Aj vy sa počas sviatkov rozprávate s ateistami? Hm, možno označiť ich za ateistov je trochu silné (a hádam aj predčasné), ale poznáte tých ľudí…. čokoľvek, čo sa povie proti kresťanstvu, hneď sa toho s potešením chytia. Argumentovať proti viere, ktorú v nejakom skupenstve asi akceptujú všetci, je zdá sa celkom slušná zábava. Napríklad na Veľkú Noc. Možno sú ochotní uznať, áno, nejaký Ježiš asi ozaj žil, a asi aj zomrel… ale vzkriesenie? To skôr uverím v trojhlavého draka!
A tu, ak som niekde v dosahu, sa nedočkavo do tej diskusie pridávam ja, a áno, priznávam sa, občas skáčem do reči a dokonca zvyšujem hlas, ale to je taká zábava! Nie, nemyslím si, že by som mala pravidelne zostať urazená a dotknutá, keď niekto útočí na moju vieru. Lebo ako hovorí Harvey Specter, emócie sú fajn. Ale bude lepšie, ak ich budeš mať podložené tvrdými chladnými faktami. A keď mám tie, tak to je už naozaj o inom.
kde bolo tam bolo…
Tak hlavne, keď chceme rozprávať o vzkriesení, začnime od začiatku.
Ježiš bol historická postava, tým sa zdržiavať nebudem (aspoň nie teraz). A ako to bolo ďalej s Jeho smrťou? Okrem historických dôkazov (tých je viac ako dosť) existuje veľa textov, kde sa píše o Jeho smrti z medicínskeho hľadiska. Podľa toho, čo hovoria evanjeliá, bol vo Veľký Piatok večer naozaj mŕtvy. Masívne krvácal, dusil sa, a po zástave srdca sa mu zrážali tekutiny v tele. Rímska armáda bola v tomto viac ako dôsledná. Ak chceli ovládať krajiny a kontinenty, nemohli si dovoliť chyby v takej jednoduchej veci, ako niekoho popraviť. Ak mi niekto chce povedať, že u Ježiša to bolo len omdletie, tak to asi začnem na trojhlavých drakov veriť ja.
...alebo už nebolo.
Veriť vo vzkriesenie predpokladá, že z mŕtveho tela sa znova stalo živé (trocha zjednodušene) Preto ak sme došli k smrti, a chceme hovoriť o vzkriesení, povedzme si o tom, čo bolo medzi tým. Teda pohreb.
Hlavne, aby sme nezabudli, my síce máme kríže kade tade a považujeme ho za dôležitý symbol, ale nebolo to vždy tak. Smrť na kríži bola v tých časoch hanba, neskutočná potupa pre dotyčného človeka. Asi aj preto sa objavila teória, že Ježišovo telo nedovolili nijak dôstojne pochovať. Že Ho namiesto toho hodili do spoločného hrobu. To znie tak rímsky a logicky. Sedí to k celkovému príbehu. A pripúšťam, že ak by som nepoznala viac, bola by som tomu náchylná uveriť.
Lenže v evanjeliách máme príbeh, ako si Jozef z Arimatie vypýtal Jeho telo, aby Ho mohol pochovať. Toto je to jeden z historicky najviac uznávaných faktov o Ježišovi. A dôvodom je práve ten spomínaný Jozef. Ten bol totiž členom židovskej rady, Sandherinu. Ktokoľvek, kto do Sandherinu patril, bol príliš známy na to, aby sa o ňom vymýšľali nepravdivé príbehy. Ak by to o tom pohrebe nebola pravda, veľmi rýchlo by na to niekto upozornil. Veď si len predstavte, vplyvný muž, ktorý sa stará o pohreb niekoho takého…. vlastne, to, že sa to vôbec stalo, znie takmer nemožne. A práve preto to je pravda.
keď nepriatelia svedčia vo váš prospech
Ďalší dôvod, prečo veríme, že Ježiš bol naozaj pochovaný, je to, že Rimania dali strážiť Jeho hrob. Lebo, načo by to robili, ak by v ňom nebol? A ako som spomínala, to boli Rimania. Oni nehrali divadlo ani si nenechávali skákať po hlave. Oni boli jednoducho rímska armáda.
Takisto, keď Židia neskôr napádali kresťanstvo, nikdy nevyvracali pohreb. Tí, z ktorých nakoniec aj Ježiš, aj Jeho učeníci pochádzali, tvrdili, že Jeho nasledovníci telo ukradli. Ale to nebolo prakticky možné, lebo – znova – rímska armáda!! Takéto obviňovanie na jednej strane znie nepekne, no na strane druhej – berte to ako potešujúcu vec. Lebo historkou o ukradnutí tela len potvrdzujú Ježišovo pochovanie a potom – prázdny hrob.
Koluje viac príbehov , ktoré chcú vysvetliť prázdny hrob, ale žiadna nestojí za seriózne zváženie. Napríklad tá, že to Židia alebo Rimania ukradli telo? Kde to má logiku? Oni chceli potlačiť vznikajúce kresťanstvo. Prilievate benzín do ohňa, keď ho chcete uhasiť?
Ešte mohli Ježišovo telo ukradnúť Jeho učeníci. Tá pravdepodobnosť, žeby sa im to podarilo, je tak mizivá – lebo rímska armáda! – že Mission Impossible by v porovnaní s tým bola malina. Ale hlavne, márnosť, aký dôvod by na to učeníci mali? Chceli byť prenasledovaní, zatváraní do väzení a zabíjaní? Použiť zdravý sedliacky rozum by bolo občas celkom bolo na mieste.
A tu som už pri tom, že v istom momente Ježiš v hrobe bol a v istom momente tam už nebol.
Najkrajší príbeh dejín!
A ak vymyslia cestovanie v čase, tú chvíľu budem mať ako prvú na programe.
no ani keď sa postavíte na hlavu
Objavujú sa tri možné dôvody toho, prečo učeníci hovorili o Ježišovom vzkriesení. Prvý je, že klamali.
Hm, tak si predstavte, že partia mužov sa najprv nepriznáva k mužovi, ktorého sa rozhodli nasledovať. (pamätáte si napríklad na Petra?) Schovávali sa pred Rimanmi, lebo sa celkom logicky báli, že by mohli skončiť ako On. Nedajte sa zmýliť tými peknými veľkonočnými pohľadnicami, kde všetko, čo vidíte, sú tak maximálne tri kvapky krvi! Lebo verte mi, smrť na kríži je niečo tak neskutočne brutálne a surové, že aj tí najodvážnejší chlapci by z toho mali nočné mory.
Takže učeníci sa najprv báli a potom sa nebáli? A klamali len tak pre zábavu? A hlavne, ak potom pre túto vieru umierali … hm, kto umrie pre vlastné klamstvo? Na tejto teórii jednoducho nie je nič logické. A jej nelogickosť je tak veľká, že označiť to za totálnu blbosť je ešte zľahčovanie.
Možno chceli získať moc, preto klamali, hovorí jedna teória. Áno, cirkev sa k nejakej tej moci dostala, ale nezabudnite, že na začiatku boli jej prívrženci prenasledovaní, zatváraní do väzení, mučení, hádzaní šelmám, popravovaní a pálení (zabudla som na niečo?)
Druhý dôvod, prečo učeníci hovorili o vzkriesení, by bolo to, že mali halucinácie. Niektorí proti nim argumentujú tým, že učeníci sa Ježiša po vzkriesení dotkli, a podobne, ale ja si viem predstaviť aj to, že sa to sa mi môže prisniť. Ale – rovnaká halucinácia pre všetkých? Nijak raz, halucinácie nie sú skupinová aktivita. Alebo žeby to tak veľmi chceli vidieť, že si to masovo predstavovali? Pamätáte si Pavla? On kresťanstvo na začiatku tak úprimne z hĺbky duše neznášal a určite si nevysníval stretnutie s Ježišom. Ale – ups, stalo sa. (a my sme celkom radi.)
Tretie možné vysvetlenie, preč učeníci hovorili o Ježišovom vzkriesení je, že tomu naozaj verili. Lebo Ho naozaj stretli.
divoké historky?
Niektorí tvrdia – celé toto je len legenda. Všetky evanjeliá a v podstate celá Biblia. A uvažujúc o našom Jánošíkovi (odvtedy, ako som písala Samsona, ma to nepustilo) si hovorím, prečo nie? Od jeho popravy uplynulo tristo rokov a už máme zbierku divokých historiek o skrytých pokladoch, zázračných opaskoch a podobne. A keď si uvedomíme, že príbehy, o ktorých rozprávame pri vzkriesení, sú dvetisíc rokov staré…. No…. poviem vám, to je dosť.
Prečo príbeh o vzkriesení nie je legenda? Lebo svedkovia.
Ženy pri hrobe, potom Peter a Ján. Všetci ostatní učeníci. Tí, ktorí s Ním kráčali do Emaus. A celá skupina ďalších! Lebo v podobných príbehoch nejde len o to, ako dávno dozadu sa veci odohrali, ale koľko ľudí zaujímali natoľko, aby ich zaznamenali. Ježiš bol v centre pozornosti mnohých. A na rozdiel od Jánošíka, z ktorého chceme mať národného hrdinu (lebo, ups, nikoho viac zaujímavého ako on nemáme, aspoň si to mnohí zjavne myslia), pri Ježišovi to bolo inak. Áno, aj z Neho chceli hrdinu. Ale Jeho smrť na kríži všetky tieto túžby totálne zrušila.
rada pre dnešok: neverte neovereným blbostiam
Krásna vec sa mi dnes stala: na balkóne mi pristál nie troj, ale hneď deväťhlavý drak! Nechŕlil oheň, no mal prekrásne čierno-červené šupiny a zvláštne zelené oči. Chvíľu sa obzeral, no predpokladám, že je svetloplachý, tak odletel preč. Dúfam, že v noci príde znova a už sa neviem dočkať.
Ja fakt úprimne nerozumiem, ako sú ľudia ochotní uveriť totálnym blbostiam! V istom bode ich mozog vypadne z prevádzky a bez váhania zožerú všetko, čo je im ponúkané. Sfalšovaná Biblia? SERIÓZNE?!? Neviem, čo po večeroch pijete, ale ja si to radšej odpustím.
Lebo na hodnovernosť Biblie máme viac podkladov ako na hodnovernosť vášho rodného listu. A hádam chcete, aby niekto veril, že vy ste naozaj skutoční.
rozprávkovo úžasne potvrdené fakty
Vieme, že Lukáš napísal knihu Skutkov pred rokom 64, čo je ešte celkom skoro od všetkých spomínaných udalostí. Vieme to isto, lebo v tej knihe Pavel ešte žil. Neskôr ho dal popraviť niekto, o kom na betón vieme, kedy zomrel. Ten chlapík sa volal Nero a možno ste o ňom už niekedy počuli. Pred Skutkami napísal Lukáš ešte evanjelium. No a vtedy bol už na svete Marek, teda evanjelium, ktoré napísal on. A dovoľujeme si úplne spokojne a suverénne tvrdiť, že príbeh o Ježišovom pohrebe je z ešte staršej tradície. Samozrejme, môžme sa pobiť aj na tomto. Ale ak to seriózne chcete, prestaňte do kresťanov hádzať papierové gule, ale nasaďte si rukavice a konečne vlezte do ringu!
how to get away with murder
Možno sme sa ako kresťania toľkokrát zaoberali známymi argumentmi, že sme zabudli na niečo iné…. Človek nikdy nevie. Tak skúsme o celom tom uvažovať z trochu iného uhla.
Jeden seriál o vyučovaní budúcich obhajcov kriminálnych prípadov má na to zaujímavý návod. Hovorí, zdiskredituj svedka, predstav nového podozrivého a pochovaj dôkazy. Na tom poslednom – v súvislosti s Ježišovým vzkriesením – som sa schuti zasmiala (ups, to sa fakt trocha nepodarilo…) Ale tie predchádzajúce dve majú čosi do seba. Niečo z toho som spomenula už skôr, niečo dodám veľmi rada.
Predstavte si, že vy ste niekto, kto má svoje vlastné motívy na rozšírenie legendy o vzkriesení. S potešením vám poviem, kde ste zlyhali. V prvom rade, čo vám to napadlo, mať ako prvých svedkov vzkriesenia ženy? To ste nič horšie nemohli. V židovskom svete svedectvo dvoch žien malo rovnakú váhu ako svedectvo jedného muža. A v grécko-rímskej kultúre – teda všade naokolo – svedectvo ženy neznamenalo nič. Tiež poslať k hrobu Petra, ktorý Ježiša zaprel, nebol ten najlepší ťah. Vaši svedkovia boli jednoducho zdiskreditovaní skôr, ako otvorili ústa.
Noví podozriví – to myslíte vážne? Židia, ktorí Ježiša poslali na smrť? A Rimania?? No proste nič. Keď nabudúce chcete manipulovať dejiny, urobte lepšiu prácu…
toto nie je očakávaný koniec
Nemyslím smrť, ale vzkriesenie.
To je niečo, čo nikto nečakal.
Židia nemali žiadnu vieru, žiadne očakávanie, žeby ich Mesiáš bol vzkriesený.
Od Mesiáša čakali, že príde, vyrazí nepriateľov z krajiny (teda v tom čase Rimanov) a znovunastolí Dávidovo kráľovstvo. Toto čakali, a nie že zomrie ako heretik, ako ten najspodnejší kriminálnik. (prečo to čakali – to je na iný blog – skoro!)
Ale akokoľvek sa k tomu ktokoľvek stavia, v tomto príbehu sú veci, ktoré sa nedajú poprieť. Sú to fakty, ktoré sú akceptované takmer všetkými, dokonca aj liberálnymi novozmluvníkmi (to sú ľudia, čo si síce možno nevedia správne zapnúť gombíky na košeli, ale o Novej Zmluve vedia viac, ako sa vám sníva že je možné vedieť) .
Takže tie fakty sú:
- Ježiš zomrel pri ukrižovaní.
- Ježišovi učeníci verili, že vstal z mŕtvych a zjavil sa im.
- Prenasledovateľ cirkvi Pavol bol nečakane zmenený.
- Pochybovačný Jakub, Ježišov brat, bol nečakane zmenený.
- Hrob zostal prázdny.
A čo s tým urobíte vy, to je len na vás.
Ja už svoju odpoveď mám.
Christos voskrese!
záver už bol
Videli ste Batman vs. Superman a potom Justice League?
Aj Superman vstal z mŕtvych!
Zomrel, a všetci sme smútili, lebo čo je svet bez Supermana…
A aha… on vstal z mŕtvych!
Výborná myšlienka.
A len mimochodom chcem pripomenúť, že my kresťania sme takého superhrdinu mali skôr.
A ešte niečo osobné – spomínala som, že svedectvo žien sa v časoch, keď Ježiš žil, nebralo príliš vážne. Ale aj to sa aj vďaka Jeho nasledovníkom zmenilo. Odvtedy, čo ich Duch Svätý vo viere osvietil, aj muži priznali, že svedectvo ženy je rovnako hodnoverné, že ženy sú rovnako cenné a nadovšetko vzácne.
A odvtedy máme medzi superhrdinami aj Wonder woman 🙂
2 komentáre
Zuzka, ďakujem Bohu, že si..
<3