ten, kto bude písať

Lukáš bol pozorný a vnímavý človek. A myslím, že mnohí z nás by chceli, aby sa nás niekto ako Lukáš pozrel. Väčšina ľudí sa v dave sústredí na tých, ktorých najviac počuť a najviac vidno. No ľudia ako Lukáš majú otvorené nielen oči, ale aj uši, všetky zmysly a myslím, že hlavne srdce. 

Vďaka Lukášovi máme v Biblii dve knihy, je tu jeho evanjelium a potom kniha Skutkov apoštolov. Vďaka nemu máme príbehy, ktoré nezachytil nikto iný. Vidíme vznikajúcu cirkev tak, ako keby sme tam boli, lebo Lukáš občas povie veci, ktoré by nikomu inému nenapadlo zaznamenať. Chcem jeho očami vidieť tie začiatky, a zvlášť sa chcem v Skutkoch pozrieť na príbehy žien. 

tie, o ktorých bude písať

V Lukášovom evanjeliu je žien celkom dosť, a  preto by nás nemalo prekvapiť, že aj v jeho druhej knihe to je podobne.  Ženy nasledovali a podporovali Ježiša už od začiatkov Jeho pôsobenia, keď ešte v Galilei povolával rybárov a menil vodu na víno. Putovali s Ním tri roky, prišli s Ním aj naposledy do Jeruzalema, odprevadili Ho na kríž a privítali Ho, keď bol vzkriesený. A nezmizli ani potom, ako bol Ježiš vzatý do neba. 

Ježiš vstúpil na nebesá na štyridsiaty deň po vzkriesení, Stalo sa to v Jeruzaleme, na Olivovej hore. Ak ste tam už boli (ak ste neboli určite by ste si to mali pomaly plánovať…), viete, že mesto je postavené na viacerých kopcoch. Chrám stál na hore Moria, len cez údolie je Olivová hora a trocha ďalej iným smerom je Sion. Jeho učeníci a všetci ostatní sa vrátili do domu, z Olivovej hory na Sion. Tam vo vrchnej miestnosti mali nie tak dávno poslednú večeru. 

A potom Biblia píše, tí všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Máriou, matkou Ježišovou, a s Jeho bratmi. Keď si to čítate ako celok, tak si možno poviete, dobre, nejaké ženy tam boli tiež… a čo s tým? Je to jeden verš. Informácia, ktorá sa zdá byť tak podstatná, ako keby niekto spomenul, no a videl som tam aj moju pratetu Ednu a nám je to viacmenej jedno. Tetu Ednu nepoznáme, tak počúvame len zo slušnosti.  A takto znie aj informácia o ženách. Keď to Lukáš písal, chcel byť len zdvorilý. 

Jeden verš sa zdá byť veľmi, veľmi málo. Zdanie však klame! A informácia o ženách na čele s Máriou je podstatná z mnohých dôvodov. 

ženy sú dôležité

Čo znamená, že Mária je s učeníkmi? Nemala im za zlé, že jej syna ukrižovali. Ja viem, že to nemusí znieť úplne logicky, prečo by obviňovala učeníkov, keď to bol jej Syn, ktorý sa nebezpečenstvu priamo a vedome vystavil? Ale keď smútime, logika sa nezapája až do takej miery…. A počkať počkať, Mária smútila, lebo jej syn bol mŕtvy? Ale veď vstal z mŕtvych! – Presne tak. Myslím, že Máriina prítomnosť je ďalším dôkazom toho, že tá správa s Ježišovým vzkriesením je pravda.

Takisto tam boli Jeho bratia, tí, čo Ho niekedy vôbec nechápali. Tí, čo kedysi s Máriou prišli za Ním, no nemohli sa dostať  dnu k Nemu, a Ježiš na ich adresu povedal, kto je moja matka a kto sú moji bratia?  a ako odpoveď ukázal na svojich učeníkov.  Máriu, Ježišovu mamu sme videli už pod krížom. No Jeho bratia sú nová, a hlavne veľká vec! 

nemôžeme vynechať  ženy

A čo robili? Jednomyseľne vytrvávali na modlitbách, všetci, ktorí sú tam spomenutí. Tí, čo patrili medzi Dvanástich, ženy, Ježišova mama a Jeho bratia. Bez ohľadu na to, akokoľvek a kedykoľvek uverili, že Ježiš je naozaj ten sľúbený a očakávaný Záchranca. Mesiáš. Nijak sa nedelili, nijak sa nepovyšovali tí, čo boli s Ježišom dlhšie. Nijak nezhadzovali tých, ktorí mali svoje pochybnosti. Modlili sa, čakali na zmeny a nerobili medzi sebou rozdiely.  Tu vidno, že podstatné je nielen to, čo v Biblii je, ale aj to, čo tam nie je.

Hlavne – bol tu Ježiš, ktorý s tým celým začal. Nielen slovami, ale aj svojim správaním dokazoval, že ľudia sú si v Jeho očiach rovní. Mal okolo seba ženy od začiatku, tie Ho podporovali finančne, boli Jeho učeníčkami a priateľkami. Jasne určil trend a nemáme ani jednu zmienku o tom, že by to mužom v Jeho okruhu vadilo, žeby nejako namietali. Ani jednu zmienku. A učeníci – teraz už apoštoli – potom pokračovali v tom, čo Ježiš začal. (nakoniec, prvá apoštolka bola takisto žena) Preto nemáme žiaden dôvod myslieť si, žeby po udalostiach vzkriesenia tam ženy neboli. Boli. A je dôležité o tom hovoriť, pripomínať si to, lebo to nie je ako s pratetou Ednou. Tie ženy sme síce v živote nestretli, ale sú pre nás dôležité. Nielen pre nás ženy, ale pre všetkých z nás.

živly 

A potom prišiel vietor a oheň. Ešte skôr, ako sa začnem živlom pliesť do cesty, chcem vám ukázať to spojenie. Ježišov život poznáme, aj s jeho záverom, smrť, vzkriesenie a vstúpenie na nebesá. Potom nasledovalo desať dní čakania, a ak o tom čítam oddelene od všetkého, príde mi to nudné. Nie, nemám rada čakanie, a nie som jediná. Na čo občas zabúdam, že čakanie na dobré veci nie je zabíjanie času. Každá jedna chvíľa – kým nedostaneme to, po čom túžime – je na to, aby sme náš budúci dar ocenili ešte viac. 

Ježiš tu už nie je, no ako sľúbil, budú sa diať veľké veci. Presne tak, ako hovorí Joelovo proroctvo: Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídať.  Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha.

Proroctvo sa týka všetkých, bez rozdielu. Predtým, v časoch Starej Zmluvy, mali dar Ducha Svätého len vybraní ľudia. Kdeže všetci! Rovnosť všetkých pred Bohom sa ukázala v Ježišových slovách a skutkoch, a teraz sa ukáže ďalším, očakávaným, no aj tak neočakávateľným spôsobom. Sme na začiatku dejín cirkvi a je úplne v poriadku mať zimomriavky….

zoslanie Svätého Ducha

Keď si potom otvoríte tú slávnu druhú kapitolu knihy Skutkov, …. Viete čo, ešte skôr, ako sa k tomu dostanem, niečo iné musím povedať. Doslova fyzicky ma bolí, keď si otvorím Bibliu a tam vidím, niečo, čo je preložené úplne inak, ako je to v origináli. Ekumenický, katolícky aj Botekov preklad má napísané, keď nadišiel deň Turíc…” . To ako vážne? Turíce sú pohanský slovanský sviatok, oslavuje sa v nich boh Tur. Naozaj toto potrebujeme vnášať do Biblie? A nie, nič podobné v origináli nie je. τὴν ἡμέραν τῆς πεντηκοστῆς – ja viem, že neviete po grécky, ale myslím, že ak si pamätáte pár gréckych písmenok z matematiky, bohato to postačí. Posledné slovo tam je  pentekostés –  Roháček to prekladá – päťdesiaty deň po Veľkej noci – alebo ako je to v evanjelickom preklade – deň Letníc – lebo už ak chcete na ľahšie pochopenie sviatok, tak tento, Letnice, ten máme v Biblii. Na rozdiel od Turíc! Myslím si, že na takéto veci by sme si mali dávať pozor… to nie je malá chyba, lebo vniesť niečo taknašepohanské do niečoho, čo pokladáme za svätý text, je…. je proste tak nesprávne, až ma to bolí. (ak ste si mysleli, ako dobre, že v evanjelickom preklade Turíce nemáme, chcem spomenúť Evanjelický Funebrál, kde sú Turíce spomenuté namiesto Zoslania Ducha Svätého. jasné, že aj tam mi to prekážalo, vďaka Bohu za to, že existujú bielitká. a to isté – keď vám to vadiť začne – doporučujem vám. lebo by bolo úplne správne, ak by vám to vadiť začalo.) 

Takže pokus číslo dva: Keď si otvoríte tú slávnu druhú kapitolu knihy Skutkov, píše sa tam: Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste. A zase siaham po prekladoch, lebo v tejto chvíli nie som spokojná s tým evanjelickým. Všetky ostatné preklady tam totiž majú slovíčko “všetci” – boli všetci spolu. A áno, ja si myslím, že slovíčka sú dôležité. Niekedy stačí vynechať jedno alebo druhé upraviť, a veta už dáva iný zmysel. A prečo by sme chceli meniť zmysel toho, čo v Biblii je?

seriózne všetci

Kto všetci? Tí, ktorí sa spomínali predtým. Jedenásti + jeden nový, a s nimi – samozrejme – ženy, Mária, matka Ježišova a Jeho bratia. Všetci spolu boli na jednom mieste. A Duch Svätý prišiel na každého jedného z nich. Myslíte teraz na to isté, na čo myslím ja? Všetky obrazy, na ktorých máte namaľované zoslanie Ducha Svätého a sú tam len muži, sú nesprávne! Áno, nesprávne, lebo sú neúplné! 

Po rýchlom hrabaní v google images som si všimla, že na mnohých obrázoch je s Jedenástimi aj Mária, Ježišova mama. No mnohí ďalší chýbajú, to ste si všimli? Ďalšie ženy a a takisto aj Ježišovi bratia. Myslím, že táto chyba je doslova ukážková! Ono to nie je zvyčajne tak, že ak niekto miesto v cirkvi ženám neprizná, žeby bol k mužom spravodlivý. Ak niekto odsúva ženy na vedľajšiu koľaj, zvyčajne robí rozdiely aj medzi ostatnými ľuďmi (teda mužmi) – sú tí, čo sú hodní duchovných darov a tí, čo sú predsa len trocha hodnejší. Je to niečo podobné ako v Handsmaid´s tale (myslím, že to je Príbeh služobníčky v slovenčine). V tom príbehu nejde len o útlak žien. V tejto spoločnosti sa len pár vybraných mužov má dobre… to je silný príbeh, je na ňom niečo poriadne znepokojujúce a nikdy som nemala žalúdok na to, aby som si to naozaj celé pozrela. Myslím, že v ukážke, ako sa dá zneužiť Biblia, odviedla autorka až desivo dobrú prácu.

pokračovanie príbehov žien

A práve pre to žiadnu zmienku o ženách nemôžem vynechať. Lebo nejde len o ne. Ide nás všetkých doslova. Lebo Duch Svätý si dovolil opovážlivo porušiť očakávania niektorých ľudí. Stavme sa – ak by tam vtedy bola stovka typických predstaviteľov dnešnej cirkvi, aspoň deväťdesiat z nich by výrazne namietalo proti tomu, že Duch Svätý zostúpil aj na ženy! 

Saul (neskorší Pavol, ale zatiaľ stále Saul) prenasledoval kresťanov – a prenasledoval mužov aj ženy. V jednej knihe (Ben Worthington, Women in the Church) je napísané: To má naznačiť Lukášovým čitateľom, že ženy boli podstatné, dostatočne významné  v počte a dôležité v záležitostiach Cesty (myslí sa prvá cirkev), a to až tak veľmi, že Saul si nemyslel, žeby mohol zastaviť toto hnutie bez toho, aby zatýkal rovnako mužov ako aj ženy. 

Neskoršie prídeme k tomu, že majú v prvej cirkvi veľa miesta. Ženy sú napríklad prorokyne, vyučujú v cirkvi, dokonca aj mužov!  Presne tak, ako to predpovedal Joel. Predtým bol Duch Svätý naozaj záležitosťou pár vybraných ľudí. Tu nejde len o to, že boli do toho zapojené ženy, ale že do toho boli zapojení všetci! A ak popierate ženy, otázka znie, popierate aj…sami seba? 

Ide o to, že sme v Božích očiach rovní a rovnako hodnotní. Rovnosť je medzi mužmi a ženami, ale tým to nekončí. V proroctve sú spomenutí aj otroci, áno, aj tí sú rovnako cenení ako slobodní ľudia. A takisto rovnosť bola vtedy, keď Ježišovi nasledovníci lámali chlieb, teda keď slávili Večeru Pánovu alebo eucharistiu, a takisto sa rovným dielom delili o majetok. Rovnosť neprestala, ani keď k Židom,vyvolenému národu, pribudli pohania. Kto sú pohania? My predsa…. teda bývalí pohania (ale len v prípade, ak si zajtra pôjdete kúpiť to bielitko na slovo Turíce 🙂 

Takže ak niekedy (alebo kúsok častejšie, ako niekedy) hovorím o ženách, ako sú možno prehladané, ako to je v neporiadku, nejde len o ženy. Ide o všetkých.