Poznáte tie stránky, kde vám k vysvetleniu mena napíšu dva tri riadky? A to je všetko? Stále mi to prišlo veľmi málo, zvlášť pri menách, ktoré sa používajú dlho a ktoré zjavne stále milujeme. Meno Sára je presne takýmto príkladom! Poznám mnohé a som veľmi rada, že sa rodičia stále rozhodujú dať tak skvostné meno svojim dcéram. Lebo toto meno je silné, je plné významov a vznešené…. toto meno je doslova klenot. A preto mne dva tri riadky stačiť nebudú. 

Začnem prvou Sárou, prvou nositeľkou tohto mena, ktorú si pamätáme. 

kto?

Najprv bola známa ako Saraj a bola nevlastnou sestrou Abraháma, Náchora a Hárana. Mali inú mamu a rovnakého otca a bolo to v tých dávnych veľmi dávnych časoch, keď manželstvo medzi súrodencami nikto neriešil. 

Prvý a jediný krát sa stala mamou, keď mala deväťdesiat. Jej syn  Izák sa stal otcom Jákoba, ktorému Boh zmenil meno na Izrael. 

Sára je štvrtá žena v Biblii, ktorá je spomenutá menom a prvá v Setovej línii. V Novej Zmluve jej meno nájdeme štyri krát. A nielenže je prvá v zozname vyvoleného národa, ale je aj prvá zo siedmich prorokýň Starej Zmluvy. 

význam

Sárino meno znamená princezná alebo vznešená pani. Ale pri tom zďaleka nekončíme. Lebo aj s jej menom to bol dhší príbeh. Už len to, že najprv bola Saraj a počas jej života jej meno bolo zmenené. Ale zistiť, prečo a ako, vôbec nie je jednoduché. Len si predstavme, že ideme pár tisíc rokov do minulosti, k jazykom, z ktorých mnohé už neexistujú a k národom, o ktorých sa učíme len v knihách. Pátrať po tom trocha pripomína hrabanie sa v piesku. Už keď sa mi zdalo, že som niečo objavila… zdvihol sa vietor… a znova všetko zafúkal. 

Tiež, úprimne na úvod poznamenám, nie je jednoduché vyznať sa v tradíciách, ktoré som okolo Sáry našla. Lebo tradície sú zaujímavé, často práve tam nájdeme tú pravdu, ktorá sa nezachovala inak. Ale ako to rozoznať? Najradšej by som písala tento blog po tom, ako by som to študovala…aspoň nejakých dvadsaťpäť rokov. (ale to by som asi nenapísala veľa, že…?) 

rodné mesto

Keď rozprávame o Sáre v Biblii, najčastejšie ju vidíme kdesi v stane, v otvorenej krajine a obklopuje ju viac zvierat ako ľudí. A máme pocit, že vtedy tak žili všetci. Ale už aj vtedy existovali veľké mestá, Sára sa narodila v jednom z nich, bola mestské dievča skrz – naskrz. A aj keď hovoríme o dávnej minulosti, mesto Ur by nás prekvapilo. 

Bolo to mesto plné mnohých kultúr takmer kompletne obklopené púšťou. Malo svojich obchodníkov, remeselníkov aj vládnucu triedu. Obyvatelia mohli využívať námestia, užšie aj široké ulice. Stavali domy z blatových tehál, mali obytné aj obchodné štvrte. A okrem toho celú chrámovú oblasť a v nich zikkuraty, viacposchodové chrámy s vežou. V meste sa našlo mnoho tabuliek s klinovým písmom a odtiaľ vieme, že obyvatelia boli celkom vzdelaní. O zlate, striebre a inom podobne ani nehovoriac. Vedeli sa postarať o zdroje vody a vedeli poriešiť aj záplavy, keď sa rieka Eufrat vyliala. Mesto bolo opevnené a všetci nájazdníci z púšte by si na ňom vylámali zuby. V tých časoch to bolo úplne ideálne miesto na život. Dobrý, kľudný a bezpečný život. 

Spomenula som chrámy, v meste Ur ich bolo viac ako dosť. Ak ste si chceli vybrať, čomu veriť, mali ste z čoho. Ich náboženstvo bolo polyteistické (to znamená, že mali bohov do nemoty) a obyvateľstvu by sa zdalo, že sú skutočne požehnaní bohmi. Kto boli tí bohovia? Dnes o nich nepočujeme. 

Do Sárinho príbehu vstúpil iný Boh, iný hlas, ktorý oslovil jej manžela Abraháma a zavolal ho do úplne odlišného života. Na rozdiel od bohov mesta Ur  – o tomto Bohu vieme stále. 

iné jazyky

Asi už rozumiete, že porozumieť menu Sára nie je jednoduché. Na to, aby som vedela všetko, čo vedieť chcem, by mi nestačila biblická herejčina. Podobné slovo v asýrčine znamená stúpať v nádhere (napríklad v nádhere slnka). Inde je spomínaný súvis v arabčine, tam to znamená vytrvať. Ale poďme k hebrejčine. O tej predsa len vieme troška viac.  Máme v nej napísanú takmer celú Starú Zmluvu a tam nájdeme trocha viac informácií. Lebo mať takéto meno je ako mať knižnicu. Meno Sára, to nie je len pár písmen, čo pekne znejú, ale za nimi sú príbehy, súvislosti, rady a napomenutia – jednoducho je to tak zaujímavé, že neviem, odkiaľ začať. 

Som Sára a čo znamená moje meno? 

vládnem

Podstatné meno mužského rodu שר (sar)  znamená náčelník alebo vládca. Môže to byť miestny vládca, hlava nejakého kmeňa a občas to môže byť aj niekto ako anjelský kapitán. V ženskom rode to slovo  שרה (sara) označuje princeznú alebo vznešenú dámu. A keď z toho urobíme sloveso ( שרר (sarar) alebo שר (sar), znamená vykonávať nadvládu alebo jednoducho vládnuť. 

Bolo to niečo, čo bolo Sáre blízke? Úprimne si myslím, že je to blízke všetkým nám. Rozhodovať za iných, mať miesto v živote, ktoré je lepšie ako to, čo majú ostatní. Takmer všetci si o sebe myslíme hlavne dobré veci. Preto si myslíme, že aj naše názory sú lepšie. A mnohí si tú moc do rúk aj vezmeme. 

Alebo nie. Tiež si môžeme nechať vládnuť iným. Tvárime sa, že nič nie je naša zodpovednosť, vieme sa len sťažovať, fňukať a nadávať a keď sa niečo nedarí, v spoločnosti, v rodine alebo v našom vlastnom živote, vieme, kto je vinný – stále niekto iný, len nie my. Lebo my sa najradšej tvárime sa, že sme len obete. (všimnite si, takých ľudí sú plné sociálne siete.) 

Vziať do rúk moc znamená aj vziať si za ňu zodpovednosť. Aj to majú Sáry v mene. A my všetci by sme to mali robiť rovnako. Byť odvážni a priznať si, že za mnohé zlé veci v živote nesieme zodpovednosť aj my sami. Lebo tú zodpovednosť nesieme aj za to dobré a potom môžeme kráčať s hrdo vystretou hlavou. Nechajme plazenie niekomu inému. 

Aj Sáry sa potrebujú rozhodnúť. Buď budú len niekoho slúžky, buď dovolia, aby sa k nim všetci správali ako k rohožke. Alebo budú kráľovné. So všetkým, čo k tomu patrí, vrátane zodpovednosti za svoj vlastný život.

som pevná, pravdivá a spájam so zdrojom života

Vziať moc do rúk nie je len tak. Rozhodovať za iných a v prvom rade rozhodovať za seba – to chce nejaké kvality. Koreň slova  שרר (srr) nájdeme aj v jazykoch, ktoré sú príbuzné hebrejčine. A tam si asi jasne uvedomovali, že vládnuť, mať v rukách moc nemôže len tak hocikto. Lebo toto slovo sa tam dá nájsť vo význame pevnosť, zásadovosť, dôkladnosť a pravdivosť. A tieto vlastnosti sú očividne vlastnosti spravodlivého vládcu. 

Hebrejčina túto pevnosť vidí ako nevyhnutnosť v ľudskom tele. Veď sa len pozrime! Presnejšie, pozrime sa na ľudské telo, ktoré funguje a drží pokope, aj vďaka שריר (sharir), teda šľachám a svalom.   A všetci sme boli spojení so svojou mamou, keď sme boli ešte súčasťou jej tela. Spájala nás שר (shor), teda pupočná šnúra. 

V Sárinom mene je aj to spojenie, ktoré nás živilo a pripravilo na samostatný život. Cez pupočnú šnúru k nám prúdili všetky živiny, ktoré naše telo potrebovalo, aby rástlo, aby naše pľúca dýchali a svaly sa hýbali. A keď si to telesné prenesieme na vzťah s Bohom, aj tam vidíme veľa súvisu. Lebo náš život nie je len o našom tele, ale aj o našej duši. Aj náš vnútorný človek má byť zásadový a pravdivý! Len tak môžeme pevne obstáť vo všetkom, čo príde. A mať tieto vlastnosti, to príliš nejde bez Toho, ktorý do nás život dal. 

Boh je ten, ktorý nás nosil pod srdcom a možno, keď zavrieme oči, stále si budeme pamätať tlkot Jeho srdca. Možno som už trochu poetická, ale tento súvis ma neprestáva dojímať. Ako je životom pre deti v lone ich matka, tak je aj Boh našim životom. On je začiatkom všetkého a bez Neho by sme neboli to, kým sme. Je krásne, že ten súvis je zachovaný práve v ženskom mene. Všetky Sáry nosia v mene spojenie so Zdrojom života.

bojujem s Bohom 

Náš základ slova, teda to, čo máme aj v mene Sára, nachádzame v Biblii ešte v jednom slovese. Presnejšie, v jednom záhadnom slovese. Hebrejské  שרה (sara ) je v celej Biblii použité len dvakrát. Síce s rovnakým významom v rovnakej súvislosti, ale preklad je neistý a význam záhadný. 

Nejde úplne o to, že sa to slovo nedá preložiť, skôr, ak to chápem správne, nedá sa úplne pochopiť. Asi bude najlepšie hovoriť o tom príbehu. Ide o Jákoba. Na ceste ku bratovi, pred ktorým sa chystá pokoriť a požiadať o odpustenie, Jákob zažije niečo nadovšetko zvláštne a neobvyklé. V noci, keď zostane sám, sa objaví nejaký záhadný muž a zápasí s ním. Jákob nakoniec vyhráva, prosí neznámeho o požehnanie a odchádza nielen s tým, ale aj s novým menom: Izrael. 

Vykladači sa doteraz sporia o to, kto bol tá záhadná postava. Mnohí vám povedia, že to bol anjel, mnohí iní na to majú iný názor. (a ten osobne zastávam aj ja.) Tam, kde sa v našom jazyku v tomto príbehu spomenie slovo boj,  hebrejčina používa slovo, ktoré je špecificky vyhradené pre určitú činnosť: činnosť zápasu s Bohom.

Ako sa to týka nás? Bojujete s Bohom? Alebo tiež patríte ku kresťanom, ktorí sa tvária, že nič lepšie ako Božie príkazy v živote nepočuli? Niežeby ja som k tomu nedošla tiež, ale stále mi to chvíľu trvá….

Bojujete s Bohom? Ja každý deň. Vezmime si našu Sáru! Čítam si o jej trpezlivosti, a znie mi to úplne nezrozumiteľne. Neznesiteľne a nezvládnuteľne. O iných cnostiach ani nehovoriac. A potom si pustím  Queen a zchuti si spievam, I want it all, I want it now! Dlho dlho rozmýšľam o zmysle vecí, A potom prídem na to, že Boh má pravdu… ale je to jednoduché a aické? Nie vždy.

Niektorí ľudia vám bez váhania, bez toho aby sa zamysleli alebo vôbec nadýchli, povedia, áno, Boh má pravdu – ale žijú podľa toho? Nie je to skôr kresťanská maska, ktorú nosia? Lebo mňa mnohé rozhodnutia pre Boha čosi stoja. 

Myslím, že rozhodnutie nasledovať Boha si potrebujeme stále znova a znova vybojovať…. Zdá sa, že Sáry by tomu mohli rozumieť, lebo to nosia v mene. A nasledujúca rada platí nielen pre ne: Ak ich vychovávate, Nechajte ich byť samy/ samými sebou. Niektoré veci si všetci musíme vybojovať sami. Nemôžete to urobiť za nikoho iného. Každý z nás, rovnako ako Sárin vnuk Jákob sa potrebuje postaviť pred Boha sám za seba. A každý z nás potrebuje vedieť, čo od Boha vybojovať chce.

občas mám tvrdohlavé srdce

Áno, v slovenčine to znie zvláštne. Ale ja to rada vysvetlím. Lebo je tu ešte jedno slovo, ktoré sa spája so Sáriným menom. Podstatné meno ženského rodu שרירות (sherirut) alebo שררות (sherirut), čo znamená pevnosť v negatívnom zmysle: teda tvrdohlavosť.

My by sme povedali skôr, tvrdohlavá hlava – nakoniec, tá hlava v slove “tvrdohlavosť” aj znie. Ale v hebrejčine sa rozmýšľa inak. Tá spomínaná tvrdohlavosť sa vždy používa v spojení so slovom srdce. V našom chápaní je to sídlo citov, ale nie tak v hebrejčine. My, keby sme patrí ti moje srdce! povedali zamestnávateľovi, asi by na nás pozeral trocha divne. No v ich chápaní bolo srdce centrom života, srdcom sa rozhodovalo a do toho patrili emócie aj rozum. Neviem, komu vlastne napadlo to oddeliť. Rozhodovať sa srdcom alebo hlavou? Kto tú hlúposť prosím vás vymyslel? Aj keby sme chceli, neoddelíme to nikdy. 

A z Biblie teda vieme, že to srdce môže byť tvrdohlavé. Zatvrdilé voči Bohu. A to je vážna vec, lebo odvrátiť sa od Boha znamená odmietnuť požehnanie, múdrosť, pokoj a všetky veci, čo náš život robia čímsi viac ako len čakaním na smrť. Tieto veci robia náš život životom. Sáry si to upozornenie budú niesť v mene po celý život. 

Ale nielen ony by mali počúvať: Nezatvrdzujte si srdcia, povedala by Biblia. Ak sa vám bde dariť, necíťte sa príliš sebavedomo, ale radšej vďačne. Nebuďte najmúdrejším človekom v miestnosti, stretnutie s ľuďmi, ktorí vedia viac, vám pripomenie, kde sú vaše hranice. Stále hľadajte pokoru a urobte si z nej kontrolný kompas života. Necíťte sa ako stredobod vesmíru, lebo – chvála Bohu – tu nie ste ani nikdy nebudete sami. 

♛

Sára je naozaj neskutočne bohaté meno. Trochu mi pripomenulo poklady v púšti, ktoré tiež treba hľadať a potom vyhrabať. A ja netvrdím, že som z tých pokladov objavila všetko. Skôr je dôležité čosi z týchto pokladov si pritiahnuť do života, tie múdrosti, varovania a požehnania si nejak privlastniť. Zvlášť, keď nejakú Sáru vychovávate alebo meno Sára nosíte samy.

Ale nielen Sáram je toto napísané. Ak príbeh tej prvej nejako hovorí do vášho života, tak aj jej meno. Nechajte sa ním osloviť a požehnať,naberajte a berte si, nakoniec, z tohto pokladu sa doteraz neminulo.