Poviem to na rovinu. Do písana Rebeky sa mi akosi nechcelo. Po tom, ako som dokončila Sáru, už bola dlhšie na rade, ale vždy som si našla dôvod, prečo ju odložiť. Ľahšie sa mi totiž píše o niekom, s kým sa stotožním; o niekom, kto mi je blízky… a k tomu u Rebeky nedošlo.

Ale nakoniec som to vzala ako výzvu. Toto bude pomsta za všetky tie semináre o partnerských vzťahoch, ktoré som ako -násťročná absolvovala! (haha, robím si žarty. alebo aj nie.) Všade Rebeku spomínali ako výborný príklad.. ale takým spôsobom, že som jej už ozaj mala dosť.  Teraz si hovorím, radšej som mala ísť na seminár Dannyho Jonesa, ktorý hneď na začiatku vykrikoval, I love sex! Ja to teda nevrátim späť, ale aby ste vy vedeli..

Doteraz teda o Rebeke hovorili muži, a je načase, aby k tomu niečo povedal niekto, kto to nevidí z opačného brehu.

žena pre vzácneho chlapčeka
Jej život sa začína meniť bez toho, žeby ona sama o tom vedela – a to vo chvíli, keď sa Abrahám rozhodne pre svojho drahého synáčika hľadať nevestu. Izák bol jediný, dlho očakávaný a veľkolepo vítaný syn jeho a Sáry, pokračovateľ budúceho silného rodu a nositeľ požehnania. Preto vôbec nie je jedno, koho si vezme.
Abrahám posiela svojho človeka do svojej domoviny, aby vybral nejaká dievčinu spomedzi nich. Berie to veľmi vážne, nechce, aby si Izák vybral nejakú obyčajnú Kanaánčanku. Nemôže ísť sám, tak svojho  najstaršieho sluhu, alebo presnejšie, správcu jeho majetku (aby bolo jasné, že neposiela len tak hocikoho)  k tejto úlohe zaprisahá pred svojím Bohom. Dá mu podmienky a zaviaže ho prísahou – na zdôraznenie dôležitosti, tento jeho vyslanec kladie ruku, ehm, na jeho lono. To nepíšem, aby som niekoho priviedla do rozpakov (stačí, že som v rozpakoch ja ), ale na zdôraznenie – Abrahám týmto vraví: odtiaľ prichádza život a plodnosť, a ty sa ideš postarať, aby môj život pokračoval ďalej – cez môjho syna a jeho budúcu manželku. Vážna vec.

Na mieste tohto sluhu by sa mi triasli kolená, nakoniec aj na Abrahámovom – veď ako vybrať manželku pre niekoho iného, keď si ju kopa chlapov nevie vybrať ani sama pre seba? Do úvahy prichádza aj možnosť, žeby tá zvolená slečna nechcela ísť za Izákom – má teda on ísť za ňou? V žiadnom prípade! No way! Mé genoito! Elíezer (to je meno Abrahámovho človeka) sa má spoľahnúť na pomoc Zhora.  Abrahám mu hovorí, Boh ma vyviedol z rodnej krajiny, lebo má s mojim životom cieľ, On sa teda postará aj o toto. Páči sa mi Abrahámova dôvera, len uvažujem, či na budúcu manželku jeho syna to nebude príliš veľké sústo (podľa mňa bude).

A už to začína. Ten príbeh, ktorý nám bol otrepávaný o hlavu tak často, až môžem pomaly vyhlásiť, že mám naňho alergiu. Prepáčte. To nie je o neúcte k Božiemu slovu. To vrčím pri spomienke na to, ako chlapi dokážu zlikvidovať všetku krásu niektorých veršov a urobiť z nich nástroj, ktorý otrepávajú o hlavu ženám, ak si myslia, že sa nesprávajú podľa ich (ich, nie Jeho) predstáv.

niekto je na obzore

Tak teda stručne. Sluha, vyzbrojený Abrahámovým poverením a zásobený proviantom na potešenie, sa blíži k Abrahámovmu mestu. Zároveň sa modlí aj k jeho Bohu, aby požehnal tejto misii. Dá si niečo ako overovaciu podmienku (alebo biblickým slangom povedané, kladie rúno). Stojac pri studni, po dlhej ceste, povie – ak dievča, ktoré poprosím o vodu, ponúkne vodu aj mojim ťavám, to bude tá pravá! A naozaj. Prichádza Rebeka s džbánom na ramene, zostupuje k prameňu a začína čerpať vodu. Rebeka koná presne tak, ako znela Eliézerova modlitba. Ponúkne vodu nielen jemu, ale aj jeho ťavám, a poviem vám, to nebolo len tak! To nie je, ako keď ľútostivo nalejete trocha mliečka potulnej mačičke. Viete si predstaviť, koľko toho vypijú ťavy?! Poriadne veľa. Nejdem to prepočítať na litre. Ak si dáte tú námahu, určite to nájdete niekde na webe; pravdepodobne v prednáške nejakého prezbožného chlapa, ktorý vyzdvihuje usilovnosť zbožných žien, ale jemu samému už rastie slušné brucho. Rebeka sa teda nadrela pre cudzieho chlapa, unaveného po ceste. Dobrovoľne urobila veľké gesto a dojatý (dúfam, že bol dojatý!) Eliézer sa jej pýta na meno a rodinu. Keď zistí, že mu Boh priviedol do cesty dcéru Abrahámovho brata, navlečie jej krúžok do nosa (auu!), pridá k tomu ešte pár náramkov a padne na kolená v úcte pred Božím konaním. Lebo áno, na to, aby ste našli tú správnu osobu, vám nepomôžu ani Googlemaps, GPS-ko a senzor nočného videnia dohromady.

rodina je rodina

Rebeka po Eliézerových slovách odbieha oznámiť rodine, koho stretla. Keď sa predtým predstavovala, spomenula otcovo meno, ale teraz je napísané, že ide o návštevníkovi povedať rodine svojej matky. Matky! Dokonca aj pri otcovom mene sa spomína nie jeho otec, ale jeho matka a jej otec. (Nenašla som však zatiaľ dobré vysvetlenie, prečo.) V porovnaní s väčšinou ostatných biblických rodokmeňov takéto detaily udierajú do očí.. To nie je opis tradičnej rodiny, alebo toho, čo si pod ňou predstavujeme… alebo, na rovinu, čo je vlastne tradičná rodina? (Dva a pol dieťaťa na jeden manželský pár, muž majúci problémy s alkoholom a žena, ktorú pravidelne vidno vláčiť ťažké nákupy v rukách? Dúfam, že toto nie…)

Prvý, kto privíta Eliézera, je Rebekin brat. Volá ho do domu aj s celou jeho výpravou a ťavami. Jeho mužom dáva vodu na umytie po dlhej ceste, núka im všetkým jedlo, skrátka pohostinnosť, ktorú myslím ovplyvnili aj dary, ktoré má Rebeka na sebe. (Na rukách. A v nose. Auu.) Lenže Eliézer nechce jesť skôr, ako zo seba vysype, prečo vôbec došiel.
A už to tu máme! Samozrejme, je nevhodné, aby vás niekto cudzí v mene niekoho ešte cudzejšieho žiadal o ruku pri studni, ale nedalo sa to urobiť trochu inak? Na niekoho možno zapôsobí výpočet majetku budúceho svokra (ach, moja! toľko drahých kovov, toľko otrokov, a ešte ten dobytok!), ale ja by som na Rebekinom mieste radšej počula niečo o Izákovi. Lebo pri žiadnom chlapovi neplatí, že jeho majetok zväčší jeho charizmu. Úspech možno áno, ale samotné prachy ani náhodou. Ešte že Eliézer spomenul Boha. Spomenul, ako ho On viedol, ako sa k Nemu modlil a ako mu do cesty poslal Rebeku. Ak už toto nie je Božie konanie, tak potom čo?

(Ale nie je to tak jednoduché, ako by sme chceli veriť. Možno poznáte tú historku o mužovi, ktorý pri pohľade na jednu ženu v nedeľu v kostole mal zvláštny pocit. Bol si istý, že mu Boh cez tie pocity niečo zásadné hovorí, a ak sa Izák s Rebekou našli takým predivným spôsobom, prečo nie on, že? Tak poslal tej žene lístoček so slovami, myslím, že mi Boh hovorí, že sa máte stať mojou manželkou. A tá žena mu odpísala, zaujímavé, musím sa ale o tom porozprávať so svojím manželom 🙂

Na žiadosť o Rebekinu ruku neodpovedá ona sama, lebo nakoniec, jej sa ani nikto nepýta. Ale jej otec Betúel a brat Lában hovoria, ak to vyšlo od Hospodina, bude to dobré rozhodnutie. Nech sa páči, vezmi si ju pre syna svojho pána. Eliézerovi odľahne a znova rozdáva darčeky; tentoraz nielen Rebeke, ale aj jej mame a bratovi (neviem, prečo vynechali otca, hádam to nebude len tým, že bol šťastný, že dcéru dostal z domu. to bol vtip. dúfam.) Potom sa samozrejme jedlo, a pilo, a keď sa chcel Abrahámov sluha vybrať domov aj s budúcou Izákovou nevestou, zdržiavajú ho. Znova je to Rebekin brat a mama, o otcovi v tejto súvislosti žiadna zmienka. Nakoniec však nechali Rebeku, nech sa rozhodne, či chce ísť hneď. A tá jednoducho hovorí, pôjdem.
Nemyslím si, že to pre ňu bolo jednoduché. Ale niekedy – už keď ste sa rozhodli – je ľahšie ísť ďalej bez toho, žeby ste sa zdržiavali alebo obzerali za sebou. Keď ste sa rozhodli, jednoducho choďte. A nečakajte, že váš život bude rovnaký. Kým nám v žilách prúdi krv, prúdi aj všetko ostatné. Život je zmena, neustále prúdenie a dianie a vývoj udalostí a menenie sa, a keď sa to všetko raz zastaví, keď to stíchne, život už prestáva byť životom.
Prečo Rebeka šla, prečo bola ochotná stať sa Izákovou ženou bez toho, aby ho vôbec videla? Myslím, že pre ňu bolo dôležité rozhodnutie jej rodiny, nielen otca, ale aj mamy a brata, s ktorým podľa všetkého mala nadštandardný vzťah. On bol ten, ktorý pri prameni vítal a pozýval ďalej toho cudzieho muža, on bol ten čo spolu s otcom rozhodoval o jej budúcnosti a on bol ten, ktorý ju aj s jej mamou ešte zdržiaval doma, lebo myslím, že keď odíde, aj jemu bude chýbať (nakoniec, Lában sa v jej príbehu ešte objaví.) A práve to mi je na Rebeke sympatické. Brat, ktorému podľa všetkého dôverovala, a aj dôvera v to, že jej rodina jej chce dobre. Samozrejme, nemám v Biblii toho napísaného viac, ako vy. Ale z toho, že nemala problém ísť hneď, už keď raz to rozhodnutie padlo, to myslím celkom vidno.

teší ma, že ťa spoznávam, žena moja

Rebeka dostáva požehnanie, a spolu so svojou pestúnkou, sprievodom dievčat a všetkými Eliézerovými mužmi odchádza v ústrety svojej budúcnosti. A blíži sa k mužovi, s ktorým prežije zvyšok svojho života. Je podvečer, a Izák je na poli. Vidí známu karavánu, a aj Rebeka zbadá neznámeho muža. Keď sa dozvie, že je to jej budúci manžel, zahalí sa. Neviem, či to bolo zvykom, ale asi to nebolo až tak povinné, veď cestovala s cudzími mužmi a tvár zahalenú nemala. Ale pri svojom budúcom manželovi to urobila. Trocha mi to pripomína nevesty v kostole, ale nielen tie. Trocha tajomstva a odstupu je podľa mňa veľmi dobrá inšpirácia. Nebudem to rozpisovať, nakoniec, ak sa chcete inšpirovať, ani to nepotrebujete 🙂

A Izák? Možno to bolo čarom okamihu a možno aj niečím iným, ale pre neho bola Rebeka úžasný dar. Vzal si ju, obľúbil si ju a našiel v nej útechu po smrti matky. Biblia sa príliš nevenuje emóciám, ale toto je výnimka. Izáka stále vidím ako princa, vyrastajúceho pod silnou osobnosťou otca (človek, ktorý ho bol ochotný obetovať; muž, čo sa rozprával s Bohom ako s priateľom..) a stále mám z neho pocit, že nemal kde nabrať svoju silu. Rozmýšľanie o vzťahu Izáka a Abraháma s radosťou prenechám psychológom, v tomto prípade ma viac zaujíma vzťah s mamou. A ten bol zjavne silný, lebo po nej zostalo prázdne miesto…. a to zaplnila Rebeka. Veľký chlapec už má dávno rozmýšľať ako muž, ale asi sa mu to nedarí. Svoju manželku neberie ako rovnocenného partnera, ale ako náhradu mamičky. A je milé, že si ju obľúbil, ale takýto vzťah nie je ono. Ako to hovorí Boh pri stvorení ženy? Pomoc, ktorá mu bude roveň. Nie ako dcéra alebo podriadená, ale tiež nie ako mamička. Manželka je niečo úplne, úplne iné.

ešte to rýchlo zaklincujem

Rebekin príbeh manželky sa začal písať ešte skôr, ako o tom vôbec vedela, a jej vzťah s Izákom sa začal skôr, ako ho vôbec spoznala. Nemyslím si, že toto je riešenie pre všetky šťastné páry a vyberať pre niekoho manželku podľa toho, či je ochotná ťažko pracovať tiež nie je cesta, ktorá by vždy priviedla k požadovanému výsledku. A akýkoľvek človek, ktorý vám bude na nejakom seminári partnerských vzťahov alebo kdekoľvek inde tvrdiť, že toto je najlepší dobrý spôsob, potrebuje na hlavu vedro ľadu. Áno, Hospodin zaviedol Eliézera k Rebeke. Áno, Rebeka bola ochotná ísť za neznámym mužom, aby s ním strávila život. Ale nie, Izák – napriek milému opisu jeho nadšenia a očarenia – v tomto Božom pláne nespolupracoval. Najprv sa zdá, že Rebeka je hlavne útechou za jeho stratenú mamičku, a potom – keď príde na krajinu hlad a on sa musí presťahovať, ju zbabelo podrazí.

Podobná situácia ako u Abraháma. Pamätáte si, ako Sáru pred faraónom vydával za svoju sestru? Bál sa, že je pripekná na to, aby ušla pohľadom tých, čo zháňajú úlovky do hárema. Mal Božie požehnanie, ale nevedel sa na neho spoľahnúť. A nie on, ale jeho manželka to schytala… Rovnako aj Izák. Iná krajina, iný vládca, ale rovnaké obavy. A rovnaké jednanie. Moja sestra, hovorí. Okay, v skutočnosti to bola jeho sesternica, ale hlavne jeho manželka. A posielať ju do postele inému chlapovi, to sa jednoducho nerobí. Pri Rebeke to dopadlo trocha lepšie; Pán Boh to zastavil skôr, ako by sa čokoľvek stalo. Ale to bola Božia zásluha, nie Izákova. Otcov hriech vrhol tieň aj na syna. Niežeby som Izáka ospravedlňovala, lebo bol dospelý a ak si aj pamätal, ako sa zachoval jeho otec, mohol sa on sám zachovať inak. Bol dospelý, to bolo jeho rozhodnutie. Pre chlapov, ktorí sa stále, čo sa týka zodpovednosti, správajú ako malí chlapci a najviac ľúbia svoju mamičku, nemám veľa pochopenia. Nielen pre dobro svojich žien, ale aj pre svoje vlastné – mali by konečne vyrásť a správať sa ako chlapi. A k tomu vháňanie manželiek do postele iných mužov rozhodne nepatrí.
Tento koniec som si nemohla odpustiť. To je moja odpoveď na všetky tie prednášky, čo vyzdvihujú Rebeku, ale zabúdajú, že v každom manželstve sú dvaja. A ak je muž zbabelec, nepomôže ani to, že jeho žena je pracovitá, dôverujúca Bohu a ochotná ísť aj do rizika. Niektorými chlapmi by bolo treba zatriasť a zakričať, zobuďte sa! (Nemusíme my. Aj Duch Svätý má svoje spôsoby…)

Toto bola Rebeka ako manželka. V úlohe matky nabudúce…