Milí Jánovia, mali by ste vedieť, že váš menovec má v evanjeliu príbehy, ktoré sa neopakujú nikde inde. Sú tak jedinečné ako vy. (ja viem, že Jánov je celkom dosť, ale aj tak na ich jedinečnosti trvám.) Vďaka evanjelistovi Jánovi poznáme aj príbeh o Ježišovom prvom zázraku, o premenení vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej.

znie to, ako keby to niekto marketingovo nedotiahol

Viem si predstaviť, že ak by iní ľudia zostavovali evanjelium, tento príbeh by vynechali; možno preto, lebo v hlavách máme zafixované, že konzumácia alkoholu spojená so zábavou a kresťanský život nejde dokopy. Skôr si predstavíme abstinentské spolky a zbožnú (rozumej “nudnú) zábavu. Ale rozprávať takto priamo, bezprostredne o alkohole? Stále mi to príde kúsok divné…  Ak sa to týka aj vás, asi si treba povedať, že to nie je prvý ani posledný raz, čo sme niečo nepochopili. A ja dodávam, vďaka Bohu…

Ale seriózne, znova! Na prvé počutie je tento príbeh…. nejaký plytký. My kresťania sa tu zaoberáme serióznymi vecami, otázkou Mesiáša, odpustenia hriechov, večného života…. A tu nejaká svadba, kde treba riešiť víno? Vážne? Toto – v porovnaní s hladomorom, vojnami a všetkou nespravodlivosťou – nie je kríza! A predsa….

A tiež to načasovanie príbehu je, hm, trocha nevhodné. (môžem o Biblii povedať, že niečo v nej sa zdá nevhodné?) Ježiš s učeníkmi práve prišli od Jána Krstiteľa. Ten sa dobrovoľne rozhodol pre život na púšti, pre odriekanie. Jedol len kobylky a poľný med a aj jeho oblečenie bolo rovnako asketické. A je takmer nemožné, žeby pil alkohol. Lebo Ján Krstiteľ sa jednoducho chcel sústrediť na iné; na dôležitejšie, duchovné veci. A Ježiš s Jeho učeníkmi po odchode od Jána si to rovno zamieria na svadbu?  Idú sa zabávať a meniť vodu na víno? Vážne?

Asi sú už jasné dve veci. Po prvé, že tento príbeh, napriek tomu, že sa proti nemu dá všemožne namietať, v Biblii aj tak je. A po druhé, práve preto, že je tak neobvyklý, páči sa mi tento príbeh ešte viac. (ako inak.)

ale poďme od začiatku

Ježiš v tejto chvíli ešte len začína verejne pôsobiť, čo v praxi znamená, že nechal stálu prácu, a už sa nezdržiava na jednom mieste, ale pohybuje sa po celej krajine. Ján vo svojom evanjeliu to má pekne odstupňované. Prvý deň Ján Krstiteľ tvrdí, že Ježiš je ten očakávaný Mesiáš, Vykupiteľ. Druhý deň Ježiš postupne povoláva svojich učeníkov. A tretí deň? Tretí deň všetci idú na svadbu.

rodina je rodina

Evanjelista Ján, keď príbeh rozpráva, neoslovuje Ježišovu mamu menom. Predpokladám, že to bolo kvôli tomu, že ju všetci poznali. Nakoniec, máme dosť dôvodov si myslieť, že to nebola len tak hociaká náhodná svadba! Nakoniec, Ježiš na ňu dostal pozvanie aj so svojimi učeníkmi, a to sa to všetko okolo nich ešte len rozbieha. Je preto celkom možné, že pre Ježiša tá svadba, to bolo niečo trocha osobnejšie. Kána Galilejská bolo miesto prepojené s Ním a Jeho rodinou.  (ja viem, všetci vedia o Betleheme a možno ešte o Nazarete, no to nie je všetko. veď nakoniec, čítajte Bibliu…)

Takže Kána. Ján sa v ďalších kapitolách sa zmieňuje, že Ježiš s učeníkmi tam šli späť. A je celkom možné, že táto svadba bola svadbou niektorého z Jeho súrodencov. Prečo? Jeden z dôvodov je ten, že na svadbe boli prítomní aj Ježišovi bratia. A ďalší dôvod – späť k Márii, Ježišovej mame. Tá bola teda zapojená do organizácie svadby, preto sa stará o víno a preto oslovuje a organizuje služobníctvo, ale k tomu sa ešte dostaneme. 

nedostatok môže znamenať problém

Svadby zvyčajne začínali na súmraku, trvali sedem dní, no zdá sa, že v tomto prípade to bolo kvôli chudobe rodiny obmedzené na jeden deň.  Ježiš  tam je so svojimi učeníkmi, so svojou rodinou a zvlášť so svojou mamou. Keď sa v istej chvíli minie víno, Mária príde za svojim synom a vraví, nemajú víno.  A jej syn jej povie, čo mňa a teba do toho, žena?

Ak by niekto so mnou takto hovoril, hmm, radšej nie.

Samozrejme, zvážila som, že Ježiš by možno mal pravdu. Nikto nemôže niesť na pleciach starosti všetkých ostatných. Možno sa mala Mária odosobniť, lebo viete, aké ženy sú, všetko príliš prežívajú a dramatizujú, tak nečudo, že jej syn takto zareagoval… možno už mal toho jej správania až po krk a viacerí to úplne chápeme.

(ach márnosť, tá všeobecná ľudská schopnosť vnímať veci negatívne je úplne neuveriteľná. práve sa mi podarilo z Ježiša Krista urobiť otráveného syna, ktorý už ale fakt nemá náladu na výlevy svojej matky. aspoňže  Ten Tam Hore má s tou našou všeobjímajúcou negativitou svätú trpezlivosť….)

Tak teraz z iného uhla pohľadu. Ako som už spomenula, zvyčajne svadby trvali sedem dní a predpokladáme, že táto, kvôli chudobe rodiny, bola obmedzená na jeden. Neprišla som na to, ako to bolo s financovaním svadobnej hostiny. Niektoré zdroje uvádzajú, že to bola zdieľaná povinnosť nevestinej aj ženíchovej rodiny. Iné zdroje tvrdia, že to bola zodpovednosť len rodiny ženícha, a ak v týchto povinnostiach nejako zlyhali, nevestina rodina ich dokonca mohla žalovať. Ups.

Takže je celkom pravdepodobné, že Mária mala dosť dobrý dôvod obrátiť sa na svojho syna. V tom čase už bola pravdepodobne vdova a jej najstarší syn bol hlava rodiny. Jej rodina nemala ďaleko k verejnej hanbe a ona tušila, že jej prvorodený v tom môže niečo urobiť. A tiež, tá Ježišova odpoveď v pôvodine nebola tak strohý odpis, ako znie v preklade. Oslovenie “žena” je oslovenie úctivého rešpektu. A význam ostatného, čo Ježiš svojej mame povedal, sa akosi stratilo v preklade.

nedostatok môže otvoriť nové možnosti

Akokoľvek úctivo tá Ježišova odpoveď znela, jej odkaz je jasný. Ešte neprišla moja hodina, pokračuje Ježiš. Neviem či vám to niekedy tak v úplnosti došlo (ja na tom stále pracujem), ale pre Ježiša ani zázraky, ani uzdravenia, dokonca ani vzkriesenia mŕtvych neboli to najpodstatnejšie. Všetko smerovalo ku krížu, to bola Jeho úloha. Poslanie. Údel. Akokoľvek si to nazvete. Ale viete, kým sa tam dostane, ešte môžeme mať viaceré požehnania z Jeho blízkosti…  Mária možno tak uvažuje, keď vraví služobníkom, urobte všetko, čo vám povie!

Na svadbe samozrejme (tvárte sa, že viete, o čom hovorím, a pokyvujte hlavou) stáli nádoby na očisťovanie, podľa židovských zvyklostí. Bolo ich šesť a mali objem medzi 400 a 615 litrami vína. Ježiš ich najprv káže naplniť a potom z nich odniesť starejšiemu. (v tejto chvíli musím oceniť to, že sluhovia ozaj robili, ako povedal, lebo ja by som si neodpustila nejakú otázku…)

Starejší (musím to slovo vysvetľovať? nechce sa mi, tak dúfam, že tomu všetci rozumiete) pije vodu a chváli víno. Och, prehliadli sme zázrak! Ale vieme, že sa stal. A starejší je tak nadšený vínom, že zavolá ženícha. Hovorí, väčšina ľudí najprv dáva lepšie víno a potom, keď sú všetci, ehm, za hranicou posudzovania kvality, dá im piť čokoľvek. Ale ty ponúkaš dobré víno ešte aj teraz!  Teda z toho, čo na začiatku vyzeralo ako potencionálna rodinná katastrofa (áno teraz trocha dramatizujem ja), sa nakoniec vykľula príležitosť na zázrak. A povedzte mi, nie je to v našich životoch niekedy rovnako?

sväté víno

Samozrejme, tento príbeh nie je argumentom na nekontrolovanú konzumáciu alkoholu. Všetci máme svoje hranice a je celkom užitočné ich poznať. A ak chcete vedieť, ako pôsobí na ľudský organizmus nadmerná a častá konzumácia alkoholu, spýtajte sa lekára. (a ak to ozaj ozaj chcete vedieť, nepýtajte sa akéhokoľvek lekára, spýtajte sa patológa.)

Ale na druhej strane – víno je pre nás často spojené s radosťou a oslavou. V židovskom ponímaní symbolizuje radosť. Nakoniec, kedy si zvyčajne dáte pohár vína? Večer, keď odložíte povinnosti a takisto kľúče od auta. Keď sa sústredíte na to, čo je tu a teraz. Alebo keď máte pred sebou výborné jedlo, ku ktorému sa pohár vína až žiada. A takisto na svadbách, samozrejme! Nikdy som nebola na svadbe, ktorá by bola bez alkoholu – počula som, že také existujú. Osobne nie som veľká fanynka nútenia iných ľudí do toho, o čom oni sami nie sú presvedčení (aj keď desať rokov farárčiny zanechalo stopy, haha). V Ježišovej dobe existovala komunita zbožných v Kumráne, o nich vieme, že nepili, ale takisto sa ani nevydávali a neženili. Z nášho pohľadu aj jedno aj druhé patrí k životu.

Objavila som pár pokusov vyložiť tento text symbolicky, ale znelo mi to, ako keď hladnému poviete, že chlieb spomínaný v Otčenáši je myslený len duchovne. Figu. Lebo existujú proroctvá, v ktorých je víno prepojené s mesiášskou dobou (teda s Ježišom). Jeremiáš píše:  Prídu a jasať budú na výšine Siona, pohrnú sa k dobrodeniu Hospodinovmu: k obiliu, muštu i oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada a nebudú viac chradnúť. A Ámos: Zmením údel môjho ľudu, Izraela: oni vystavajú spustošené mestá a v nich budú bývať, vysadia vinice a z nich budú piť víno, spravia si záhrady a jesť budú ovocie z nich.

A ešte kvalita vína! Ježiš nezmenil vodu na nejaké priemernejšie víno, ale na niečo, čo ohromilo. Tiež dobré pripomenutie toho, ako sa o nás Boh stará. Nielen to, ŽE sa o nás Boh stará, ale aj AKO! Jeho požehnanie je lepšie ako výborné víno.  Lebo keď ide o nás, On sa neuspokojí s priemernou kvalitou.

Neviem, aký bude váš večer, ale môj program je jasný.

Idem si naliať víno a pripiť si na včerajších novomanželov.