Keď príde na uzdravenia, povieme si, aká pekná téma, že? Na rozdiel od chvíľ, keď Ježiš otvoril ústa a občas niekoho nahneval…. uzdraveniami si nič nemohol pokaziť, že? Ale kdeže! Byť rabbim, teda učiteľom, bolo vo vtedajšej spoločnosti celkom akceptované. Dokonca aj povedať niečo, s čím niekto iný nesúhlasil, aj to sa dalo zniesť. Veď práve preto mal Ježiš učeníkov, aby bol akceptovaný ako rabbi, nie? Ale poviem vám, s tými uzdraveniami sa dostal na šikmú plochu!
Teraz si prosím na chvíľu predstavte, že ste zbožný človek z Jeho národa a buďte prosím, trocha… farizejský. Otvoríme si Matúša, lebo to je evanjelium, ktoré by nám mohlo byť najbližšie. Ôsma kapitola a hneď to začína! prvé uzdravenie? Malomocný! Ľudia trpiaci malomocenstvom sa mali všetkým vyhýbať! A Ježiš sa ho dotkol! Chápete? Taký človek nemal čo chodiť medzi ľudí! Ďalšie uzdravenie? Stotníkov sluha! Teda sluha rímskeho vojaka! Nepriateľa a okupanta, a ešte k tomu pohana! A potom? Petrova svokra. Žena…?
Ježiš najprv prekročil hranice čistoty, tak, ako sú napísané v Biblii. (teda pre nás v Starej Zmluve). Potom etnické hranice a teraz tie rodové. Uzdravil ženu, ktorá bola v judaizme často úplne na okraji všetkého. A to je tak krásne, ak niekto nerobí veci preto, aby bol akceptovaný, rešpektovaný a uznávaný, ale urobí to proste z lásky!
Sú to možno dva verše, ale príbeh, ktorý je hoden našej pozornosti. Najprv vás vezmem na miesto, kde sa to stalo. Nemyslím len krajinu, nemyslím iba dedinu, myslím hlavne dom.
dom
S archeologickými vykopávkami v Kafarnaume sa poriadne začalo až v minulom storočí. Našli sa zvyšky synagógy z Ježišových čias a tiež kostol. Ten samozrejme prišiel trocha neskôr. Je to stavba z byzantských čias a má tvar osemuholníka, alebo ak chcete, oktagonu (áno, my sme oktagon používali skôr!). A pod tým kostolom v roku 1968 našli archeológovia dom. Bol väčší ako iné domy v oblasti, ale v mnohom veľmi typický. Jednoposchodový, so stenami z čiernych čadičových kameňov a originálnou strechou z trámov a konárov stromov pokrytých zmesou zeminy a slamy. Dom bol usporiadaný ako niekoľko miestností postavených okolo dvoch vnútorných nádvorí. Našli sa v ňom aj črepy z keramiky, olejové lampy, mince a tiež zopár rybárskych háčikov na ryby. Vieme s celkom veľkou istotou povedať, že to bol Petrov dom, že sa v ňom neskôr stretávali kresťania a že tí potom vystavali kostol presne na tom mieste. Ale tam ešte nie sme… lebo ešte nie sú žiadni kresťania, a nakoniec, aj Peter sa stále volá Šimon. (a tak ho budem v tomto blogu aj oslovovať.) Ježiš ešte nie je Ten, o ktorom počúvajú milióny ľudí na celom svete, stále je to len nejaký učiteľ. Mnohí ešte nevedia, čo si majú o Ňom myslieť. Je však jasné, že Šimon v Ňom niečo vidí, a preto Ho pozve do svojho domu.
choroba
Ja by som rada počula viac o dome. Mať v strede domu nádvorie znie veľmi príjemne… ale na tieto opisy nie je čas. Potrebujeme riešiť vážnejšie veci. Máme tu mamu Šimonovej manželky, ktorá leží na posteli a nevládze ani len vstať. 
Je veľmi zaujímavé, ako rôzne to evanjelisti opisujú. Marek jednoducho hovorí o horúčke, Lukáš ju opisuje doslova ako „zachvátenú/utrápenú veľkou horúčkou“. No a Matúš píše, že tá žena bola doslova “hodená na posteľ “. Naznačuje to, že asi mala agóniu z ťažkej horúčky, možno z malárie. Nevieme totiž, čo presne jej bolo. Pre nás je horúčka symptóm a vďaka nej vieme, že niečo treba riešiť… vtedy však horúčka bola chápaná ako choroba sama osebe.
Pri horúčke (aj pri ďalších chorobách) je tu aj duchovná rovina, o ktorej treba čosi povedať. Táto choroba sa totiž mohla chápať ako Boží trest za niečo, čo ten človek urobil. A tá formulácia pri uzdravení “a horúčka ju opustila”, to tiež nie je takto povedané len náhodou. Horúčka je tu opísaná ako niečo, čo môže vstúpiť do ľudského tela a potom to telo opustiť. Ak vám to pripomína nečistých duchov alebo démonov a spomeniete si na exorcizmy, spomeniete si správne. A preto asi aj tušíte, že toto nie je len hociaké uzdravenie, lebo nejaká staršia žena kúsok teplotovala.
uzdravenie
A potom príde ten moment, keď je jedna žena, objímajúca sa so smrťou, vrátená späť medzi živých. A mne sa páči, ako to opísal Matúš. Áno, je jasné, že Ježišovi musel o nej niekto povedať. Ale Matúš to nemá potrebu zdôrazňovať, namiesto toho zaostrí na Ježiša. Mizne všetko okolo, na chvíľu sa stratí celý svet. Zrazu je tu len On a tá žena. A Ježiš sa jej dotkne.
Nie, nebolo vôbec obvyklé, aby sa cudzí muž akokoľvek dotýkal cudzej ženy. Cudzí ľudia opačného pohlavia sa nezvykli objímať ani bozkávať na privítanie, kdeže! Ani len ruky sa vtedy nezvykli podávať. Ale Ježiš sa jej dotýka aj tak, skláňa sa nad ňou, prináša jej uzdravenie dotykom a potom jej pomáha vstať. Nepočujeme žiadne slová, aj keď sa píše, že horúčke pohrozil. No nevieme, či to zaznelo. Vidíme Ježiša, ako ženu, ktorá sa už mala blízko, aby sa z nej znova stal prach zeme, priviedol dotykom do života. Nepreháňam. V Markovom evanjeliu je použité slovíčko, ktoré použil v jeho príbehu o zmŕtvychvstaní. Myslím ten príbeh na konci a Ten, ktorý je vzkriesený z mŕtvych, je tam Ježiš. Marek doslova hovorí, že tu Ježiš Šimonovu svokru povoláva späť do života.
A aj toto uzdravenie je kúsok iné ako všetky ostatné – Ježiš to hádam ani raz neurobí rovnako! Neviem presne prečo, ale mám tušenie… aby sme si z Jeho spôsobov neurobili doslovný návod a nekopírovali Ho? A On by to takto nechcel. Lebo by sme zo zreteľa mohli stratiť podstatu. A verte alebo nie, podstatou tohto uzdravenia nie je uzdravenie….
láska
Matúš, Marek a Lukáš, títo traja evanjelisti rozprávajú tento príbeh. Možno s tým som mohla začať, keď ich už tak mimochodom spomínam. Ale teraz sa chcem spýtať – prečo? Prečo zo všetkých stoviek alebo tisícok ľudí, ktorých Ježiš uzdravil, sa venovať práve tomuto uzdraveniu? Bolo to preto, lebo to bola Šimonova (Petrova) svokra? Nie. Nemyslím si, žeby oni tak uvažovali. Stále to totiž bola len žena. (teraz by som sa najradšej kusla do jazyka.)
Bolo to preto, čo v príbehu nasleduje, ako sa tá žena postavila z postele a obsluhovala ich? Viete, príde domov návšteva a ani kávu nemá kto navariť? A toto majú ženy robiť, lebo bez žien by to museli robiť muži a potom by nemali čas na veci, čo hýbu vesmírom? Ak vám napadne, že Ježiš by Šimonovu svokru uzdravil len kvôli tomu, spomeňte si na toho istého Ježiša o trochu neskôr. Ako sám na seba berie…. zásteru! a umýva nohy všetkým svojim učeníkom. A robí to večer predtým, ako za všetkých nás dá svoj život.
Takže nie. Toto uzdravenie sa neudialo preto, aby sa žena mohla vrátiť do kuchyne. Stalo sa to z toho istého hlavného dôvodu, ako všetky iné uzdravenia, znamenia a zázraky. Ježiš to urobil z lásky.
Lebo len si vezmite – ak by ju Ježiš neuzdravil, aká je pravdepodpobnosť, že by táto žena umrela? Poviem vám úprimne a znova, naozaj celkom vysoká. A ľudia v tej dobe si mohli povedať – veď už vychovala dcéru, ktorá je vydatá, jej vlastný manžel je pravdepodobne mŕtvy, tak čo ona ešte chce od života? – A ešte je tu tá pochybnosť, že čo to ona porobila, keď na ňu bolo zoslané toto! Viete, možno si to sama zaslúžila, takto byť chorá, možno si to ona privolala. Ale Ježiš to videl inak.
To je ten iný pohľad….ktorý mnohokrát zachránil aj nás. Možno sme si v očiach spoločnosti za svoje trápenia mohli sami. Možno nás obviňovali, že sme urobili zlé rozhodnutia v živote. Možno tvrdili, že máme slabú vieru, inak by sme už dávno boli zdraví, múdri a prosperovali vo všetkom. Je to náš problém a nikoho iného…. Alebo sme neboli dosť dôležití, aby si nás všimli. Lebo sú ľudia, ktorí sú dôležitejší….? Ale Ježiš to – chvála Bohu! – videl inak. Ježiš nás videl inak!
služba
Hneď po uzdravení Ježišom sa Šimonova svokra dvíha a čo robí? Nebudem sa zdržiavať prekladmi, dnes nie je ten deň. Je tam použité sloveso diakoneó a znamená slúžiť. Táto žena robí pre Ježiša to, čo preňho robili anjeli na púšti, potom, ako skončilo Jeho pokúšanie. A toto isté sloveso vzťahuje Ježiš na seba, keď hovorí o dôvode, prečo je vlastne tu. Prišiel slúžiť. Nie zaujať pozície, hodnosti a podobne. Preto ani Šimonova svokra nešla robiť ženskú robotu. Šla robiť to, čo robili anjeli a Boží Syn.
A mimochodom – alebo počkať, nie mimochodom, ale toto počúvajte pozorne! Služba je prejavom zdravého duchovného života. Môže mať rôzne formy a podoby, ale ak ju zo života vyšmaríte a myslíte si, aký ste super kresťan, lebo každú nedeľu sedíte v kostole… no, poviem vám úprimne, asi je načase priznať si pravdu.
Môžete počúvať, môžete čítať Bibliu a modliť sa, ak vo vašom kresťanskom živote neexistuje žiadna služba, nič… niečo nie je v poriadku. A preto, aby sa to do poriadku dalo, prosím, vráťte sa na začiatok tohto príbehu a počúvajte znova. S tým, že si to teraz vztiahnete na seba osobne. (a aby som nehovorila z pozície, ochjakasomjazbožnáavyne, tak priznávam – ja to síce robím, ale občas si potrebujem zopakovať dôvody…)
kostol namiesto domu
Spomenula som si na kostol, ktorý postavili na mieste Šimonovho domu. To sa vtedy už volal Peter, jeho učiteľ už bol po smrti a v jeho dome sa stretávali ľudia, čo verili, že bol vzkriesený. Neskôr si začali hovoriť kresťania a nevieme kedy, asi keď im obyčajný dom bol malý, postavili si niečo väčšie. Lebo pribúdali, stále sa k nim pridávali ľudia, ktorí vo svete náboženských zákonov boli priťahovaní láskou.
Myslím na ten kostol a rozmýšľam o cirkvi, ktorá síce kostoly má, ale sú stále prázdnejšie a prázdnejšie. A my, namiesto toho, aby sme sa vrátili k láske, sa stále ohadzujeme nejakými zákonmi. Pomaly nikto sa k nám nepridáva dobrovoľne a naše počty stále kresajú. Úprimne, je mi z toho smutno. A rozmýšľam, márnosť, fakt sme tak veľmi mimo?
POZNÁMKY
Tento príbeh odporúčam čítať zo všetkých troch evanjelií (zo všetkých troch synoptikov) naraz. Sú to dva verše, takže sa isto nestratíte. A hlavne, každý z nich zachycuje niečo iné, takže budete mať kúsok širší obraz (možno ako tri spätné zrkadlá v aute). Keď predpokladáme, že najstaršie evanjelium je Marek a Matúš s Lukášom ho poznali, môžeme sa pozrieť aj na to, čo každý z nich z Markovho textu zachoval. Tiež je zaujímavé všimnúť si, kde v každom evanjeliu je tento príbeh. U Marka je hneď v prvej kapitole.
Byť uznaný ako rabbi, učiteľ, v tej dobe, si vyžadovalo, aby ste mali aspoň desať nasledovníkov, samozrejme mužov, židovského pôvodu. Ježiš to robí “trochu” inak – nenechá ľudí rozhodovať sa pre Neho, ale namiesto toho ich predbieha a povoláva ich k učeníctvu On. A tiež ako učeníčky má ženy, nezabudnime napríklad na Máriu Magdalénu a jej oslovenie vzkrieseného Ježiša: Rabúni (učiteľ môj) čo verte mi, nebolo náhodné! Nakoniec, Biblia nie je “náhodná” kniha. A áno, Ježiš povedal aj veci, ktoré sa akceptovať nedali, zvášť myslím na Jeho slová, ktorými sa nejakým spôsobom prirovnáva k Bohu – to bolo rúhanie. (napríklad ako odpúšťa hriechy – to bolo výlučne v Božej kompetencii, a aj tie “Ja som” výroky z Jána – kvôli ich podobnosti s tým, čo znelo z horiaceho kra, boli na hrane.) Ale to je na samostatnú tému.
Áno, v Matúšovom evanjeliu je ten konkrétny učeník pomenovaný ako Peter, ale Lukáš a hlavne Marek (predpokladáme, že najstaršie evanjelium) ho majú uvedeného ako Šimona. Takže aj u mňa je Šimon. A tiež, nevieme, prečo býval s bratom a ako to vlastne fungovalo. Čo sa týka bratovho mena, zdá sa, že preferujeme Ondrej namiesto Andreja, aj keď v gréčtine na začiatku tohto mena je A. V tom je asi nejaká naša tradícia, o ktorej priznám sa, neviem viac. Ale akokoľvek, obe verzie tohto mena sú krásne.
To, že Šimon Peter býva v Kafarnaume, je zdanlivo v rozpore s Jánom 1,43, ktorý hovorí o Betsaide ako o „meste Andreja a Petra“. Tieto dve zmienky samozrejme mohli znamenať dve rôzne veci. Ján mohol hovoriť o rodisku Petra a Andreja, zatiaľ čo Marek (a Lukáš) spomínali miesto, kde neskôr Šimon Peter býval. Je celkom možné, že sa z Betsaidy do Kafarnaumu presunuli kvôli rybárskemu biznisu
Ak vás malomocenstvo zaujíma bližšie, začnite 3.Mojžišovou 13.
Ako podtéma pod týmto príbehom sa môže vynoriť téma celibátu. Zvlášť v kontraste s tým, že tu je Šimon Peter ženatý. Lebo vieme, že svokry nepadajú z neba. Nezjavujú sa v živote mužov bez toho, aby neexistovala nejaká manželka. Nebudem hovoriť o tom, ako sa k celibátu stavajú jednotlivé cirkvi. Tu riešime Bibliu. Skôr len poznámka – nemáme ani mäkké f o tom, žeby Šimon Peter bol v tom čase vdovec. Tak prosím – len preto, aby sme podporili naše presvedčenie – nepochovávajme jeho ženu skôr ako treba.
Čo sa týka horúčky a vnímania chorôb vtedy… ak by to bola jednoduchá téma, to by potom jedna z mojich spolužiačiek na teológii nedostala cenu rektora UK za diplomovku, ktorá sa presne tomuto venovala. Ale predsa, dve poznámky – nájdite si Galéna, ak ste zvedaví, a tiež je tu Lukáš, náš milovaný lekár, ako píše Pavol, ktorý má na tieto veci v Biblii svoj pohľad.
A čo sa týka toho starozmluvného – ako múdro píše jeden komentár: “V Ježišových časoch mnohí považovali horúčku za chorobu samu osebe a nie len za symptóm choroby.10 Mala aj väčší teologický význam, pretože podľa 3. Mojžišovej 26:16 a 5. Mojžišova 28:22 išlo o zoslaný trest. Bohom tým, ktorí porušili zmluvu.11 Kvôli 5. Mojžišovej 28:22 niektorí považovali horúčku za božský trest, ktorý sa dá liečiť iba Božím zásahom. V neskoršej rabínskej tradícii jeden rabín hovorí: Väčší zázrak urobený pre chorých ako pre Chananiáša, Mišaela a Azariáša. Tomu Chananiášovi, Mišaelovi a Azariášovi išlo o oheň zapálený človekom, ktorý všetci môžu uhasiť. kým u chorého je [v súvislosti s] nebeským ohňom a kto ho môže uhasiť? – Naznačená odpoveď je, že nikto ho nemôže uhasiť okrem Boha.”
Zatiaľ bez komentára