Kto sú vlastne Austrálčania?

Pôvodní obyvatelia tejto krajiny sú Aboridžínci a nič také ako Vianoce nepoznajú. To znamená, že ich slávenie došlo s kolonizáciou Austrálie. (O tom, že tu boli najprv trestanecké kolónie, sa domáci nezmieňujú veľmi často. Ani veľmi radi.) Ak sa vôbec Vianoce do roku 1800 slávili, tak len ako čisto cirkevný sviatok. To však bolo neskorším prisťahovalcom málo. Svoje urobila aj izolácia kontinentu a vzdialenosť od širších rodín. A tak si to chceli nejako vynahradiť.

Teraz sú vianočné dni oveľa viac rodinnou ako cirkevnou udalosťou.  Častejšie, ako v kostole, vidíte Austrálčanov vonku. Na pikniku, niekde pri vode, alebo idú kempovať. Alebo idú na dva týždne niekam na Bali. Síce sú dosť veľkí cestovatelia, ale mnohí správu o udalosti v Betleheme nevedia nijako zaradiť – ani na mape, ani vo svojom živote.

Advent? Nie, nestíham. Idem piť a nakupovať

My sme zvyknutí (alebo aspoň dúfam, že stále áno), že pred Vianocami je ešte advent. Doba podobná pôstu, čas na stíšenie, na robenie si poriadku vo svojich životoch. Alebo aspoň by som rada verila, že to tak stále je, lebo v posledných rokoch advent nadobúda úplne neadventný význam. S plnými špajzami, vypratanými a vyzdobenými domami, nakúpenými darčekmi a s najväčším míňaním v roku prebehneme cez advent k Štedrému večeru. 24-tého si všetci sadneme do kostolných lavíc… rozmýšľajúc, či sme zvládli všetky prípravy… a zrazu sa čudujeme, že sa nevieme sústrediť na veci Božie.

Toto nie je advent, ale predvianočné šialenstvo. A tu to šialenstvo naberá oveľa väčšie a rýchlejšie obrátky.

Aj tu všade okolo vidno, ako Vianoce stratili svoj prvotný význam a stávajú sa niečím úplne iným. Vianočná výzdoba sa zjavuje koncom októbra. Znova sa otvárajú prvé obchody, venované len Vianociam. Vianočné dekorácie sú hlavne v nákupných centrách, katalógy plné darčekov, jedla a vecí, ktoré k Vianociam nijako raz nepatria – ale zdá sa, že tu, keď sa ľudia rozbehnú, míňajú naozaj na všetko.

Reštaurácie a bary ponúkajú možnosť rezervovať si miesto na vianočnú party pomaly už od septembra. Lebo sviatky treba zapiť. A o ničom takom, ako adventné večierne, som tu nepočula.

všimnite si tie austrálske vianočné detaily 🙂

Tradície trocha otočené na hlavu 🙂

Niektoré veci sú veľmi milé, a také, ako to povedať, austrálske :-). Zvlášť tu, v Queenslande, kde je december jeden z najteplejších mesiacov, vidno veľa dekorácií na spôsob zasneženej krajinky, umelú námrazu na okná a kolekcie šperkov s vločkami. A to – odhadom – polovica domácich sneh nikdy v živote nevidela.

Pohľadnice Austrálčania začali posielať viac ako dvadsať rokov po nás, ale keď sa to konečne dostalo aj k nim, pekne to rozbehli. Priemerne sa tu pošle okolo sto miliónov vianočných pohľadníc – a aj tie si robia po svojom. Jedna z najstarších je Santa na saniach ťahaný nie sobmi, ale kengurami.

Pohľadnice sme robili aj my v kostole, samozrejme už septembri. Ich predajom sa pokrývajú väčšie výdavky v zbore (tentoraz bezbariérový vstup do kostola).  Kupujú si ich aj ľudia, čo s naším cirkevným zborom nemajú nič spoločné. Bez ohľadu na to nemajú problém pomôcť a za pohľadnice s kresťanskou tematikou zaplatiť celkom nekresťanskú cenu J.

Domy sa začínajú sviatočne zdobiť zvyčajne od prvého decembra, aj keď napríklad u susedov oproti visí výzdoba už hodnú chvíľu. Zvlášť si ľudia potrpia na svetielka, svetelné reťaze vonku a potom pred sviatkami to vyzerá ako v rozprávke.

Konečne ideme k Vianociam

Domáci majú buď umelé stromčeky alebo zdobia tradičnejšie – použijú zelené kríky alebo eukalyptus.

A ak idú do kostola, tak len na Štedrý večer a na prvý sviatok vianočný. Keď som spomínala druhý vianočný sviatok, pamiatku mučeníka Štefana, domáci farár so šedinami vo vlasoch mi vraví, že jeho otec, keď bol malý chlapec, sa na neho pamätal.

V našej komunite v centre mesta sú ľudia naozaj odvšelikadiaľ. A podľa toho to niekedy aj vyzerá. Na Štedrý večer je kostol plný na prasknutie. Spevokol spieva nielen anglické, ale napríklad aj nórske, fínske a maďarské piesne. Tohto roku sa chystajú aj na slovenčinu, sama som zvedavá :-). V kostole je teplo a vianočné koledy spievate s potom stekajúcim po chrbte a tvárou nastavenou k ventilátoru. (A snažíte sa nedívať na všetky tie dámy, ktoré sú oblečené skôr ako na pláž než do kostola, lebo naozaj nemáte záujem vedieť, kde všade im presvitá spodná bielizeň.)

Zvyky, čo si každý vysvetľuje po svojom

Čo sa týka jedla, tradícia vôbec nie je jednotná. Pečené hovädzie mäso alebo jahňacina so zemiakmi, moriak s brusnicami, šunka alebo čierna labuť pečená tak, aby chutila ako kačka. Vyberte si. Slivkový puding, pečená tekvica alebo koláč s miestnym ovocím. Tradície sú naozaj rôznorodé. Iné veci jete, ak ste škótsky či írsky prisťahovalec, ktorého rodina je tu už dve storočia, a iné, keď vaši rodičia tu došli z Holandska tesne po vojne.

Darčeky, po vzore americkej tradície, sa rozbaľujú v prvý sviatok ráno. Deti majú v čase Vianoc letné prázdniny a tak sa mnohí zbalia a v ten deň cestujú niekam preč. Je tu aj tradícia športových podujatí (áno, v prvý sviatok vianočný), ale snažia sa udržať priateľskú náladu a neladiť to príliš bojovne.

Toto je južná pologuľa

Keďže je Brisbane na hranici subtrópov a trópov, nielenže nemáme sneh, ale poriadne ani tmu. Južná pologuľa má najkratšie dni v júli a Vianoce tú vôbec nie sú tak tmavé. Čo je škoda. Lebo len teraz som si uvedomila, ako krásne sa u nás počúva správa o Svetle, čo svieti aj v tme. Až v tme naozaj, akú silu Ježiš, to naše Svetlo, naozaj má.