Pri Sáre si viac, ako inokedy uvedomujem, aké dôležité je poznať celý príbeh. Preto, prosím nezabudnite na Sáru po prvé a po druhé, poprípade si nalistujte Bibliu (odporúčam oboje).

dostaňme sa do obrazu (znova)

Minule sme ju opustili po tom, ako vyhnala svoju slúžku spolu s jej nevlastným synom do púšte (ak je to manželovo dieťa, tak potom aj jej nevlastný syn, že?) Sára nemala byť na čo hrdá, a pravdu povediac, ani Abrahám. S tou jeho zbabelosťou a schovávaním sa ďaleko nezájde… by sme si mysleli… ale!

Hneď ďalšia kapitola ma vyviedla z omylu. Obsahuje požehnanie Abrahámovi – a to hneď priamo od Boha. Toto je iný level priazne! Až prekvapujúci…keď si uvedomíte, že Pán Boh predsa len požehnáva takéhoto egoistu a zbabelca… buď sa môžete pohoršovať a vtedy tento príbeh pre vás stratí význam, alebo si uvedomiť, koľkokrát ste sa správali rovnako, a vtedy tu je potenciál, že vaša viera chytí druhý dych. Alebo osemdesiaty ôsmy, stotridsiaty deviaty… vieme svoje.

A Boh požehnáva aj Sáru. On pracuje podľa svojej logiky a tou ľudskou sa nenechá nejak masívne vyrušovať. Jemu je jedno, s kým má Abrahám dieťa. Teda, nie jedno smerom k Hagar, o tú sa stará – ale jedno v tom význame, že kvôli nezodpovednej snahe o urýchlenie vecí nestráca zo zreteľa to, čo zasľúbil. Ozaj. Boží spôsob konania, ktorý ak by inšpiroval mnohých, ja prvá by som to ocenila. Totiž, aby som to vysvetlila, Boh požehnáva Abraháma a spolu s ním požehnáva aj Sáru. Mimo iného im mení mená – z Abráma a Sáraj sa stáva Abrahám a Sára (mohli ste si všimnúť, že ja tieto nové mená používam už od začiatku, v nádeji, že sa to možno bude čítať a rozumieť jednoduchšie).

Aká je odpoveď? Abrahám síce to svoje požehnanie prijíma, ale v manželke už nevidí sľubovaný potenciál. Dobre, Bože, som rád, že so mnou rátaš. Ale Sára? Vieš koľko má rokov?? -Ako hovorí jedna moja veľmi dobrá priateľka – kusala by som!!!  – to je celkom vhodná reakcia na to, ako to vzal. To, čo sa jednému možno zdá pragmatické a rozumné, druhému príde ako zrada. A som rada, že ani Pán Boh sa nedrží rozumných riešení. Áno, Abrahám, máš syna, všimol som si. (Všimol si si ty, že ja som sa oňho postaral namiesto teba?!) Ale aj tak sa budem držať svojho pôvodného plánu a tvoje požehnanie príde zo Sáry, Áno, viem, koľko má rokov! A ty vieš, s kým hovoríš??

(Ako veľmi je sklamaný chlap, ak od ženy nedostane to, čo chcel? O čom si myslí, že má na to právo? A aká zúfalá musí byť žena, ktorá nevie dať manželovi to, čo od nej chce, a nevie to ani nijako ovplyvniť??)

mať zmysel pre humor

Sára má deväťdesiat a jej manžel, sám sa blížiaci ku stovke, pri slovách o ich spoločnom potomstve, sa v duchu smeje. Slovenské príslovia veľmi v láske nemám, ale je tu pár výnimiek, ktoré potvrdzujú pravidlo. Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie, a práve v tomto príbehu dokazuje Pán Boh svoj zmysel pre humor. Nie prvoplánový, plytký humor, ale hovorím o smiechu, ktorý znie radostne, v očakávaní prekvapenia.  Abrahámov syn sa bude volať Izák – Jicchak – povedzme, že sa to dá preložiť aj ako smiešok 🙂

Keď som si vygooglila význam mena Izák, prvé tri odkazy hovorili o Sárinom smiechu. Ale to nie je celkom pravda, niektorí ľudia by sa ozaj mali vrátiť k Biblii a necucať si svoje informácie z prsta. Prvý, kto sa neveriacky smial nad správou, že so Sárou bude mať syna, bol Abrahám. Takéto interpretácie typu, ach, neveriace ženy, ma vedia poriadne vytočiť. Niežeby som obhajovala Sáru. Ale už ak porovnávame, ona sa smiala tej správe od anjelov, a Abrahám sa smial keď tú správu počul od Boha! Ešte raz to zopakujem: Abrahám sa neveriacky smial Bohu! (Ak mi neveríte, pokojne si to skontrolujte hoci aj v hebrejskom origináli.) Takže pre zopakovanie: v mene svojho syna, Izáka, smieška, majú prsty obaja rodičia.

Len pripomeniem, Sára v tejto kapitole priamo nevystupuje, ale to, čo sa povedalo, sa jej bytostne týka. Krásne správy! A ako keby to nestačilo, hneď v ďalšej kapitole sa to zopakuje. Prečo nám Boh niekedy dáva toľko uistení a niekedy nás zase necháva tápať v tme? To keby som vedela…

návšteva ako má byť

Pán Boh hovorí s Abrahámom, potvrdzuje mu starý sľub, čo mu dal, a potom to robí znova. Počas najväčšej horúčavy dňa sa pri Abrahámovom stane zjavia traja muži. On sa im klania, víta ich a núka, aby zostali. Posadí ich do tieňa, pohostí a občerství. A hostia, sediac, sa vypytujú na Sáru. Potom zopakujú, čo Abrahám počul už skôr – tvoja manželka bude mať syna – ale dodajú aj časový údaj – o rok. Ak na niečo čakáte ozaj dlho, a neviete, kedy to príde, presné časové údaje budete milovať!

Je to veľmi pôvabný príbeh, vonia horúčavou a pokojom letného nedeľného obeda. V troch anjeloch nevidíme len Božích poslov, lebo pisateľ tohto príbehu hneď v prvom verši jasne povedal, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin.  Pri tejto prekrásnej narážke na Trojicu sa tak teším! Jeden z dôkazov, že dogmatika vôbec nie je nuda…  Mimochodom, je to jediný príbeh v Starej Zmluve, kde je napísané, že anjeli jedia, a samozrejme, vieme aj to, že nie sú anjeli ako anjeli, o to je tento príbeh zaujímavejší!

Ale my hovoríme o Sáre. Pomáha s pohostením vzácnych hostí, ale nepríde k nim, nevíta ich, nezúčastňuje sa. A ani neviem, či bolo v poriadku, že sa hostia na ňu priamo pýtali. Ale zasa – kto iný môže prekračovať spoločenské pravidlá, ak nie Boh? 🙂

pri opise Božej návštevy u Abraháma cez najväčšiu páľavu dňa som si spomenula na toto víno…
a najbližšie pri tomto víne si zasa spomeniem na tento príbeh…. INŠPIRUJTE SA 😉

no a?

Správa je krásna, ale na rovinu, ako sa k tomu výsledku dopracovať? Ako vyzeral sex v tomto veku? Pán Boh má tiež zmysel pre zaujímavé riešenia 🙂 No a? Prečo nie, že? Aj Abraháma splodil jeho otec v sedemdesiatke, tak prečo by on nemohol v stovke?

Ale je tu aj Sára, a tá je po prechode. A toto je ťažší oriešok. Žiaden potenciál. Koniec vajíčok. Ale Boh, ktorý nám s prehľadom dokázal, že dokáže splodiť dieťa aj bez pričinenia muža – bez spermií – myslím na Ježiša , nevidí žiaden problém v nedostatku plodných vajíčok.

My to o Ježišovi už vieme, ale Sára nie. Počúva správu od tých cudzích mužov a v duchu sa smeje. A znova sa pri tom chcem zastaviť. Keď sa tento príbeh v biblických históriách, v obrázkových Bibliách a na hodinách náboženstva rozpráva, stále sa spomína, že sa Sára smiala, ale o jej manželovi nič. A TOTO JE VEĽMI DOBRÝ DôVOD, ABY STE BIBLIU ČÍTALI AJ SAMI A NEHLTALI VŠETKO, ČO KTO Z NEJ KEDY VYCUCOL. MÁTE VLASTNÝ ROZUM. POUŽIVAJTE HO. Hovorím to preto, lebo Abrahám sa smial skôr. A povedal on vtedy vôbec Sáre, čo mu Boh sľúbil? Myslím, že nie. Nebudem sondovať jeho dôvody, ale myslím, že si to nechal pre seba – aspoň zo Sárinej reakcie tak usudzujem. Bola prekvapená, smiala sa neveriacky. A čím viac sa Sáre venujem, tým viac sa mi chce neveriacky smiať pri jej manželovi, ktorý bol v mnohom hrdina viery, ale vo vlastnom manželstve sa najčastejšie prejavoval ako poriadny zbabelec.

A… všimli ste si niečo na Sárinej reakcii? (Teda to sa pýtam, ak ste tento príbeh čítali v Biblii.) Jej reakcia sa mi veľmi páči! Áno, pozastavovala sa nad svojim vekom, ale položila si otázku – teraz …. mám myslieť na rozkoš? To len tak mimochodom. Lebo sex nie je len na plodenie detí, a nie je to len mužovo potešenie. Pre nás to znie samozrejme (dúfam..), ale viete, keď Bibliu vykladá niekto, kto má k sexu veľmi rezervovaný postoj, vylúpne sa z toho niečo úplne iné, ako bolo v Božom pláne. To len tak na okraj. Lebo sa mi páči, z akého konca to Sára poňala.

A okay, to, že sa smiala, nebol prejav dôvery. Ale to jej bude ukázané. Aké je to, mať sľúbené niečo, čo ste tak zúfalo, zúfalo! chceli  a čoho ste sa pre to beznádejné čakanie už dávno vzdali? Myslím, že aj moja prvá reakcia by bola… odstup? Čo tam je? Ja viem, že mi to sľubuješ Ty, Bože, ale posledných sedemdesiat rokov mám nejaký problém s dôverou… ja viem, že si mi sľúbil syna, ale keď som na neho čakala viac ako polstoročie, myslela som si, že si si to rozmyslel. Že si vzal svoj sľub späť. Tak mi prosím odpusť, keď mám problém na Tvoje slová povedať Amen.

Apoštol Pavel napísal, že Boh nikomu nedáva ťažšie skúšky, ako by zvládal zniesť, to je pravda. Ale ako to okomentovala Matka Tereza? Priala by som si, aby mi Boh tak veľmi neveril.