Ak sa spýtate nejakého farára, akú kázeň alebo príhovor je pre neho napísať najťažšie, väčšina z nich odpovie rovnako. Keď každé zo slov zodpovedne zvažujeme a aj tak prichádzajú pomaly a ťažko, také chvíle zvyčajne zažívame pri písaní pohrebných príhovorov. Chcem písať o Sýrii, ale slová prichádzajú naozaj veľmi pomaly; tým pomalšie, čím viac si uvedomujem, že pre mnohých kresťanov v tejto krajine sú už len pohrebným príhovorom. V Sýrii som bola pred dva a pol rokom a vojna, ktorú teraz sledujeme v správach, bola vtedy len protestami v niektorých mestách. Ale veci sa veľmi rýchlo zmenili.

Palmyra, Sýria, marec 2011

jedinečná krajina

Keď sme sa vtedy do Sýrie chceli dostať, nebolo to tak jednoduché. Potrebovali sme pasy bez izraelských pečiatok a aj napriek tomu bolo náročné vôbec prejsť hranice. Šli sme z Libanonu a na hranici sme sa zdržali poriadne dlho….

Ale kedysi to bolo trochu iné. Územie Sýrie vždy bolo pre kresťanov súčasťou územia, kde sa diali veľké Božie veci, zázraky a zmeny životov. Stačí, keď si spomeniete na udalosti z Jákobovho života alebo Saulov zážitok pred Damasku. (čítajte Bibliu spolu s biblickým atlasom a uvidíte Sýriu tak, ako ste ju doteraz nevideli.)

Sýria je stále miestom, kde stále žijú kresťania, naše sestry a bratia vo viere. Ich počet v krajine, pred začiatkom konfliktu, bol približne 10 %. Žijú zvyčajne čo najviac pokope, majú svoje kostoly, kláštory a svoju vieru. Spolu plávajú proti prúdu.

Sýria je krásna krajina a my sme zažili veľa priateľských, nápomocných ľudí. V Maaloule, v dedinke v horách neďaleko hlavného mesta, nám ktosi z nich doniesol čerstvo upečené chleby. Zadarmo. A bola to nielen kresťanská, ale pohostinnosť bez ohľadu na vieru. Napríklad, kedykoľvek som v tejto krajine čo len trochu začala zívať, už mi niekto podával kávu…  Vybavujem si mnohé tváre, ale netuším, kto z nich je teraz na čej strane, kto z nich je niekde medzi ďalšími utečencami a kto z nich vôbec ešte žije.

čo sa deje v Sýrii?

Podľa Ústavy je Sýria socialistickou republikou s prezidentom na čele. Po smrti svojho otca nastúpil na jeho miesto Bashar al-Assad. Práve preto, že jeho rodina nepochádza z väčšinovej odnože islamu, mier a stabilitu v krajine si poistil spojenectvom okrem iného aj s kresťanmi. Niektorí kresťania podporovali vládu, iní opozíciu.

Na začiatku roku 2011 vypukla v krajine vlna protestov proti prezidentovi Assadovi. Obviňovali ho z porušovania ľudských práv a volali po chýbajúcich reformách.A o tom, čo sa dialo potom, predpokladám, že mnohé z médií už viete. Na jednej strane stojí prezident Assad a vládne vojská, na strane druhej povstalci. Do toho, čo sa dialo, okolité krajiny (aspoň nie oficiálne) do istej doby nezasahovali. Je jasné, že na strane povstalcov nestoja len domáci, ale bojujú aj mnohí fanatici zo zahraničia. Napríklad Saudská Arábia poslala do krajiny tisícky väzňov odsúdených na smrť, bojovať na strane povstalcov. Okrem toho ich podporuje teroristická organizácia Al- Kaida. (Odhaduje sa, že približne polovica z bojovníkov sú radikálni islamisti a prívrženci džihádu – svätej vojny.) Bez ohľadu na to všetko, pred pár mesiacmi  USA oficiálne ukázali povstalcom podporu. Na začiatku septembra boli dokonca pripravení zaútočiť na Sýriu vojensky, keď tvrdili, že vládnuci režim použil chemické zbrane. Najsilnejším propagátorom tejto možnosti je štátny tajomník USA, John Kerry, oficiálne katolík. Ak sa však začítate do vyjadrení katolíckej cirkvi k jeho osobe, nebudú pozitívne. Podľa magazínu Time, v Ríme si stále viac uvedomujú, že s Kerrym sú problémy a je rozpor medzi jeho vyznaním sa ku katolíckej viere a jeho politickými postojmi. Nie je jednoduché predpokladať, čo sa bude diať ďalej. Totiž nielen povstalci, ale aj oficiálna vláda Sýrie s Assadom na čele má svojich zástancov. Spomeniem zvlášť Rusko a Irán, čo ukazuje, že strany v tomto konflikte nie sú čiernobiele.

viete niekto, čo je s týmto chlapcom?

viete niekto, čo je s týmto chlapcom? a poviete mi, prosím, prečo vôbec musím klásť takúto otázku?

Maalula

Maalula

Päťtisícové mestečko v horách neďaleko Damasku. Domy nalepené na skaly a jeden z najstarších kostolov na svete. Jedno z mála miest v Sýrii, kde kresťanská komunita je väčšia ako tá moslimská. A ešte viac, jedno z posledných miest, kde sa doteraz hovorí Ježišovým jazykom, aramejsky.  V Jeruzaleme, v jedinom chráme, v ktorom sa služba vedie v aramejčine, v Chráme svätého Marka, ju vedú ľudia pôvodom z Maaluly. Ako sa ktosi vyjadril, práve teraz sa však navždy môže pretrhnúť tenučká niť, ktorá spája ľudstvo s biblickými časmi. Stavby sa dajú obnoviť, ale jazyk umrie navždy.

Neviem s istotou povedať, čo sa tam deje teraz. S pokrikom, zarežme nevercov, v polovici septembra zaútočila na Maalulu asi tisícka radikálnych islamských bojovníkov. Tí začali mesto rabovať a zabíjaním nútili ľudí prestupovať na islam. Jeden z obyvateľov, čo prežil, hovoril, že ľudí bez milosti podrezávali ako baranov. Mestu prišla na pomoc sýrska armáda, ale čo sa tam deje teraz, nie je jasné. A správy sa môžu znova zmeniť už zajtra.

v skalách schovaný kresťanský kláštor svätej Tekly

niečo vieme, niečo nie

To, čo sa v Sýrii s kresťanmi deje, nie je prekvapujúce. Ježiš povedal, Ak mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať. (Ján 15,20)

Sú správy, ktoré o tom všetkom počúvame, ale nie sme si istí, či sú pravdivé. A sú správy,  ktoré nevieme. Slovenské média ani zďaleka nepovedia všetko; a aj keď pozeráte CNN alebo Al Jazeeru, nedozviete sa všetko, čo chcete. A aj tak často nevieme, kde pravda vôbec je.

Vieme však niečo iné. Apoštol Pavel, ktorému Boh práve v Sýrii zmenil život, píše: Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach (Efezským 6,12). To, čo je za týmto konfliktom, nie sú spory ľudí, ale duchovné boje. Som o tom presvedčená. Lebo to, čo začalo ako protesty volajúce po spravodlivosti, sa neskutočne zvrhli. Mnohí bojovníci si myslia, že boj za svoju vieru ich ospravedňuje čokoľvek. Videli ste video rebela jediaceho srdce sýrskeho vojaka s výkrikom, Boh je veľký?! Alebo iné video zachycujúce popravu troch mužov s mäsiarským nožom?! Toto už dávno nie je o slobode.

Vieme aj to, že to nie je len problém tých konkrétnych ľudí, ale týka sa to aj nás. Modliť sa za nich a nachádzať spôsoby, ako im pomáhať aj inak, je našou povinnosťou. Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov.(Galatským 6,2)

V Biblii je aj jedno proroctvo, ktoré nie je príjemné čítať. Začína sa takto: Výrok proti Damasku. Ajhľa, Damask prestane byť mestom, a bude hŕbou zrúcanín. (Izaiáš 17,1nn).My však nevieme presne, kedy a ako… o sto rokov alebo zajtra, aj toto je v Božích rukách.

Katka, ja, Janka a Ľubka. nádvorie mešity

stále sa vieme modliť

Modlitby hýbu životmi ľudí, modlitby hýbu dejinami. A my sme tí, ktorí k tomu môžme prispieť. (Napríklad hneď teraz. Čítajúc toto – nájdete si minútku ?)

Modlime sa za ľudí v krajine! Predstavte si, aké by to bolo, ak by ste boli na ich mieste…a správne slová prídu samé.

Modlime sa za ľudí, ktorí rozhodujú o Sýrii. Nech ich vedie Duch Svätý.

Modlime sa za Maalulu, mesto kde sa stále hovorí aramejsky, teda Ježišovým jazykom (ten zážitok, počuť Otčenáš po aramejsky, na to asi nezabudneme..)

Modlime sa za kresťanov, lebo sú v nebezpečenstve a denodenne mnohí zomierajú práve pre svoju vieru.

Modlime sa, aby aj po skončení konfliktu mohli kresťania zostať v krajine. (V Iraku po americkej invázii z pôvodných 8% zostalo už len jedno percento)

Pohrebné príhovory majú jeden rozmer, na ktorý sa často pozabudne. Jeho slová nie sú adresované mŕtvemu, ale živým. A to sa týka aj Sýrie. Nejde len o mŕtvych, o tých už, dúfame a veríme, sa stará Niekto iný. Ide o živých. O ľudí v Sýrii, ktorí sa boja o životy svojich milovaných aj o svoje životy. O ľudí, ktorí cez to všetko, čo sa s nimi deje, pochybujú a strácajú svoju vieru. Ale aj o ľudí, ktorí cez to všetko, čo sa deje, hľadajú hlbšie odpovede. Naša istota, naša viera a naša najhlbšia odpoveď prišla v Ježišovi. V Jeho mene prosím o modlitby pre ľudí v Sýrii, aby v zápase, ktorý vedú, nezostali sami.