(audio na konci) 

Aj vy ste už boli v kostole, kde mali všetky ženy zahalené dlhé vlasy? (a keď ste tam ako žena vošli so svojim krátkym zostrihom a ešte bez šatky, tiež ste sa cítili ako najväčšia hriešnica?) Našli ste blogy o tom, ako je správne počúvať Bibliu aj v tomto? Lebo nič z Božieho Slova sa nesmie vynechať?  Tiež ste si nakoniec zdesene povedali – tak toto je ten môj zásadný duchovný problém?!?

Tak som sa do tejto témy pustila, lebo môj život je ideálny, všetko funguje ako má a jedinou starosťou môjho duchovného života je, ako majú vyzerať moje vlasy.

Dokonca som sa odhodlala, aby som si pozrela videá z Youtube kanála, konkrétne Hnutie na pokrývanie hlavy (to sa nedá preložiť tak, aby to neznelo odveci)- od chlapíka, ktorý na začiatku spomínal viac ako pätnásť biblických veršov, ale dopracoval sa len k jednému. Ale použil desať ďalších na to, aby všetkým počúvajúcim ukázal, aké rúhačské je nerešpektovať to, čo si on myslí. Bol arogantný, nátlakový a emocionálne nestabilný. Rozpisujem sa, ale to len preto, aby som vás varovala. Mne tú časť života už nikto nevráti, tak neurobte rovnakú chybu.

A hlavne, na základe čoho sa tu vlastne bavíme?

ten text!

V prvom liste do Korintu apoštol Pavol (okrem iného) píše aj toto:

Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu; je to jedno a to isté, ako keby si ju oholila. Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať hoci aj ostrihať. Ak je však pre ženu ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje.

A čo z toho niektorí ľudia vytiahnu? Že ak už nie šatky, ženy majú nosiť dlhé vlasy, lebo tie ich prirodzene zahaľujú, a pre muža je naopak hanba, keď dlhé vlasy má.

Keď ste si v tomto momente povedali, Biblia je staromódna, vyžaduje absurdné veci a to je dôvod, prečo mi celá zbožnosť úprimne lezie na nervy – prosím, ešte to nevzdávajte! Ja vám s veľkým potešením dokážem, že to vôbec nie je tak.

(mimochodom, celý ten text – 1.Korintským 11,2-16 – je zaujímavý – zvlášť preto, že nie je jednoduchý a  dá vyložiť toľkými rôznymi spôsobmi! ja sa doňho jedného krásneho dňa pustím, ale dnes sa bavme len o vlasoch.)

V prvom rade,  keď niekto vykladá Bibliu, mal by pri tom použiť Bibliu – a nemyslím tým vytiahnuť veršíky, ktoré mu práve vyhovujú. Takéto taktiky nechajme jehovistom. Lebo ak niekto spomenie iné veršíky, nebudem mu veriť len preto, že sa tvári dôležito (a vám odporúčam to isté!). Ja som veľké dievča, ja viem čítať a aj listovať v Biblii zvládnem.

žiaden biznis pre židovských kaderníkov

Kresťanstvo vyrástlo zo židovstva, tak začínam Starou Zmluvou a tým, čo sa o vlasoch píše tam. Zaujímavo, podstatne viac zmienok o vlasoch je v súvislosti s mužmi, nie so ženami. Mne ako prvý napadol Absolón, Dávidov syn, ktorý bol veľmi krásny a k tomu prispievali aj jeho nádherné vlasy. Strihal si ich len raz ročne, lebo boli priťažké pre jeho hlavu. Ani mäkké f o tom, žeby jeho dlhé vlasy boli hanba. Ďalšia skupina (aj) mužov s dlhými vlasmi boli Nazirejci – boli to ľudia, ktorí zložili Bohu špeciálny sľub a kým ten ich sľub trval, vlasy si takisto nestrihali – lebo to bola súčasť. A do tretice Samson, jeho dlhé vlasy súvisia s nazirejským sľubom, a ak ste ešte pochybovali, či to naozaj s dlhými vlasmi pri mužoch bolo okay – tu je dôkaz – Samsonove dlhé vlasy boli doslova na anjelov príkaz.

Proroci často spomínajú ostrihanie vlasov ako prejav smútku. O vlasoch sa hovorí aj v súvislosti s kňazmi, tí si ich mali pristrihovať, a kňazi s plešinou nemohli byť viac kňazmi. Ale zasa, s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o prirodzené plešatenie (lebo márnosť, ak by sme ten text vzali doslova, kto by nám zostal na kazateľniciach? asi jedine ženy s dlhými vlasmi 🙂 ) Skôr sa predpokladá, že ide buď o nákazlivú chorobu, pri ktorej vlasy vypadávajú, alebo o pohanské vyhoľovanie si hlavy pri ich rituáloch. A to už skôr dáva zmysel. Takisto, bol to veľkňaz (muž! nie žena!), ktorý mal vlasy zahalené turbanom pri bohoslužbe.

A na záver pre všetkých, ktorí si stále myslia, že v Starej Zmluve bola dĺžka vlasov existenčný problém. Keď bol Jozef v egyptskom väzení a keď ho potom prišli predviesť pred faraóna, tak ho najprv upravili. V slovenských prekladoch máme, že sa ostrihal, ale podľa všetkého sa kompletne vyholil, vrátane hlavy. Boli to miestne zvyky a ak si nespomínate, žeby to Boha nejak pohoršilo, nespomínate si správne.

zmena biznisu s ohľadom na zákazníka

Momentálne si židovskí muži, v závislosti od stupňa praktizovanej zbožnosti, nestrihajú vlasy pri ušiach (toto som veľmi zjednodušila!) a tak je dosť jednoduché ich spoznať. Pri ženách je to troška komplikovanejšie. Pamätám si, ako sme raz, skupina slovenských turistov, kráčali po Mea Šarim (ortodoxná židovská štvrť Jeruzalema) a ja som chalanom pri každej žene, čo nás minula, hovorila, vydatá, vydatá, slobodná, nie, aj tamtá je vydatá, aj táto tu je vydatá…. Totiž, ženy tam si podľa tradície pokrývajú hlavy – ale ako! Videla som šatky, šály, rôzne čiapky a baretky, klobúky, a moje obľúbené – parochne! Tie sú často veľmi krásne a vyzerajú lepšie ako vlasy, čo majú pod nimi schované. A áno, tie parochne môžu mýliť.

V židovských komunitách po celom svete je to rôzne, niekde si vlasy ženy zakrývajú len v synagóge, niekde vôbec. Táto tradícia má pôvod na základe jedného textu, kde sa testuje obvinenie ženy z manželskej nevery. Mišna (záznam ústnej tradície) hovorí,  že to zahaľovanie vlasov nie je Mojžišov príkaz, ale tradícia, a že je to rozdiel. Talmud (to sú zasa rabínske múdrosti) dodáva, na základe textu z Veľpiesne, vysvetlenie, prečo je dobré vlasy si zahaľovať. Áno, vlasy sú sexy. Celé to čítanie o tradíciách bolo viac ako zaujímavé, vývoj, prispôsobovanie sa kultúre a aj napríklad zmienka, že mužom už viac nie je zakázané modliť sa v prítomnosti nezakrytých ženských vlasov (lebo už toľko žien nenosí zakryté vlasy že už to nie je tak sexy žeby to rušilo. hmm.) A musím povedať, otvorenosť a ochota diskutovať – na rozdiel od väčšiny kresťanských článkov – bola jasne zreteľná.

cieľ cesty: Korint

Občas zabúdame, že Biblia je písaná pre reálnych ľudí. Pristupujeme k nej, ako keby to už od stvorenia sveta bola jedna kompletná kniha, ktorá niekomu z neba spadla priamo na hlavu. (hm, možno práve to by veľa vysvetľovalo…) Preto uprednostňujeme teoretické debaty o Biblii, no akonáhle do toho niekto začne ťahať príklady, hovoriť o vlastných skúsenostiach a robiť ju osobnou, sme pohoršení. Lebo Bibliu neťaháme na zem, k Biblii vzhliadame! (a neberieme ju osobne a najradšej by sme ju čítali po latinsky, lebo to by bolo úctivé a krásne a my by sme ničomu nerozumeli.) Ak máte k Biblii podobný prístup a omylom ste sa dostali k tomuto blogu, predpokladám, že je to posledná vec, čo ste tu kedy čítali.

Pre všetkých ostatných – keď apoštol Pavol písal list do Korintu, nepísal teoretický všezahŕňajúci list všetkým teoretickým ľuďom na zemi. Písal konkrétnym ľuďom. Tým do Korintu. Áno, píšuc to sa cítim trocha ako keby som niečo vysvetľovala prvákom, ale je to dôležité, tak pre istotu ešte raz: Pavol písal svoj list konkrétnym ľuďom, kresťanom do Korintu.

Momentálne je Korint mesto v Grécku, za Pavlových čias to bola rímska kolónia. Platili tam rímske zákony a tie sa týkali aj obliekania. Spoločnosť mala svoje triedy a to, ako sa ľudia obliekali, súviselo s tým, kam patria. Tak napríklad len rímska matróna, staršia vydatá alebo ovdovelá žena, mohla nosiť stolu, dlhé šaty nosené cez tuniku. A taktiež len matróna mohla nosiť pallu, niečo ako dlhý šál, ktorý si dala na hlavu stále, keď vyšla z domu von. Nosiť tieto kusy oblečenia bol symbol statusu. Symbolizovali, že žena je sexuálne nedostupná a ochraňovali ju pred akýmkoľvek sexuálnym obťažovaním. Sú ľudia, čo vám povedia, že zahaľovanie hlavy je symbol pokory a podriadenosti. Ale v skutočnosti tie najpodriadenejšie ženy vo vtedajšej spoločnosti zahalenú hlavu mať nesmeli. Doslova to bolo zakázané zákonom, lebo mať zahalenú hlavu bol symbol statusu. Takže myslieť si, že Pavol navádzal kresťanky z Korintu na niečo, za čo by im klepli po prstoch, je fakt riadne mimo.

nečítajte to, čo napísané nie je

Celkovo tie predstavy o tom, ako bola prvá cirkev plná žien s rozpustenými, zľahka zakrytými vlasmi je ďaleko od pravdy, lebo napríklad práve v rímskej spoločnosti ženy voľne rozpustené vlasy nenosili takmer nikdy. (po tom, ako sa ku kresťanstvu pridali židia, nasledovali pohania – hlavne z Rímskej ríše!) A ak ste niekde v súvislosti s týmto textom počuli, že krátke vlasy nosili len prostitútky, na to prosím pekne nie sú historické dôkazy. Čo sa týka štýlu, akým si Rimania upravovali vlasy – existuje veľa článkov v knihách a na webe, ktoré hovoria o tradíciách, statuse, spoločenských triedach, finančnej a časovej náročnosti úpravy vlasov. Je to podstatne zložitejšia téma, ako si viete predstaviť. A ak si z nej niekto vezme len to, že ženy v cirkvi buď majú mať dlhé vlasy alebo zahalenú hlavu…. to je príklad toho, ako sa Biblia čítať nemá. Lebo rovnako by sme mohli povedať, že ak sa muž cíti ohrozený iným mužom, môže mu do postele poslať svoju manželku (a toto sa reálne stalo).

Takže čo presne Pavol vlastne myslel, keď písal o zahaľovaní hlavy a o všetkých tých veciach? To keby sme vedeli! Prečítala som si dosť rôznych výkladov, mnohé slušne absurdné, ale mnohé zasa pokorné – v zmysle, že úplne presnému významu všetkých súvislostí asi nebudeme môcť porozumieť. No to nie je tak podstatné, lebo tým, čo sa ozaj pýtajú, pointa aj tak neunikne.

Skúsim to vysvetliť a začnem z inej strany.

máme svoje vlastné zvyky

Moje dve babky mali úplne odlišný spôsob úpravy vlasov. Jedna z nich si ich nechávala dlhé, stále zapletené v drdole a schované pod šatkou. S rozpletenými vlasmi som ju videla len vtedy, keď si ich umývala a bez šatky neodchádzala z domu. Tá druhá bola ostrihaná pomerne na krátko, mala trvalú a vlasy si pravidelne nechávala strihať a natáčať. Občas nosila klobúky a to, bez čoho neodišla z domu, bol rúž. (nie v kabelke, na ústach.) Tým chcem povedať, že som dve rozličné tradície zažila osobne, no nezažila som žiadnu debatu o tom, ako ich vlasy súvisia s ich vierou.

Pokračujme ďalej. Možno ste si všimli, ako veľa žien má dlhé vlasy naposledy v svoj svadobný deň a potom si ich nechá ostrihať. Už tu nie sú šatky, ale zmena výzoru na vydatú ženu zostala. A všimli ste si niekedy, ako to je s klobúkmi? Muži ich pri vstupe dovnútra dávajú dole z hlavy, ale ženy nemusia. Je to jednoducho zvyk, a už sa vlastne nikto nad tým nepozastavuje. (aj keď musím povedať, dávať piť z kalicha kľačiacej žene so širokým klobúkom dá poriadne zabrať!) Muži podľa všetkého snímajú klobúky z hláv na znak úcty. Na Blízkom Východe sa na znak úcty vyzúvalo – viete si to predstaviť v kostoloch dnes? Alebo si vezmite mužské brady v kresťanstve. Pre mnohých je najprijateľnejšie, ak je muž, zvlášť ak stojí pred oltárom, hladko oholený. Ale v pravoslávnej cirkvi? Ak nemáte bradu, podozrivo vytŕčate z davu.

nevyvyšovať sa a nepohoršovať

Keď Pavol písal do Korintu, hovoril o ich vlastných tradíciách. Na začiatku jeho prvého listu do Korintu spomína ľudí z domu Chloé. Od nich vedel o konfliktoch v zbore a v liste práve na tie ich konkrétne konflikty reagoval. Doslova im ukazoval, ako sa viera vnáša do ich konkrétneho zboru, medzi konkrétnych ľudí žijúcich nie vo vzduchoprázdne, ale v konkrétnych tradíciách. A tie ich tradície boli iné, ako naše.

Keď si niektoré rímske ženy zapletali a upravovali vlasy, nerobili to samé, ale mnohé na to mali slúžky. Tie im častokrát do účesov zapletali rôzne priemerne drahé alebo podstatne drahšie ozdoby. Bolo spoločensky prijateľné, dokonca očakávané, že rímske ženy úpravou vlasov strávia celé hodiny. A teraz si predstavte, že prídete do zhromaždenia cirkvi, kde sa hovorí o rovnosti všetkých pred Bohom, a vy, žena z chudobných pomerov, vidíte inú, ktorá má vo svojom účese viac majetku, ako váš manžel zarobí za rok. Jasne, že to nerobilo dobrotu, a to mohol byť aj dôvod, prečo Pavol písal o zahaľovaní vlasov žien. (mužské účesy boli podstatne jednoduchšie.) Ukazoval im, kresťanom v Korinte, ako viera v Krista dokáže prekonávať konflikty, nerovnosti a všetky tie veci, čo bežne ľudí rozdeľovali. A ja som si v tej súvislosti napríklad spomenula na cirkvi, ktoré pre svojich konfirmandov majú prichystané rovnaké biele rúcha.

Slovo doxa znamená v gréčtine sláva, ale takisto sa môže preložiť aj ako povesť. A v súvislosti s vlasmi mužov a žien v Korinte to môže znamenať aj upozornenie, aby vnímali, ako to pred ostatnými ľuďmi prezentujú Boha. Teda aby nerobili to, čo Bohu bude spôsobovať zlú povesť. Akokoľve to niektorých ľudí vytočí, je to tak a stále sú vonkajšie prejavy, ktoré vnímame ako neúctivé. Ak niekto príde na svadbu v rifliach. Ak si pri vstupe do kostola nezloží šiltovku. Alebo ak sa na pohreb oblečie ako na pláž. Nie, neznamená to, že skinheada so zicherkami v obočí máme vyhodiť z kostola. Lebo nejde o iných ľudí, ide o nás. Nie o posudzovanie, ale o to, aké užitočné je občas pozrieť sa do zrkadla. (a poviem vám, keď sa namiesto všetkého ostatného na pohrebe ľudia sústredia na vašu spodnú bielizeň,  fakt to nie je ono.)

dve veci na záver

Po prvé, k celej tejto debate som našla jedno jasné zhrnutie.  Na jednej stránke mesiánskych židov sa k tomu píše: Takže ak Boh neustanovil pravidlo o dĺžke vlasov mužov a žien… aký problém majú cirkvi? Tieto cirkvi chcú pridať svoje vlastné zákony k tým Božím, čo je samo osebe priame porušenie Božieho príkazu, keď povedal: K tomu, čo vám prikazujem, nesmiete nič pridať ani z toho ubrať (5M 4,2).  

A takto môžeme celú tú diskusiu kľudne uzavrieť.

Až na…

..na to, čo je po druhé. Ako hovorí ďalší blog, kresťania boli, a stále sú, veľmi vyberaví v tom, ktorým častiam Písma chcú venovať pozornosť a ktoré časti chcú ignorovať. Vo väčšine cirkví bolo ženám zakázané modliť sa a prorokovať v spoločných zhromaždeniach, ale stále si museli zakrývať hlavy.

A to je jeden z dôvodov, prečo si Bibliu čítam aj sama pre seba. A vám všetkým vám úprimne odporúčam to isté.