa! On nerobí rozdiely a svoju lásku nerozdáva skromne. To nie je Jeho štýl.
Pozrite sa na muža na kríži. To je láska! Až do konca, až do dna. Až do najväčšej tmy. Toto je Jeho štýl.

viera v Boha znamená aj vieru v Jeho načasovanie