Potom Hospodin hovoril Mojžišovi: 

Vezmi si jemný balzam, päťsto šekelov tekutej myrhy, a polovicu toho, teda dvestopäťdesiat šekelov voňavej škorice a dvestopäťdesiat puškvorca, päťsto šekelov kasie podľa svätyňového šekela; a jeden hín olivového oleja. 

Z toho priprav olej na posvätné pomazanie, miešanú masť, ako robia olejkári; to bude posvätný olej na pomazanie.

(Exodus)

Krása uzavretej záhrady a všetkých jej voňavých tajností nie je krásou len tak. Nie je len pre pozvaných návštevníkov alebo len pre záhradu samotnú. Tie jej bylinky sa pridávajú k niečomu veľmi svätému. Spolupodieľajú sa na príprave svätého oleja, sú jeho súčasťou. Robil sa z nich svätý olej pomazania a jeho pomazaním sa oddeľovali sväté veci. Stan, kde sa kňaz stretával s Bohom aj celé jeho zariadenie, svietniky aj oltáre. Pomazávali sa ním aj kňazi, ľudia vybratí pre službu Bohu. Svätý olej z výnimočnej záhrady.

Neviem, akí presne sú iní ľudia; viem ale, aká som ja. To, čo je schované kdesi hlboko vo mne a kam nepustím len tak hocikoho – to nie je niečo chybné. Práve naopak! Je to vzácne a výnimočné, prináša to radosť, úžitok a vnáša svätosť do životov iných. 
Mnohokrát zabúdame, že práve to, akí sme všetci iní, umožňuje všetkému fungovať. Aj uzavretosť v otvorenej spoločnosti. Predstavte si, žeby ste chceli pestovať bylinky vo verejnom parku! Možno by niečo aj vyrástlo, ale či by to bolo úplne ono, o tom pochybujem. Zdá sa, že sväté bylinky potrebujú svätý pokoj 🙂

Poznáte tú radosť, keď v Biblii nájdete texty veľmi osobné? Možno sa prihovárajú nie tak iným, ako práve vám. Hovoria niečo, čo je odpoveďou na všetky skryté neistoty a na otázky, ktoré ste ani nevyslovili. Texty, kde vám Pán Boh hovorí, áno, ja viem presne, ako som ťa stvoril. Bolo to presne podľa mojich predstáv. Preto zostaň taká, aká si. Nedovoľ hriechu ani žiadnej podobnej špine urobiť z tvojej výnimočnosti niečo bežné. A nedovoľ ani ľuďom, aby ťa vtlačili do nejakej svojej formičky, lebo JA mám o tebe úplne inú predstavu…

Niekde v začiatkoch svojho kresťanského života som okolo seba videla len dievčatá, ktoré boli milé, zbožné, nenamaľované… bytosti s dlhými sukňami, s pokorou za každých okolností, ktoré nikdy nezvýšili hlas. Ja nehovorím, že je na tom niečo zlé, práve naopak. Ale ak mne chcel niekto nanútiť takúto škatuľku, vyskakovala som z kože.

Svet je rôznorodý a pestrý, a verím tomu, že toto bol Boží zámer. 
Aby v každom kúte kvitli iné kvety a spievali iní vtáci. Aby sme z inej pôdy ochutnávali iné víno, aby sme, kdekoľvek jediac, mohli ďakovať za chlieb, aj keď stále vyzerá trochu inak. 
A takto urobil aj nás. Preto hovorím, ak sa vás bude niekto snažiť vtlačiť do nejakej svojej predstavy o vás, jednoducho sa vzbúrte! Nedovoľte to! 
Túžba prerobiť vaše originálne ´ja´ je tak rúhavá a ničiaca, ako kreslenie centrofixami po Da Vinciho obrazoch. Alebo ešte možno viac. (Lebo každý z nás je ešte výnimočnejší originál..)

A na záver jedna poznámka aj v súvislosti so ženami s Ježišovho rodokmeňa. Uvažovala som nad všetkými tými ľuďmi, ktorí tieto ženy jednoducho zaradili medzi hriešničky a ani sa nimi nejak zvlášť nezaoberali. (Niekedy rozmýšľam, ako zaujímavo sa u niektorých cipanazbožných mužov stupňuje pocit vlastnej nenahraditeľnosti a neomylnosti ruka v ruke so stratou pokory a zdravého rozumu.)
Je jednoduché iných ľudí odsúdiť, keď vám nezapadajú do vašich predstáv. Je to určite jednoduchšie, ako uznať, že vaše predstavy nie sú celkom správne. (Môžme ďalej trvať na tom, že pravda je len tam, kam ukazujeme my…)
Len upozorňujem všetkých takto rozmýšľajúcich ľudí na riziko. Máme Boha, ktorý si pravdu predstavuje často úplne inak, ako my. A ak to nie sme ochotní pripustiť, počítajme s tým, že nám niekedy Jeho verzia a Jeho prístup vyrazí dych. 
Niekedy. 
Najneskôr na poslednom súde. 
Poznáte to – kto sa smeje naposledy….. 🙂

Myers-Briggs Type Indicator odporúčam každému… toto je o mne