„Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom.“ Kolosenským 3,23

Mám rada príbehy. Rada sa dívam do hĺbky a mám vyslovene radosť, keď si všimnem niečo, čo väčšina ostatných zvyčajne prehliadne. Preto píšem o sudcoch, lebo podnetov na takýto druh radosti je tam viac ako dosť.
A potom dôjdem k sudcom, ktorí sa zdajú byť nepodstatní.
V Biblii sú spomenutí ako keby len mimochodom, pár riadkov, strohá správa bez príbehu, až si hovorím – ak by som ich vynechala, nič by sa nedialo. Ale toto všetko je len prvý dojem.
Mám pred sebou dvoch sudcov, obaja sú spomenutí dokopy v piatich riadkoch. (čo je to oproti Gideonovi a jeho trom kapitolám?!). Žiaden strhujúci príbeh, skôr niečo ako povinná jazda?
Nie.
Pripomínajú mi význam tichých dní – chvíľ, keď sa nič nedeje, ale práve z takých chíľ berieme silu, keď sa nám život rozpadáva pod rukami. A tiež, povedzme si úprimne, tiché dni nie sú až ta úplne tiché, stačí sa pozrieť pod povrch.

Ešte skôr, ako sa do toho pustím, dve technické poznámky.
Po prvé, Tóla a Jaír sú zaradení medzi malých sudcov (minor – lat. menší, mladší). Neviem, kto toto delenie vymyslel, ale oficiálne vyhlasujem, že ho nemám rada. Len preto, že sa o niekom nehovorí veľa, znamená, že je malý? Keď hovoríme o Božích vyvolených mužoch – lebo sudcovia nimi boli – žiadna pozitívna asociácia tu neznie. Malý? Nízky, mladý, alebo nepodstatný, nedôležitý, nestojí za pozornosť. Asociácie, ktoré NECHCEM, aby ste v súvislosti s týmito dvoma sudcami mali v hlave.
A po druhé, tá vec s dĺžňami! V evanjelickom preklade majú obaja v menách dĺžne na každej samohláske, teda takto: Tólá a Jáír. Vynechajúc debatu o prepise hebrejčiny do slovenčiny (ktorej sa vzdávam, lebo toto nie je voda, v ktorej viem plávať) som si jednoducho povedala, že toto nedám. A zredukovala dĺžne tak, ako ich má ekumenický preklad.

minulosť nás dobieha a dýcha nám na krk
Nikto z nás nežije vo vzduchoprázdne, a ak chceme hovoriť o nejakom človeku, potrebujeme hovoriť aj o svete, v ktorom žil. A povedzme si na rovinu, to bol riadny bordel! (áno, slovenčina v súvislosti s týmto slovom ponúka aj iné asociácie ako len neporiadok. v tomto prípade viac ako vhodné.) Gideon, sudca, ktorý bol predtým, síce odmietol byť kráľom, ale kráľovské spôsoby si nechal. Mal napríklad hárem, aby sa chlapec po ťažkých bojoch mohol tešiť zo života… veď prečo by Pán Boh nemohol prehliadnuť pár vecí u svojho obľúbeného hrdinu? Hárem znamená veľa žien, veľa detí a veľa problémov. Sedemdesiat synov znie ako požehnanie, ale čo ak sa objaví jeden, ktorý sa cíti ako niečo viac, v porovnaní s ostatnými? Napríklad by sa volal Abímelech a jeho matka by bola Kanaánka. Teda – iní bohovia, iné hodnoty, iné všetko. Maličkosť?
Izraelci mali sudcov, lebo verili, že ich kráľom je Boh. Okolité národy to však videli inak. A tu nejde len o pomenovanie funkcie, ale o úctu, ktorá sa s tou funkciou viaže. O zbožstvovanie. A tak si vezmite, že máte otca, ktorý síce hovorí, že nechce byť kráľom, ale nespráva sa tak, a matku z národa, kde sú králi a božská úcta k nim bežná vec.
Čo sa presne s Abímelechom udialo? Nazvime to pokus o zriadenie kráľovstva. Alebo, ako to pomenoval jeden múdry chlapík, tyranské a manické trojročné vládnutie. Pocukrované mŕtvolami, vrátane takmer všetkých Abímelechových bratov.

poprosím dvihnúť hlavy
a pozrieť sa na Toho, ktorého nemôžete vidieť
Po Abímelechovi prišiel Tóla. Po mužovi, ktorý si chcel bez ohľadu na Boha vziať postavenie a moc, prišiel muž, ktorému postavenie a moc dal Boh. Ale nie preto, aby sa pozornosť sústredila na neho, ale aby sa upriamila späť na Boha.
S Tólom, to je ako s upratovaním. Zvyčajne nie príliš obľúbená činnosť, ale bez toho by sme sa prehrabávali vo veciach a topili v špine. Dávať do poriadku hlavy národa, ktorý niekde v hĺbke stále túži po viditeľnom kráľovi, lebo mu nestačí neviditeľný Boh, toto mu nezávidím. Lebo nešlo len o to, ako to vyzeralo na povrchu, ale v hĺbke.
A toto nie je len nejaká čudná teoretická debata o kráľovi, ktorej my teraz už nerozumieme! Toto je námet na uvažovanie o tom, kto je pre nás Boh – pre mňa osobne – a na to, aby to uvažovanie na niečo bolo, na to musí prísť do fázy, keď to bude nepríjemné. Keď by sme to najradšej nechali tak, a venovali sa iným veciam. (ak to v teto chvíli nevzdáte, máte šancu naozaj niečo …. uvidieť.)
A už keď som pri tom príklade s upratovaním, pratať treba – a nielen na povrchu, ale dôkladne. Existuje skupina ľudi, ktorí majú navonok dokonalý poriadok. Vankúše sa narovnávajú, prach sa utiera častejšie, ako sa stihne usadiť, a všetko vyzerá veľmi… bezchybne. Ale keď otvoríte ich skrine, nájdete tam veci nahádzané na kopu, skrine plné starých nenosených šiat, vianočných ozdôb pätnásť rokov dozadu, šuflíky plné zmätku a papiere, ktoré pravidelne niekto chaoticky prehadzuje v zúfalej snahe niečo nájsť. A veľmi vás to prekvapí – vzhľadom na to, aký dokonalý poriadok panuje navonok. Hovorím z vlastnej skúsenosti, lebo neviem, či sa z toho dá urobiť pravidlo – ale zistila som, že na takýchto ľudí si ja osobne potrebujem dávať poriadne pozor.
Nie, Tólovi nezávidím. Možno by pre neho bolo jednoduchšie vyraziť do boja, ako toto. Alebo… figu možno. Asi väčšina ľudí by radšej. Ako dvadsaťtri rokov sudcovskej roboty, brala boj.

O Tólovi viac nevieme ako vieme. Jeho meno mohlo znamenať aj červ (? v prípade, že je to pravda – zaujímalo by ma, čo sa dialo v hlavách jeho rodičom, keď ho pomenúvali) alebo je to odkaz na šarlátovú farbu, ale takisto to súvisí s tým červom. Miesto, kde bol pochovaný, nevieme identifikovať a zo všetkých biblických sudcov je o ňom napísaného najmenej.

Úprimne, dosť som bola vytočená zo všetkých komentárov, ktoré Tólovi nevenujú veľa pozornosti, obchádzajú ho, a správajú sa k nemu, ako keby nebol podstatný. Lebo tak, ako som písala vyššie, postatný bol! A to, že ho niekto pomenoval “malým” sudcom (minor – z latinčiny malý), svedčí skôr o malosti charakteru toho dotyčného (och, ale že som jedovatá!)

„Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.“ Matúš 5,9

márnosť, konečne niekto!
No a keď som narazila na krátku prácu o Tólovi od jedného chlapíka menom Nathan Moskowitz, tak som bola tak nadšená, že by som ho najradšej vybozkávala, keby bol v dosahu (samozrejme, dedukujúc z jeho ortodoxne znejúceho mena, to by nemuselo byť prijaté s rovnako veľkým našením :). Akokoľvek, ak ste zvedaví, nájdite si to, ja to popíšem stručne.
Článok je založený na tom, že Tóla je nazvaný Jissachárovec (to je meno jedného z Jákobových synov a meno jeho kmeňa) a všetky tie nejasné zmienky práve z tohto uhla pohľadu dávajú súvislosť. Meno Tólu a jeho otca sú rovnaké, ako mená dvoch prvých Jissachárových synov, meno mesta, kde sídlil, je podobné menu Jissachárovho štvrtého syna. A podľa názoru autora tejto práce sú to všetko asociácie, ktoré majú ukázať prepojenie medzi Tólom a Jissachárom. Keď Jákob požehnával svojich synov (po ktorých nesú názov aj kmene Izraela), z požehnania pre Jissachára vyslovene vonia pocit domáceho kľudu, pokoja. Ďalšia myšlienka v požehnaní je Jissachárova ochota vziať na svoje plecia ťažkú prácu.
V Mojžišovom požehnaní/proroctve znova počuť slová o domácom blahu, o radosti, a tiež – miesto, kde sa hovorí o stanoch, vykladajú znalci Biblie ako stany, pod ktorými sa študovalo Božie slovo. Jissachár je v tomto požehnaní spojený so Zebulónom, ako pripomenutie niečoho dôležitého a nie tak samozrejmého – ich dobrých bratských vzťahov.
Keď bol Tóla pomenovaný ako Jissachárovec, všetko to spomínané tam vidno – pracoval veľmi ťažko pre dobro svojho ľudu namiesto toho, aby chcel službu pre seba. A ako sudca zabezpečoval krajine pokoj a kľud. Kontrast s tým egocentrickým cvokom a bratovrahom Abímelechom je nesmierny.
Stále je niekto ochotný povedať, že Tóla patrí medzi menších sudcov?

„Áno, dobrota a milosť ma budú sprevádzať po všetky dni môjho života. Vracať sa budem do Hospodinovho domu, kým budem žiť.“ Žalm 23,6

dobrá práca a znova dobrá práca!
Druhému zo sudcov, Jairovi, Biblia venuje tri riadky; teda o jeden viac, ako Tólovi. Ale nakoniec som skončila tak, že o Jairovi som našla ešte menej. Žiaden komentár, ktorý by vysvetlil všetkým frflošom, prečo by nemal byť zaradený medzi menších sudcov. Ale trápi ma to? Vlastne ani nie. S hľadaním som ešte neskončila, a takisto, mnohé z toho, čo som povedala pri Tólovi, platí aj pri ňom. Stačí si len uvedomiť, že zvyčajne tá schéma v tých časoch pre Izrael bola: odídeme od Boha lebo robíme sprostosti — sprostosti nás doženú a my padneme na hubu po tom, ako sme sa potkli o vlastné nohy — spomenieme si na Boha a voláme k Nemu — Boh nám pošle sudcu. A v časoch, keď bol sudcom Tóla, ani Jaír, žiadne vlastné sprostosti (myslím nepriateľov) Izraelcov nedohnali.

To je veľmi silné svedectvo!
O vojne sa hovorí viac, ale s mierom a pokojom je to ťažšie, nič z toho neprichádza len tak. Tóla mal síce prácu, kedže prišiel po Abímelechovi, ale Jaír ten poriadok udržiaval. Jednoduché? Ale kdeže! My ľudia máme v povahe vyhľadávať komplikácie, a keď život ide príliš jednoducho, skomplikovať si ho vieme aj sami. Niekedy nás zradia sebadeštrukčné schémy vo vlastnej hlave. Alebo ako hovorí jedno príslovie, bolo koze dobre, išla na ľad tancovať.

kto chce menom žiariť viac ako vianočný stromček?
Jaír pochádzal z kmeňa Menaše a bol sudcom celých dvadsaťdva rokov. Jaír mal vraj tridsať synov, ktorí jazdili na tridsiatich osloch do tridsiatich miest. Doslova? Môžem niečo popísať o statuse ľudí, ktorí nemuseli chodiť pešo a mohli si dovoliť dopravný prostriedok (osla – o ňom ako vôbec jedinom Ježiš povedal – potrebujem ho), alebo pripustím, že to je nejaká vtipná/záhadná/nejasná hebrejská slovná hračka. Neviem.
Ale viem, že meno Jaír znamená byť svetlom, dávať svetlo alebo jednoducho žiariť – myslené doslova aj obrazne. Niečo u toho máme aj my v našom jazyku – hovoríme o múdrosti spojenej so svetlom, o svetle poznania, alebo občas povieme veľmi jednoducho a jasne: osvietilo ma. Pre sudcu, ktorý má vnášať to jasné, múdre Božie do ľudskej nejasnosti a tmy, to je veľmi pekné meno. Jair znamená on ožiari, osvetlí, alebo on rozšíri svetlo.

…zaklincovať
Naozaj si myslím, že to, ako posudzujeme iných, viac ako o nich hovorí o nás samých. Niekedy stačí ľudí počúvať, aby ste zistili, kam ich komplexy a ich vlastná malosť siahajú. Áno, poznám dosť ľudí, pre ktorých sú podstatnejšie veci, čo sú na povrchu. Ako napríklad počet riadkov v Biblii.
Najprv som mala chuť znova napísať, ako ma to štve, ale potom si hovorím, títo ľudia musia žiť hlavne sami so sebou.
Pravda je však taká, že niekedy sme rovnakí všetci. Plytkí. Zbrklí v hodnotení. A ešte kto vie čo ešte…. Ale nie je Biblia presne na to, aby nás z toho prebudila? Aby sme sa napríklad pozreli na životy dvoch sudcov a videli spolu štyridsať päť rokov bez nepriateľov. Alebo aby sme sa pozreli na iného muža, ktorý nemal vzdelanie, pôvod, a verejne pôsobil len tri roky. A aj tak zmenil svet.

Títo dvaja sudcovia pre pokojné časy aj ďalší sudcovia pre časy vojen, a ešte veľa ďalšieho v Atlase neznámych území. Príbehy, ktoré ostatní obchádzajú, mňa nesmierne bavia, zvlášť kvôli tomu, že keď sa tomu nevenujú iní, pre mňa je výzva dokázať, že robia chybu! Jasné, niekedy to dá zabrať. Hľadať pozadie, súvislosti, byť múdra tam, kde ostatní len mávnu rukou a idú ďalej. Preto Atlas neznámych území, lebo skúmam to, kam sa málokto púšťa. Keď sa rozhodnete pridať, budem len rada!