Celé to začína príbehom o Petrovom zázračnom vyslobodení z väzenia.  Rýchlo to prejdem, lebo niežeby nestál za to, ale dnes to bude hlavne o pokračovaní. A to je rovnako zaujímavé a ešte k tomu aj celkom vtipné.

takže Peter, drž sa  

Sme v knihe Skutkov apoštolov, v čase, keď Herodes Agrippa začal prenasledovať kresťanov. Nie, to určite nie je tá vtipná časť. Čítajme: V tom čase kráľ Herodes začal prenasledovať niektorých členov Cirkvi. Jánovho brata Jakuba dal zabiť mečom. A keď videl, že Židom sa to páči, rozkázal uväzniť aj Petra. 

Takže Jakub je mŕtvy a Peter je na rade. Lebo nenahovárajme si opak, byť zajatý Herodesom, to je ako keby ste už mali svoje meno na úmrtnom liste aj s pečiatkou; jediné, čo chýba, je dátum. Gladiátori, ktorými sa Rím tiež preslávil, sa pri vstupe do arény cisárovi zdravili slovami moritori te salutant – tí, čo idú na smrť, ťa zdravia. Samozrejme, stále bola šanca, že to prežijú, no oni sa radšej dopredu zmierili aj s tou druhou možnosťou. A s Petrom vo väzení to bolo ešte horšie, jeho šance na prežitie boli ešte menšie, ako šance akéhokoľvek gladiátora. 

Je práve Pascha, sviatok nekvasených chlebov, takže Herodes odložil riešenie Petrovej otázky na neskôr. A znova čítame:  V poslednú noc, ako ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie.  Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra po boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk.  – Všimnite si toho anjela, on je teda celý netradičný! Najprv Petra udrie do boku, a potom sa správa ako starostlivá mamička:  Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď so mnou!“  – Peter je teda stále slušne mimo, nerozumie tomu, čo sa deje, ale s týmto si anjel nerobí ťažkú hlavu. Hlavne že ho Peter nasleduje. – Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou a keď prešli jednu ulicu, anjel mu zmizol. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.„

Takže Peter je už prítomný nielen telesne, ale aj duchom, a po tom, čo ho anjel nechal uprostred noci na ulici, Peter má jasno v tom, kam pôjde. Do domu Márie, matky Jána Marka. 

toto je Mária JM 

Márií je v Biblii veľa, preto zvyčajne majú pri mene ešte čosi naviac – väčšinou muža, s ktorým je nejak spájané ich meno. Zvyčajne manžel alebo v prípade vdov syn. Mária, matka Jána Marka je spomenutá v Biblii len raz, a to v tomto príbehu. Ale aj táto jedna zmienka nám povie prekvapivo dosť. 

Začnem najprv jej synom. Nevieme s úplnou presnosťou, kto to je. Otázka znie, či jej syn Ján Marek je Marek evanjelista alebo iný Marek. Pravoslávni teológovia si myslia, že nie – pre Jána Marka majú aj iný sviatok v kalendári ako pre evanjelistu Marka. Katolícki teológovia nie sú jednotní a názorov protestantských teológov som našla toľko, že sa nedajú zhrnúť ani len pod slovo “nejednotnosť”.  Ale kedy ma toto vyviedlo z rovnováhy… 

Táto Mária má ešte ďalšieho mužského príbuzného, Barnabáša. Ten sprevádzal apoštola Pavla po misijných cestách, zúčastnil sa spolu s ním apoštolského konventu a celkovo, jeho život v levele zaujímavosti dosiahol v mojich očiach celkom slušnú hodnotu. (myslím tým, že to nie je nuda…och, už potrebujem prekladať sama seba) A Pavol o ňom píše ako o bratrancovi Jána Marka; všetky preklady majú slovo “bratranec” až na Roháčka (slovo “sestrenec” som myslím doteraz v živote nepočula). A Barnabáš si k sebe na svoje cesty zavolal aj Jána Marka. 

Mária má odvahu

Človek by si myslel, dvaja zaujímaví muži, a čo s tým má tá žena? Veď predsa ona nikam necestovala, ona zostala doma! Budeme sa pri nej nudiť? Ale kdeže! Mária bola vdova, síce zabezpečená, ale ako sme už počuli, bez mužských príbuzných v dome (lebo tí stále niekam cestovali). Zastavilo ju to v tom, aby bola úžasná? Ani náhodou. Jej dom bol centrom kresťanského života v Jeruzaleme. A to nie je len tak, akože otvorím svoju obývačku pre pár ľudí a k tomu napečiem pár koláčikov…. Toto chcelo neskutočnú odvahu. Lebo časy boli zložité, stále tu bola prítomná rímska armáda (rímska armáda!!!) a čokoľvek, kohokoľvek, kto sa vymkol spod kontroly, pekne usmernili. Myslím napríklad usmernili smerom do väzenia, na popravisko a podobne. Herodes sa mohol tváriť ako vládca, ale to nebolo len o ňom. Bolo to hlavne o Ríme, ktorý si nemohol dovoliť žiadne prejavy rebélie. Chcel byť zadobre aj s Rímom aj s vládnucimi Židmi. A viete presne, kto sa všetkým javil ako rebelovia, že? 

Takže nielenže byť kresťankou, ale dať k dispozícii svoj dom, to chcelo odvahu. Neviem, či má slovenčina ekvivalent, ale v angličtine by som Máriu nazvala badass woman. A voči jej odvahe mám ozajstný rešpekt.

toto je Rodé

Rodina Márie pravdepodobne pochádzala z Cypru, boli to Židia, ktorí potom prišli žiť do Jeruzalema. Domácnosť to bola veľká, k nej patrilo služobníctvo. Rodé nebolo židovské meno, skôr je možné, že prišla s touto rodinou do Jeruzalema z Cypru. Hovorila som o nej ako o slúžke, ale to nie je úplne presné. Slovo, ktoré sa pri nej v gréčtine používa, sa myslím do slovenčiny nedá úplne ideálne preložiť a znamená slúžiace dievča, mladá slúžka alebo mladá otrokyňa. Vieme, že slúžila, druhý dôraz je na slovo mladá. A to myslím doslovne, Rodé mohla byť naozaj veľmi mladučká. Keď s touto informáciou budeme pokračovať ďalej, urobí to príbeh ešte zaujímavejším. 

Vieme, že bola hlboká noc. Čo robila Rodé tak neskoro hore? Jedna vec je, že bola slúžka, jej práca nemala žiadnu pracovnú dobu; ak bolo niečo treba, bolo jedno, ako je neskoro. A tiež, dosť ľudí, čo vykladá tento text, si myslí, že Rodé sa spolu s ostatnými v ten večer modlila. Určite nebola jediná zo služobníkov v dome a prišlo mi ako zvláštna voľba, žeby v noci malo bránu otvárať mladé dievča. Takže kto vie, možno majú pravdu, a Rodé bežala k dverám nielen preto, že slúžila v tomto dome, ale že bola kvôli modlitbám v dome. A to by bola krásna vec! Dievča, pohanský pôvod, ani jej sloboda nepatrila jej…no predstava, že uverila v rovnakého Mesiáša ako jej pani, ako tieto dve ženy spolu kľačia a modlia sa…je nádherná. Ako niečo zo sna, ako závan nového, úplne iného sveta.  

pôvabné meno pristane nositeľke

Meno Rodé znamená ružový krík, nie len jedna ruža, ale celá záplava. Množstvo vône, krásy a pôvabu… a samozrejme aj tŕnia, na ochranu. Uprostred noci niekto klope na dvere domu, kde Rodé slúži. Ide teda k dverám a počuje Petrov hlas. Ak hlas pozná tak dobre, koľko krát ho musela počuť! Koľko krát počúvala, o čom Peter káže! Myslím, že možnosť, že aj Rodé bola kresťanka, sa aj týmto faktom zvyšujú. Kresťanská domácnosť; to, že je hore neskoro v noci, keď sa Bohu prednášajú modlitby za Petra; a to, že tak dobre pozná jeho hlas! Lukáš, ktorý nám rozpráva tento príbeh, píše: Keď poznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. Vyzerá, že Rodé reaguje spontánne, nadšene a radostne, presne tak, ako by sme to pri jej veku čakali (márnosť, kedy sa zo mňa stala taká skeptička?) Ale na druhej strane….nie tak rýchlo, áno? 

Dobre vieme, myslím my ženy, že pre nás z hľadiska opatrnosti platia iné pravidlá. Ja viem! Kľudne sa tu porozčuľujte, ako málo rovnoprávne a úctivo a ako veľmi zaostalo to ú znie… kľudne sa rozčuľujte, nakoniec, máte svätú pravdu. Ale prakticky, s niektorými vecami veľa nespravíte. (ak len nevychovávate synov. vtedy, prosím, ich vychovajte tak, aby takéto veci vedeli. vychovajte ich tak, aby v ich prítomnosti nikdy žiadna žena netúžila siahnuť po slznom plyne.) Rodé neotvorí dvere, a robí múdro, veď nakoniec, kedy bolo pre ženu bezpečné otvoriť dvere uprostred noci? A to hoci aj niekomu, koho poznáte… Neviem, žeby niekedy v dejinách také časy nastali. Možno to bolo tým, že v Jeruzaleme začínalo prenasledovanie kresťanov, ale nemyslím si, že to bol jediný dôvod. Takže milé sestry, robte to ako Rodé. Kľudne si kvitnite a voňajte, koľko len chcete, no nezabudnite na tŕne.

síce sa modlíme, ale….

Rodé bola zjavne spontánna bytosť plná radosti. A možno práve kvôli tomu, keď utekala od brány do hornej miestnosti, jej tam nikto neveril. Mohli si myslieť hocičo…od spochybňovania jej zdravého rozumu až po to, že to bol Petrov anjel. Modliacim sa kresťanom mohlo totiž napadnúť, že Rodé ohlasuje jeho smrť. Bola to v tom čase rozšírená židovská viera, že každý pravý Izraelita má strážneho anjela, špeciálne určeného pre neho, a keď sa ten anjel zjavil v telesnej forme, bral na seba podobu človeka, ktorého ochraňoval. Bolo by zaujímavé o takejto udalosti čítať, aj viac vedieť, to určite, ak by sme neboli uprostred príbehu, kde na bránu Peter stále vytrvalo klope. (áno, to teraz vyznelo, že som radšej chcela počuť o jeho anjelovi strážnom a som sklamaná, že Peter žije, čo? ja viem, ja som len zvedavá…)

A presne toto je vtipné! Vezmime si, že Peter sa dostal z väznice, kde bol pripútaný reťazami, bol strážený rímskymi vojakmi (rímska armáda!!) a bol uväznený za bezpečnými stráženými múrmi väznice. Napriek tomu bol neschopný prejsť cez obyčajné dvere iného domu, keď mu slúžka neotvorila, a on chudák musel klopať a klopať…. . A že Pán Boh nemá zmysel pre humor! Občas je dobré zasmiať sa aj v trocha vypätej situácii, pomôže to ľahšie dýchať…

Takže nakoniec sa Peter dostal, alebo doslova dubúchal dnu. Nebolo to zadarmo, celý tento zázrak, Biblia píše, že Herodes dal strážnikov, čo ho mali strážiť, popraviť. Život za život. Smrť sa Petrovi nakoniec tak či tak nevyhla. Biblia o nej nehovorí, väčšina tradície hovorí, že zomrel v Ríme, kde ho uväznili a ukrižovali. Zdalo by sa, že tentoraz sa z väzenia nedostal, jeho anjel strážny zaspal a Petrovi sa nepodarilo ujsť. Pravda je však taká, že aj vtedy to väzenie, reťaze, vojaci a múry zmizli…. áno, tým, že Peter zomrel, to všetko stratilo nad ním moc. A síce to neboli dvere Máriinho domu s nadšenou Rodé za nimi, ale pred Petrom sa otvorili iné dvere.  (raz ich tiež myslím uvidíte. potom budete vedieť, o čom hovorím.)

Tieto dve ženy v jednom príbehu sa mi páčia. A na rovinu hovorím, neoddelila by som ich jednu od druhej, ani keby som chcela. No ja aj tak nechcem. Jedna je majetná vdova  s dospelým synom, druhá je mladé dievča, čo možno nevlastní ani samo seba. Jedna otvára svoj dom, druhá otvára dvere. Každá má iné právomoci, inú zodpovednosť, inú úlohu. Ani jedna nemá po boku muža, no vyzerá, že by sa strácali? Ani zďaleka! Rozdiel medzi Máriou a Rodé nie je len vo veku alebo v majetku. Každá je iná a to sa mi páči. Každá je sama svoja, inšpiráciu pre seba si môžeme vziať od oboch. A ja vám všetkým, bez ohľadu na váš vek, status alebo pohlavie prajem rovnako: aby vo vašom srdci bola stále prítomná štedrosť pre iných, aby ste mali odvahu túto štedrosť uskutočňovať. A aby ste mali svoje tŕne, no pritom ste stále kvitli a voňali.