predstavenie sa Boha
A potom prišla tá vec s Božím hlasom. Práve Abraháma si Boh vybral, aby z neho urobil nový národ a dal mu nové miesto pre život. (Keď to poviem takto, znie to troška pateticky, že?) Ako vedel, že sa mu to nezdá a že je to naozaj? Neviem. Ale v tejto súvislosti som si spomenula na výrok Dr. Housa… bolo to čosi o počúvaní Božieho hlasu a psychiatrickej diagnóze… viete si predstaviť 🙂 Koniec vtipov, a teraz naozaj vážne. Ak by vás oslovil Boh, ako by ste vedeli, že je to On, a nie nejaké iné hlasy vo vašej hlave?  Naozaj neviem, ako sa Abrahám rozhodol a aké miesto v tom mala jeho neplodná manželka, lebo sľúbiť niekomu bez detí, že raz z neho bude celý národ – pri takom niečom buď budete veľmi skeptickí alebo od radosti budete vyskakovať meter nad zemou.

Tak možno sa Sára dala presvedčiť. Alebo len poslúchla svojho manžela. To sa naisto dozviem až v nebi, takže si ešte chvíľku musím počkať 🙂

klesanie

Bez ohľadu na všetky sľuby, krátko na to jej nálada klesla kdesi k podlahe. (Toto je príbeh o Abrahámovi, ktorý nenájdete v biblických históriách. Tak čítajte pozorne. ) V krajine, kde žili, nastal hlad, a preto sa Abrahám s celou svoju domácnosťou rozhodol presťahovať do Egypta. A vtedy mu asi niečo úplne iné znelo v hlave, ale som ochotná sa aj staviť, že Boží hlas to nebol. Tento chlap sa v Egypte zamyslel nad svojimi možnosťami, pozrel sa na svoju prekrásnu manželku, a ozval sa v ňom neskutočný zbabelec. Hovorí jej, bolo by lepšie, ak by sme predstierali, že si moja sestra. Keď ťa uvidia v Egypte, bude so mnou zle. A to ani jeden z nás nechce, že?

Čo k tomu dodať… Muž, ktorý namiesto manželky uprednostní seba, a ešte sa tvári, že mu ide o ich spoločné dobro. (A možno tomu ešte sám verí.) Chlapi niekedy vedia nepekne prekvapiť. Zbabelosť vydávajú za opatrnosť; alebo za čokoľvek iné, čo im práve vyhovuje. Takých príbehov poznáme dosť, stačí sa poobzerať okolo seba.

Načo je dobré o tom hovoriť u Sáry? Možno na to, aby sme pochopili, že s mužom, ktorého my pokladáme za hrdinu takmer dosahujúceho úroveň Batmana (haha, just kidding) to nemala vždy ľahké. A ak sa niekedy najbližšie zachová tak, že sa vám to nebude páčiť, chcem, aby ste si spomenuli práve na tento príbeh.
Neviem, ako sa Sára cítila. Ale tento hriech sa tu tiahne už od Adama. Aj ten len stál pri Eve, keď s ňou hovoril had, a na rozdiel od toho hada nepovedal jedno slovo. Len počúval, jedol… len sa tak zviezol. A Abrahám robí to isté. Nehovorí, keď mu to nevyhovuje. Nezastane sa svojej ženy, keď sa zdá, že by to pre neho bolo stratové. Len sa tak zvezie. Poznáte knihu Adamovo mlčanie? Výborná! Je presne o mužoch, ktorí sú ticho práve vtedy, keď sa majú ozvať. (Ale nie je to len sťažovanie sa, ale aj pár rád, čo s tým… )

Rozmýšľam, či si to Pán Boh s tým výberom Abraháma v tomto momente náhodou nerozmyslel. Alebo to neoľutoval. (Asi nie, lebo Boh vidí do hĺbky a v našich srdciach nachádza aj také svinstvá, aké by sme si my sami nikdy, sakra nikdy nepriznali.) Ale akokoľvek to bolo medzi Ním a Jeho povolaným, stále tu je jedna manželka, ktorá je v posteli cudzieho chlapa.

hasenie požiaru?
A faraón, ktorý má Sáru v posteli (prepáčte, ako sa toto povie zdvorilo? myslím, že nijako) sa má zrazu zle. Abrahám sa má dobre, jemu je fajn, lebo od faraóna dostal za Sáru celý majetok. Ale faraón sa má zle. A všetko kvôli Sáre. Je to tak, že keď sa za Sáru nepostavil jej vlastný manžel, postavil sa za ňu Boh. ON bol Ten, kto sa ju rozhodol obraňovať, zastať sa jej. Neprehliadol, čo sa deje, a zasiahol. Nakoneic faraón vracia Sáru manželovi (ktorý práve dokázal, že si ju ani nezaslúži – je Božia milosť, že ju stále má) a posiela ich oboch preč.

manželstvo je vážny záväzok, a preto sa dobre počúva správa,
že ak my to pokazíme, máme pomoc Zhora