Pamätám si Vianoce, keď som ako malá ležala pod vianočným stromčekom, dívala sa tie krásne svetielka a a z kotúčového magnetofónu počúvala Na skle maľované. Ak by ste náhodou nevedeli (je tu niekto taký?), je to muzikál o našom naslávnejšom zbojníkovi. A ja som počúvala pesničky o tom, ako ťažko prichádzal na tento svet …ako ho už majú pustiť nebeskí anjeli, nech sa už konečne narodí, lebo ho už čakajú ďalší zbojníci….a potom, aké zvláštne prejavy sprevádzali jeho narodenie. Samozrejme, že sa mi to miešalo s vianočným príbehom….dá sa len veľmi ťažko vysvetliť, aké to asi je, keď si Ježiša mýlite s Jánošíkom. To treba zažiť….

všetci chceme hrdinov

Jánošík a jeho príbeh sa objavuje stále znova a znova. Žil v časoch, keď Slovensko bolo súčasťou Uhorska a pridal sa do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho. (F2R – zaujímavá časť histórie, ak vás takéto témy bavia – môžem len odporúčať). Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával. Mňa na jeho príbehu zaujíma hlavne to, že sa jeho príbehom zaoberáme – stále znova a znova. Píšu sa knihy, robia sa divadelné predstavenia, natáčajú sa filmy. Jánošík ako hrdina, ktorý sa opovážil vzoprieť našim utláčateľom (lebo nech si hovorí kto chce čo chce, v Uhorsku sme neboli slobodní), nás fascinuje.

Začínam Jánošíkom, lebo chcem, aby sme pochopili Samsona. Nielen ako cudzieho hrdinu, ale ako niekoho, kto nám pripomína naše vlastné dejiny. Samson ako niekto, kto stelesňoval nádej. A ak sa to podarí, potom budú jasnejšie aj mnohé iné veci. Keď o pár stoviek rokov po Samsonovi prišiel Ježiš, od Neho ľudia čakali niečo podobné. Izrael znova nebol slobodnou krajinou a ľudia dúfali, že práve Ježiš sa postaví na čelo povstania, ktoré ich oslobodí od Rimanov.

paleta kontrastných farieb

Sme znova v Izraeli, v dobe sudcov. Po relatívnom kľude prišla znova doba bezbožnosti; ako vždy, keď si ľudia na požehnanie zvyknú tak veľmi, že už zaňho zabudnú ďakovať. Izraelci sa obracajú k iným bohom a Boh má na to riešenie. Ďalší sudca? Nie, ešte nie. Božie riešenie je nepriateľ.

Áno, tak, ako som to napísala, to znie trocha kruto. Ale na objasnenie: Boh nespôsobuje zlo, len nás pre ním prestane v istom bode chrániť. Kedy? Keď mu asi tisíckrát svojimi slovami, svojim správaním a všetkým ostatným povieme, že Jeho ochranu nechceme.

Izraelský národ štyridsať rokov sužujú Filištínci, asi najhorší nepriateľ tej doby, a pozerajúc sa do budúcnosti len pripomínam, že títo sa tak skoro nevyparia. A vtedy sa Boh rozhodne, že je čas na ďalšieho sudcu. Jeho príbeh je výnimočný od začiatku jeho života – nie od jeho narodenia, ale už od jeho počatia.

je dobré byť v dobrej spoločnosti?

Predstavujem vám muža menom Manoách a jeho manželku, ktorá bola neplodná a nerodila. Tejto žene sa raz zjaví anjel a hovorí o jej minulosti, prítomnosti a budúcnosti v jednej vete: Pozri, si neplodná, nerodila si, no predsa počneš a porodíš syna. A tu začína podobnosť s inými biblickými postavami – so Sárou, Rebekou a Ráchel, s Annou a Alžbetou. Tie boli rovnako neplodné po dlhý čas a na to, aby bolo jasné, že to nie je nedostatkom Božieho požehnania, si museli počkať. Tiež nemôžem vynechať Máriu, Ježišovu mamu, ktorej tiež prišiel narodenie dieťaťa oznámiť anjel.

Táto žena však v Biblii nemá meno. Poznáme len meno jej syna a jej manžela. Spomenula som si, ako som prvýkrat v živote videla napísané mená manželov, ako je to v (niektorých? v o všetkých?) anglicky hovoriacich krajinách zvykom. Najprv je Mr. and Mrs. (skratky pre pán a pani) a potom krstné meno a priezvisko muža. Nič viac. Žena nielenže už nemá svoje rodné priezvisko, ale ani jej krstné meno nikoho nezaujíma? Môj prvý dojem? Doslova ma striaslo. Ale Samsonova mama asi nie je menovaná z iných príčin. Vezmúc do úvahy fakt, že najprv bola neplodná a potom sa jej narodilo dieťa, ktorého príchod oznámi anjel – nemáte chuť ju nejak špeciálne uctievať? Minimálne v tej dobe, keď ľudia mali chaos vo viere, to mohlo byť slušné riziko. Na druhej strane – jej meno síce nie je v Biblii, ale nepochybujem, že v Knihe Života svoje miesto má..

oddeliť od sveta, oddeliť kvôli Boha

Anjel, ktorý sa žene zjavil, hovorí nielen o narodení syna, ale aj o jeho úlohe pre Izrael a o tom, že bude zasvätený Bohu od začiatku jeho života. Čo to presne znamená? Hovorilo sa im nazirejci a boli to ľudia zasvätení pre zvláštnu, mimoriadnu službu Bohu. Buď si ich takto oddeľoval Boh, alebo sa tak na istú dobu zasväcovali oni sami. Museli sa vyhnúť všetkému vyrobenému z hrozna a čomukoľvek, v čom mohol byť alkohol. Nesmeli si strihať vlasy, pravdepodobne aby sa vyhli úpravám vlasov, ktoré súviseli s pohanskými zvykmi. A tiež sa museli vyhýbať mŕtvym (nie duchom, mŕtvym telám!) a to aj v prípade, ak by zomrel niekto z ich blízkych.

V prípade Samsona bolo jeho nazirejstvo predurčené od začiatku, ešte skôr, ako prišiel na svet. A tiež, podľa slov anjela, má byť zasvätený po celý jeho život. A to zďaleka neznamenalo len to, že jeho rodičom bude po dvore pobehovať chlapča s dlhou hrivou. Byť oddelený od sveta, byť iný, byť istým spôsobom oddelený od ostatných po celý život, to je trocha dosť, nie? Alebo len ja rozmýšľam o prehnaných nárokoch? Zachovať svätosť v tomto svete občas pripomína snahu zmiešať vodu s olejom. Na jedného človeka sú to mimoriadne nároky. Na druhej strane – s nimi prichádza aj mimoriadne vybavenie, a to v Samsonovom prípade bude nadľudská sila.

“múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach…”

Mať dieťa, ktoré je výrazne iné, ako ostatné, je pre rodičov veľká zodpovednosť. Či už sa to dieťa od ostatných výrazne odlišuje povahou, fyzickým postihnutím, genialitou, chorobou, čímkoľvek, pre rodičov je to ťažká úloha. Na tých, čo vyčnievajú z davu, zvyčajne neplatia klasické pravidlá. A nemusí vám to oznámiť anjel, aby vám to došlo.

Samsonovým rodičom na pleciach pristála veľká zodpovednosť a preto sa Manóach, manžel bezmennej ženy modlí k Bohu. Prosí, aby ten anjel, ktorý sa zjavil jeho manželke, prišiel znova, nech ich poučí, ako čo najlepšie vychovávať takéhoto syna.

Len rozmýšľam – nemohli by sa tak modliť úplne všetci rodičia? Nemusia rovno žiadať o nebeské návštevy, ale mať trocha trocha ochoty, prosiť si ku výchove múdrosť Zhora, to by bolo milé. Neviem si totiž vybaviť veľa chvíľ, keď som nejakú takú túžbu u rodičov postrehla…. Málokedy! Väčšinou si ľudia myslia, že ich dieťa je ich právo vychovávať ho tak, ako si oni myslia. Ako si zmyslia. Ja si z neho urobím, čo chcem, podľa toho, ako si ja myslím, že je to najlepšie, nech vyrastá na môj obraz! (a ešte ho pomenujem podľa seba a podvedome ho budem tlačiť, aby naplnil všetko to, čo sa v mojom živote nepodarilo.)

Len podotknem – ak by to nejakému rodičovi ušlo – boli sme stvorení v prvom rade na Boží obraz, spomínate si? A tým, že budeme chcieť, aby naše deti napodobňovali Jeho (viac ako nás) sa môžeme vyhnúť mnohým zlým veciam, ktoré by sme inak posunulu z generácie na generáciu ďalej.

Podstatné je – k tým, čo chcú, odpovede prichádzajú. Anjel sa zjavil aj druhýkrát, znova Manóachovej manželke. Ona bežala po svojho muža (rozmýšľam, či ten anjel musel stáť na mieste a nemohol použiť svoje krídla, ale nie, budúca tehotná žena musí bežať..) a jemu zopakoval to isté. Do toho v Manóachovej hlave zablikal gén pohostinnosti a anjelovi hovorí, chceli sme ťa zdržať a pripraviť ti kozľa – akože, uctime si hosťa, zvlášť ked je to anjel, že? Ale to nie je príbeh hlavne o anjeloch, ale o Bohu. Preto aj tento tu (anjel!) hovorí, aj keby si ma zdržal, nejedol by som, ale ak by si to pripravil ako spaľovanú obeť Bohu, to je už iná reč!

toto všetko o Tebe je

Manóach je zvedavý a pýta sa anjela na meno. Ale anjel mu odmietne odpovedať s tým, že jeho meno je tajomné. Už druhýkrát v tomto príbehu niekto zostáva bezmenný. Najprv Samsonova mama a teraz anjel. Myslím že stále z rovnakého dôvodu – pozornosť by sa mohla upriamiť inde, ako kde by mala byť. Lebo toto všetko – zas a znova – je len a len o Bohu. Občas na to zabúdame aj my, občas na to zabúdajú aj samotní Boží poslovia…. nee, nemyslím len anjelov, až na toto sa necítim 🙂

Prichádza na rad obeť Bohu – teda poďakovanie za to, čo ešte len príde. Nevieme o tom, žeby bola Manóachova manželka tehotná, to by teda znamenalo, že za dieťa poďakovali ešte skôr, ako ho dostali.

Toto je tak dobrý nápad!

Môžete ďakovať za niečo ešte skôr, ako to dostanete!

Určite si myslím, že je to geniálne riešenie, ako naložiť s čakaním! Lebo čo inak? Človek sa môže strachovať, riešiť dopredu, chystať desiatky možností… ja som v tom mimochodom neskutočne dobrá! Ale kedže 99 % z nich zvyčajne nepoužijem, a ani ma to až tak veľmi neukľudňuje, myslím, že túto možnosť – ďakovať dopredu – určite zvážim.

Lebo to, že niečo teraz nemám, alebo že sa mi nedarí, nemusí znamenať, že ma Boh nepožehnáva. Môže to byť o tom, že sa chystá použiť presne túto moju situáciu na to, aby to znova a znova bolo celé o Ňom. Ako pri Samsonových rodičoch krásne napísal jeden komentár: Ich bezdetnosť tvorí pozadie Božieho divu.

Záver príbehu hovorí o tom, že keď je spaľovaná obeť prichystaná, v jej plameňoch sa k nebu vzniesol aj anjel.  Manóach sa zľakne a hovorí, dnes zomrieme, lebo to bol Hospodinov anjel! A jeho žena ho logicky ukľudňuje (čítate správe – žena – logicky – ukľudňuje – muža). Hovorí, keby nás Boh chcel zabiť, nebol by od nás prijal obeť, ani by nám neozámil to všetko, čo nám povedal. A čo vám budem hovoriť, jasné, že má pravdu! Keď sa im potom narodil syn, dali mu meno Samson.

A nás čakajú zajímavé príbehy .

Ešte sa určite vrátim aj k Jánošíkovi a myslím že aj k Supermanovi….

Celý fascinujúci mätúci Samson v Atlase…