A ešte jednu vec by som v tejto súvislosti rada spomenula. Mnoho ľudí predpokladá,  že najsprávnejšie je, keď sex spájame s láskou, a akosi aicky si myslia, že Biblia bude zastávať rovnaký názor. Dovolím si protestovať. Už pri ženách z Ježišovho rodokmeňa som spomínala levirátne manželstvá – keď mladší brat, poprípade iný blízky príbuzný, mal povinnosť splodiť potomka mŕtvemu s jeho manželkou. Ako by ste tam dosadili lásku? (Majú mladší bratia hovoriť starším, túto si neber, ak by sa ti niečo stalo, s tou by som nespal? – just kidding) A tiež v takýchto situáciách, ako trojuholník Sára, Abrahám a Hagar. Nie, neobhajujem to a ani zďaleka s tým nesúhlasím. Len chcem povedať, že sex nemusíme zbytočne dramatizovať alebo prifarbovať. Spájať ho s láskou? No pekne. Ale ak sa naštvem a budem mať v sebe len hnev, čo to bude znamenať pre moje manželstvo? Koniec sexu? (Haloooooo! Dobré ráno! Konec noci! Treba sa zobudiť a konečne prebrať! ) A na druhej strane (toto je troška viac mužský prístup, že?) spájať ho so slobodou? Tak to je tiež dramatizovanie. Keď sa ako malý chlapec hráte na piesočku a postavite škaredý hrad, kedykoľvek ho môžete zbúrať a stavať odznova. Ale sex nie je hra pre malých chlapcov. Ak chcete sex, tak už konečne trocha dospejte. Sex má následky. (A to nehovorím len o málo funkčnej antikoncepcii.) Tiež by vami mohol niekto občas poriadne zatriasť.

Biblia spája sex so záväzkom a s manželstvom. A to je to, čo by sme si mohli všetci zapamätať. Amen.

žiarlivosť

Sára tu nie je obeťou, aspoň na prvý pohľad. To ona sa rozhoduje, čo urobí. Desať rokov po tom, ako sa usadili v Kanaáne a oveľa dlhšie potom, ako sú s Abrahámom manželia, sa rozhodne riešiť absenciu detí vo svojom manželstve sama. (Možno si myslí, ja mám problém, teda s tým musím niečo robiť ja. Mužskú neplodnosť vtedy asi nikto neriešil.) Nepočúva Božie sľuby a veci vezme do vlastných rúk.  Manžel ju počúvne, a jej otrokyňa nemá možnosť protestovať.

Všimnite si, že Sára nežiarli, keď posiela inú ženu manželovi do postele. (Aspoň to teda nevidíme, lebo ona to nijak nedá najavo. A ak aj, ona tým sleduje svoje vlastné, dôležitejšie ciele.) Ale situácia sa zvrtne, keď Hagar otehotnie. Otrokyňa prestane rešpektovať svoju paniu, lebo sa práve dokázalo, že je v čomsi oveľa lepšia ako ona. V čomsi veľmi podstatnom. Dokáže byť plodnou pôdou, jej život bude mať pokračovanie v inom živote.

A Sára stráca svoje postavenie. Nie navonok, lebo je stále manželkou, kým tá druhá nie. Ale v praxi to vyzerá inak. Hagar ju prestáva rešpektovať, úcta k jej panej sa stratila. Vtedy sa znova obracia na Abraháma a prosí ho, aby sa jej zastal. Konkrétne prosí – nech Hospodin rozsúdi medzi mnou a tebou!

A Abrahám robí to, čo urobil už Adam v raji. Nič nechce riešiť, je preňho pohodlnejšie zostať ticho. Hovorí Sáre, tvoja slúžka, tvoja moc. Tvoje rozhodnutie. On sám sa zo všetkého toho  elegantne vyzúva. Radšej bude ticho, akoby mal niečo povedať. Rozhodovať  medzi ženou, ktorá je jeho manželka, a ženou, s ktoru čaká dieťa? Tá Sárina ponuka na začiatku vyzerala… jednoduchšie? Nesústredil sa na dôsledky? Nenapadlo ho….? Nie. Smola. (Poznáte Perinbabu? Tam je jedna pekná scéna, kde sa macocha s Dorou pomaly potápajú v čomsi čiernom, kdesi vedľa nich sedí a srdečne sa usmieva smrtka. A ony tak pomaly zisťujú, v čom sa to ocitnú a potom sa jedna druhej pýtajú – či a je to smola, čia? A smrtka s úsmevom plným zlatých zubov hovorí – Vaša!)

Čo vám poviem, nemám v láske zbabelých chlapov. A tento scenár sa toľkokrát opakuje! Aj keď ja som to často videla v trocha inej ženskej zostave (namiesto inej ženy pri manželovi je tam jeho matka), princíp je ten istý. Manžel povie manželke, ja do toho nebudem vstupovať, ak máte problém s mojou mamičkou, vyjasnite si to vy dve. Chlapec asi nepostrehol, že tie dve by neboli rodina, keby sa on s tou jednou neoženil. Ale ja nie som manželský poradca. Ja sa len tak neveriacky chytám za hlavu. (niekedy som taká premúdrelá že až. Rozmýšľam však, kde všetka tá múdrosť zdrhne, keď potrebujem radiť sama sebe.)

najlepšia obrana je útek

Sára je žena, a aj keď je chvíľami veľmi rázna (ako pri rozhodnutí, že svoju slúžku pchá manželovi  do postele), teraz uprednostnila iný spôsob. Možno vnímala, že nemá manželovu podporu – niežeby bol Abrahám vyslovenie proti alebo za niečo – ale jeho alibistický postoj typu, mňa sa o netýka, rieš si to sama, na to sa nedá spoľahnúť. Tak si myslím, že práve kvôli tomuto postoju svojho manžela sa Sára neopováži otvorene vystúpiť proti Hagar, ale robí niečo iné. Permanentne ju deptá a štve a to až do takej miery, že tá sa rozhodne utiecť.

Predstavte si to!!! Ísť preč, do púšte, sama s dieťaťom, bez zabezpečenia, bez istoty, bez cieľa. Neviem si predstaviť mieru jej utrpenia, keď sa rozhodne pre takýto krok. Do rizika ohrozujúceho život. Koná nerozumne?  Proti pudu sebazáchovy? Na prvý pohľad áno. Ale ja Hagar celkom rozumiem. Až keď uvažujete vo všetkých súvislostiach – uvedomíte si neúnosnosť toho, čo zažívala. O to viac, keď si uvedomíte, že v hre nebol len jej vlastný život, ale aj život jej dieťaťa. Ona radšej berie syna, riskuje ich životy, ako by mala zažívať ďalej to, čo zažívala. Jednoducho – keď nevládzete, radšej odídete. Nie je to konanie proti pudu sebazáchovy, práve naopak. Niekedy môžete jedine utiecť, aby ste sa zachránili.

V svetle týchto úvah zrazu (zrazu?) Sára pôsobí veľmi nepekne. A to som sa ešte zdvorilo vyjadrila. Ale vnímajme aj ju v súvislostiach! Nie, nejdem ju ospravedlňovať, len vysvetľujem. V akých podmienkach žila? Nehovorím o vonkajších, skôr o tom, čo si nosila hlboko v sebe. Bola schopná tak sa správať k žene, ktorej situáciu (myslím tehotenstvo) sama iniciovala. (Čo sa stalo? Čo sa zlomilo? Predpokladám, že neodhadla následky svojho konania…) a nevedela sa s tým vyrovnať. No a Abrahám – spať s dvoma ženami, to áno. Ale následky – to nie. K tomu nemám veľa čo dodať…

Len možno jednu vec.  Keď sa na Abraháma, úžasného zbožného verného a bla bla bla patriarchu dívate cez optiku žien, jeho život zrazu nadobúda úplne iné farby… Nechal manželku bez podpory. Nechal svoju milenku bez podpory. A to nie je správne. Na niektoré veci jednoducho nemáme byť sami.

nie len oni traja

Toto hádam poznáme všetci. Keď niečo dokopeme, pokazíme, totálne dokašleme tak veľmi, že si to ani nemáme odvahu priznať; keď sa stane také čosi, je dobré vedieť že to nie je len o nás. Boh je tu a Boh sa stará. Nečistí žalúdok Abrahámovi ani Sáre, možno si myslí, že svoje chyby by ešte nedokázali priznať nahlas (to len tak uvažujem..), ale prináša konkrétnu pomoc. Pomáha Hagar a jej synovi. Mimochodom, ten sa volá Izmael a potomkom Sáry jeho potomkovia ešte pekne skomplikujú život. Ako sa spieva v jednej českej piesni, hříchy tvý tě jednou doženou…

Ale späť k Božej pomoci. Haloo, všetci vy, čo si hovoríte kresťania, z tohto si berte príklad! Poznám totiž veľa ľudí (vrátane seba), ktorí sú schopní ukázať na hriech, porozprávať o jeho dôsledkoch, dokážu sa tak silno zbožne pohoršiť (och och och, ako len mohli..!!!), ale nedokážu pomôcť prakticky. Tak, ako Boh pomohol Hagar. Vidíte? Takto nejak sa to robí..

pripomienka na prst, že Trojica má svoje prsty v mnohom…

Ale toto ešte nie je koniec príbehu. O chvíľu sa do príbehu začnú miesiť anjeli a aj pár vyplnených sľubov je na rade… máte sa na čo tešiť! Tak nezabudnite čítať.