Úprimne? Nie všetci biblickí hrdinovia pre mňa znamenajú to isté. Niektorí mi lezú na nervy, iných milujem aj s ich chybami. A ďalších, hmm, jednoducho prehliadam.
Nemôžem si pomôcť – zvyknem mávať na biblické postavy svoj subjektívny názor. Chcem, aby ste s tým rátali a spomínam to, lebo si čím ďalej tým častejšie uvedomujem, že to je skôr neobvyklá vec. Teda, na kazateľnici by som sama seba myslím trochu cenzurovala, ale tu? Osobné postrehy sú presne to, čo je mne blízke. Veď nakoniec, nie je to o tom, že biblické slovo sa nás dotýka osobne? Nie neobjektívne, ale osobne. Občas tá hranica nie je jasná a jej prekročenie nie je teda v poriadku, ale povedať, čo si myslím, mi stojí za to riziko. Lebo kde by sme boli, keby sme sa všetkému riziku vyhli? Asi furt v Egypte…
Takže, na začiatok na rovinu, Šalamún ma nebaví. Múdry zbožný chlapík, ktorý stroskotal na prílišnom počte žien vo svojom živote. Toto som už toľkokrát počula! Nudný ako čistá biela ryža. Ale mám dva podstatné dôvody, prečo sa mu venujem. Prvý je, že aj jemu Boh vstúpil do života snom. A druhý, že dnes som jedla koláč upečený z doma zomletej ryžovej múky, a bol oveľa lepší, ako by som to od ryže čakala. Nie, nedávam Božie slovo na jednu úroveň s vlastnými skúsenosťami; skôr chcem poukázať na množstvo Božích kreatívnych spôsobov, ako mi povedať, haloo, nad tým ešte trocha pouvažuj.

vitajte v neobvyklej rodine
Ešte si pamätám moju babku, ktorá občas niečo skvostne zaklincovala slovným spojením “múdry ako Šalamún”. To je prvá vec, ktorú som o ňom vedela. A okrem toho, bol ďalší kráľ Izraela po svojom otcovi; bol to Dávidov syn. Nie jediný syn; nakoniec, Dávid nemal len jednu manželku. Ak by som mala ja vybrať niektorú z jeho žien ako matku budúceho kráľa, hlasujem za za Abigajil. No, ale kedže sa mňa nikto nepýtal (hahaha), tak to nie je ona. Namiesto toho je jeho mamou Batšeba; manželka, ktorú Dávid získal trocha kontroverznejším spôsobom. Alebo, presnejšie, v tomto prípade sa Dávid zachoval úplne zákerne a hnusne; ako niekto, s kým by som v živote nechcela mať nič spoločné. Áno, Batšeba, Šalamúnova matka, sa ako jedna z mála spomína v Ježišovom rodokmeni, jedna z mála medzi mužmi, ale inak, ako by ste to čakali (čítajte).

Mať takýchto rodičov je zaujímavé dedičstvo pre život. A v tomto, a v mnohých podobných prípadoch sa deti v istom bode môžu rozhodnúť samy – buď sa vzdajú, budú sa vyhovárať a ospravedlňovať a pokračovať v chybách svojich rodičov, alebo sa z nich pre seba poučia. A tak sa zdá, že Šalamún sa poučil.

all eyes on me
V počiatkoch svojej vlády si dal tú námahu, aby zlikvidoval všetkých svojich odporcov, a to na Dávidovu radu. A krátko na to je spomínané, ako miloval Hospodina. Hej hej, tiež mi to na prvé čítanie príde ako skákanie z čierneho na biele. Ale na druhej strane, v mojej rodine sa nikto nikoho nesnažil zabiť. A tiež prosím berte do úvahy väčší obraz – národ, ktorý nebojuje medzi sebou, je oveľa viac pripravený brániť sa útokom zvonku. Akokoľvek, vyjadrenie, že Šalamún miloval Hospodina, má svoju silu. Lebo láska je viac ako poslušnosť, ako úcta, viac ako múdrosť alebo čokoľvek iné. Ale človeku často nedôjde, čo to vlastne znamená, kým nezistí, ako často sa vykašle na lásku a ospravedlní si to inak. Nehovorím o láske cukríkovo ružovej farby, skôr mám na mysli takú, čo keď sa na ňu bližšie pozriete, vyfarbí sa na červeno. Na krvavočerveno, aby som bola presnejšia.
Tiež ďalšie veci už na začiatku Šalamúnovej vlády boli trocha, hmm, posunuté nie úplne bezpečným smerom. Po prvé, vzal si za manželku faraónovu dcéru. Jasné, že to nebolo kvôli jej krásnym očiam ani zmyslu pre humor, ale boli za tým politické dôvody. Z toho hľadiska to bol múdry krok, ale mať manželku, ktorá sa modlí k inému bohu? Nikdy neviete, čo sa z toho môže vykľuť. A tiež, ten Šalamúnov zvyk, praktizovať aj inú vieru a miesto menom Gibeón. Práve na tomto mieste Šalamún zažil svoj sen; svoj asi najjasnejší moment života. A k tomuto miestu sa viaže zaujímavý príbeh. Je o tom, ako si domáci obyvatelia Kanaánu namiesto vojenskej akcie vymohli ľsťou zmluvu, ktorá im nepatrila. Lebo keď Izraelci šli zaujať zasľúbenú krajinu, mnohí sa postavili proti nim. Ak ste to vtedy náhodou prežili, mohli by ste si gratulovať. Obyvateľom Gibeónu hrozil podobný osud, ale oni vlastnou šikovnosťou vmanipulovali Izraelcov do pre nich nevýhodnej dohody a zachránili si krky. V tej súvislosti som si spomenula na veršík z evanjelií, kde Ježiš hovorí, ajhľa, posielam vás ako ovce medzi vlky. A to pokračovanie znie, buďte prostí ako holubice, a ešte predtým, opatrní ako hady. Presne to je to, čo obyvatelia Gibeónu vedeli.

Boh: rád narúšam konkurenčný biznis
No a presne v tomto Gibeóne bola jedna z výšin, kde sa ešte obetovalo. Hovorím o konkurencii viery v jediného Boha (budem sa chvíľu veľkodušne tváriť, že viera vo vymyslené veci je konkurenciou viery v to, čo je skutočné), a chodil tam aj Šalamún. Existuje jedna jediná zmienka v Biblii, v úplne inej knihe, kde sa spomína, že tam bol svätostánok (myslím pre toho skutočného Boha), ale netrúfam si k tomu nejak sa vyjadrovať. A nasilu hľadať v Šalamúnovom konaní nejaké dobré dôvody, a ….nie, radšej nie. Ten svätý múdry obdivovaný kráľ robil niečo, čo teda nebolo v poriadku.
Zaujímavé je, že Boh sa mu vo sne zjaví práve tam. Vlastne, kdeže zaujímavé! Toto je tak nečakané a WOW, že až! Boha takéto ľudské blbosti jednoducho nejak zásadne nerozhádžu, skôr práve naopak, ešte ich využije v svoj prospech. A to je teda pôsobivé! Lebo uraziť sa? To zvládne aj trojročné dieťa.

Nedávno som objavila článok o kaviarňach Starbucks a o tom, ako sa rozhodli priať nie to klasické Merry Christmas (tam v angličtine počujete súvislosť s Ježišovým narodením), ale Happy Holiday. A drahí americkí kresťania zostali hrooozne pohoršení. K tej celej vlne odporu voči týmto kaviarňam jedna bloggerka múdro a s prehľadom napísala, nie, neslúžite Satanovi, keď si tam kupujete kávu – nie, nie je to také isté prenasledovanie kresťanov, ako keď kameňovali Štefana – prestaňte hľadať možnosť, za čo všetko byť urazení, radšej hľadajte možnosť ukázať Ježišovu lásku. Presne! Lebo ak by sa takto choval Boh v Gibeóne, tak by bol urazený a Šalamún namiesto sna by asi zlizol niečo podstatne nemilšie. ehm.

blank check
No a ešte aký sen to bol! Žiadaj si, čo ti mám dať. Čo prosím?? To Boh hovorí tomu Šalamúnovi, ktorý chodí ku konkurencii? Len tak? Áno prosím. Sila, čo? Žiadne vážne slová predtým, žiadne upozornenia na to, čo robí, žiadne výstrahy pred následkami omylov. Prečo?
Boh mal určite viac dôvodov. Mne napadlo, že možno napomínanie u každého nefunguje; a že mnohých povzbudí preukázaná dôvera, viac ako čokoľvek iné. A tiež sú tu skryté motívy – táto ponuka bol v istom zmysle test. Šalamún si žiadal múdrosť, nič iné; a práve preto s ňu v balíčku dostal aj všetko ostatné.
Je to sen, Šalamún v ňom hovorí s Bohom – je to teda aj modlitba, že? Modlitba v spánku! Nakoniec, občas svoje najjasnejšie modlitby vyslovíme, keď sme najmenej pri zmysloch.

Šalamún sa teda modlí, spomenie svojho otca Dávida a jeho požehnanie, a hovorí o sebe. O tom, ako sa necíti na vládnutie; o tom, ako je primladý a má primálo skúseností. Preto prosí o schopnosť viesť ľudí jemu zverených a rozlišovať medzi dobrým a zlým. Prosí o múdrosť, ktorá nebude len teoretická, ale ukáže sa v plnom svetle práve, keď bude najviac potrebná.
A Boh povie, toto ti dám veľmi rád. V Novej Zmluve, Jakubovom liste, sa píše: Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju. A preto, že si si žiadal toto, dám ti aj to, čo si si nežiadal.  – to už hovorí Boh Šalamúnovi. – Bohatstvo, slávu, vplyv. Všetky tie veci, po ktorých si idú zvyčajne ľudia nohy dolámať, ale ty si to neriešil. Práve preto, že si ich nechcel, ich môžeš dostať.

nenásytní ľudia by aj tak nikdy nemali dosť
No, a teraz, aby bolo jasné. Viete, prečo vy takú možnosť nedostanete?

Možno preto, lebo radšej veríte tomu, čo chcete. Lebo sa vždy na niečo sťažujete. Lebo si neviete vziať poučenie z chýb iných, a opakovať ich vám príde ešte aj vtipné. Lebo ste ochotní tváriť sa, že za vaše chyby nemôžete vy. Lebo snívate o veciach, namiesto toho, aby ste na nich pracovali. Lebo viac hovoríte o ľuďoch poza ich chrbát ako priamo s nimi. Keď sa im darí, závidíte; a keď sa potknú, škodoradostne im tlieskate. Lebo porušujete pravidlá, nabúravate životy iných a vydávate to za osobnú slobodu. Lebo kašlete na Boha, až kým vám nehorí za pätami. Lebo ste úprimnosť vymenili za drzosť a ak by mal byť svet okolo vás živý z požehnania vašich slov, asi by ste zistili, ako vyzerá peklo.
Samozrejme, môžem v tom pokračovať, a mnoho z toho platí aj o mne. Ale nejde o to, do akej miery je človek svätý a dokonalý vlastnou silou. Skôr ide o to, že ak sa pri čítaní predchádzajúcich riadkov vo vás niečo vzbúrilo, vzpriečilo, a zostali ste do krvi urazení už len pri pomyslení, že to by niekto mohol hovoriť o vás, tak máte sakra problém! Hluchým ľuďom sa nepúšťa hudba, farboslepých sa nepýtajú, čo naskočilo na semafore, a tým čo sa trasú ruky do nich nikto nedáva skalpel. A ľuďom, ktorí nie sú ochotní uznať svoje hriechy, nedáva Boh možnosť žiadať si čokoľvek.

veľa preveľa neskutočne veľa možností
Šalamún nebol dokonalý. A keď mu Boh dáva takúto možnosť, veľa riskuje. Ja viem, On je vševedúci prozreteľný a neviemčovšetkoúžasneešte dokonalý Boh. Ale aj tak – to, že dáva takúto príležitosť niekomu, kto to nemusí zvládnuť, je pôsobivé. Áno, myslím, si, že aj mne Boh niekedy verí viac, ako verím ja sama sebe. A áno, tiež občas uvažujem, čo z toho bude.… ale potom si pripomeniem, že to nie je len na mojich pleciach; že tá váha zodpovednosti je viac na Ňom.
Šalamún si žiada múdrosť. Dobré rozhodnutie! A keď sme už pri tom (vlastne, hmm, kde inde by sme mali byť?), myslím, že pýtať si múdrosť je prvým predpokladom múdrosti. Teda Šalamún žiada niečo, čo už má. Že? Ale zasa na druhej strane, byť múdry teraz neznamená byť múdry stále a už vôbec nie navždy. Nakoniec, nezažili ste aj vy, že niekedy vaša hlava a myšlienky v nej žijú svojim vlastným životom, a vy bojujete sami so sebou, aby ste si v tom všetkom chaose znova a znova pekne poupratovali?
Šalamún si žiada múdrosť a mnohé iné veci, či už plytké alebo skutočne dôležité, necháva bez povšimnutia. Zjavne vie, že bez múdrosti sú vám všetky iné zdroje, príležitosti a požehnania na figu. Tiež by som toho veľa chcela, napríklad helikoptéra by mohla byť celkom milý darček. Ale kým ju neviem riadiť, asi si ju veľmi neužijem, čo? (poprosím si ju teda až na budúce Vianoce…)
Šalamún dostal múdrosť, vďaka nej získal vplyv a urobil veľa pre svoj národ, kvôli múdrosti si ho pamätáme. Keď sa vtedy v Gibeóne prebudil, biblický pisateľ zaznamenáva, bol to iba sen. Znie to tak, ako keby to nič neznamenalo. Prečo? Občas máme strach veriť veciam, čo nás presahujú; nevieme ich kontorolovať ani predvídať. Ale práve to je na tom to dobré! Vitajte v Božom svete.

Začínala som tým, že Šalamún je pre mňa dosť nudná postava. Samozrejme, keď o ňom píšem ja, tak to nudné nie je, že? Áno, skromnosť sa ma nechytá a asi nikdy nebudem ako, hovorí sa tomu “sedávej dívenko v koutě….” Ale, to je zasa moja múdrosť, netváriť sa ako niekto, kým nikdy nebudem, a Božia múdrosť je v tom, že aj to, čo je na mne nie príliš dokonalé a iných to pohoršuje, On dokáže múdro použiť. Všetka sláva…. Jemu.